Pozitivizmus: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: hy:Պոզիտիվիզմ |
d iné projekty |
||
| Riadok 4: | Riadok 4: | ||
Vo fyzike je pozitivizmus chápaný ako filozofické stanovisko, podľa ktorého majú vo vede zmysel iba tie veličiny, ktoré sú priamo merateľné. Úloha vedy potom spočíva v tom, aby harmonizovala a skĺbila dokopy dané veličiny a výsledky ich meraní - avšak bez toho, aby sa starala o pozadie odpovedajúcej reality, ktorá tieto výsledky spôsobila. |
Vo fyzike je pozitivizmus chápaný ako filozofické stanovisko, podľa ktorého majú vo vede zmysel iba tie veličiny, ktoré sú priamo merateľné. Úloha vedy potom spočíva v tom, aby harmonizovala a skĺbila dokopy dané veličiny a výsledky ich meraní - avšak bez toho, aby sa starala o pozadie odpovedajúcej reality, ktorá tieto výsledky spôsobila. |
||
== Iné projekty == |
|||
{{projekt|commons=Category:Positivism}} |
|||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
||
Verzia z 21:16, 21. máj 2010
Pozitivizmus je súčasný filozofický smer, ktorý vychádza z toho, čo je pozitívne, čiže dané, faktické.
Na toto pozitívne aj obmedzuje svoju výskumnú aktivitu, všetko, čo je mimo tohto pozitívne daného, považuje za transcendentné, metafyzické a výskum zameraný na metafyzické považuje za neužitočný a nevedecký. Pozitivizmus v spore s novokantovstvom a filozofiou života utvára v poslednej tretine 19. storočia prvú ideovú formáciu poklasickej filozofie. Zakladateľom pozitivizmu ako filozofického smeru je August Comte.
Vo fyzike je pozitivizmus chápaný ako filozofické stanovisko, podľa ktorého majú vo vede zmysel iba tie veličiny, ktoré sú priamo merateľné. Úloha vedy potom spočíva v tom, aby harmonizovala a skĺbila dokopy dané veličiny a výsledky ich meraní - avšak bez toho, aby sa starala o pozadie odpovedajúcej reality, ktorá tieto výsledky spôsobila.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pozitivizmus
Externé odkazy
FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.