Karol z Valois

Karol I. z Valois
gróf z Valois
Narodenie	12. marec 1270 Vincennes
Úmrtie	5. alebo 16. december 1325 Nogent-le-Roi
Odkazy
Commons	Karol z Valois
Biografický portál

Karol I. z Valois (* 12. marec 1270, pravdepodobne Vincennes, † 5. alebo 16. december 1325, Nogent-le-Roi), syn francúzskeho kráľa Filipa III. a Izabely Aragónskej, mladší brat Filipa IV., zakladateľ dynastie Valois.

Život

Erb rodu Valois

Ako človek priemernej inteligencie, ale nadpriemernej ctižiadostivosti a značnej chamtivosti, zbieral Karol z Valois - mladší syn bez zdedených domén – kniežatstvá. Syn, brat, švagor, zať kráľov a kráľovien (Francúzska, Navarry, Anglicka a Neapolska) a – po svojej smrti – otec nasledujúceho francúzskeho kráľa a svokor nemeckého cisára. Jeho celoživotným cieľom bolo získať kráľovskú korunu, čo sa mu však nikdy nepodarilo. V roku 1284 ho pápež – ako syna Izabely Aragónskej - uznal za kráľa Aragónska, vazala Svätej stolice a protikráľa Petra III., ktorý od Sicílských nešpor (1282) bol nepriateľom Ríma. Aby podporil svoj nárok na sicílske kráľovstvo, oženil sa s dcérou neapolského kráľa Margarétou z Anjou. Karol dúfal, že aragónska výprava (1284 - 1285), ktorú podnikol jeho otec, mu prinesie jeho titulárne kráľovstvo. V roku 1285 sa nechal korunovať kardinálskym klobúkom, čo mu prinieslo posmešnú prezývku „kráľ klobúka“. Neskôr sa musel titulu vzdať.

Preukázal sa ako schopný vojvodca a úspešne viedol ťaženie vo Flámsku (1297).

Karol sníval o cisárskej korune a v roku 1301 sa oženil s Katarínou z Courtenay, titulárnou cisárovnou konštantínopolskou, vnučkou a dedičkou posledného latinského cisára, Balduina II. S tajným súhlasom pápeža sa zúčastnil ťaženia Karola II. Neapolského o dobytie Sicílie. Bol menovaný za pápežovho vikára v Taliansku a stratil sa v bludisku talianskej politiky. Kompromitoval sa masakrom vo Florencii a finančným vydieraním, dobyl Sicíliu, kde si upevnil svoju povesť rabovača a vrátil sa – ako človek so zlou povesťou – 1301/1302 nazad do Francúzska.

Keď v roku 1308 zomrel rímskonemecký kráľ Albrecht I., Karolove ambície získať kráľovskú korunu opäť ožili. Jeho kandidatúra však neuspela, zvolený bol Henrich VII. Luxemburský.

Predčasná smrť Ľudovíta X. v roku 1316 mud dala nádej, že ako možný francúzsky regent bude v krajine zohrávať významnú úlohu. Nevedel však zabrániť svojmu synovcovi, budúcemu Filipovi V., v prevzatí vlády. Po smrti Filipa V. (1324) už na neho nikto nemyslel. Predsa však v tomto roku úspešne viedol vojsko nového kráľa Karola IV. v Akvitánsku (Guyenne).

Zomrel v decembri 1325 a pochovali ho v Paríži v Kostole jakobínov.

Rodina

Karol sa trikrát oženil a so svojimi manželkami mal 14 detí.

Jeho prvou manželkou bola Margaréta z Anjou (* c. 1273 – † 31. december 1299), dcéra neapolského kráľa Karola II. Svadba sa konala 16. augusta 1290 v Corbeil. Mali spolu 6 detí:

1. Izabela (* 1292 – † 1309) ∞ vojvoda Ján III. Bretónsky
2. Filip VI. (* 1293 – † 1350) – francúzsky kráľ (1328)
3. Jana (* 1294 – † 7. marca 1342) ∞ gróf Viliam III. (Holland)|Viliam III. Holandský a Henegavský
4. Margaréta (* 1295 – † 1342) ∞ Guy I. de Châtillon, gróf z Blois a Dunois
5. Karol II. (* 1297 – † 26. augusta 1346, Kreščak), gróf z Alençon
6. Katarína (1299 – † ako dieťa)

S druhou manželkou Katarínou z Courtenay (* 1274 – † 3. január 1308), dcérou Filipa z Courtenay, titulárneho cisára konštantínopolského (Latinské cisárstvo) sa oženil 8. februára 1301 v Saint-Cloud. Mali spolu 4 deti:

1. Ján (* c. 1302 – † 1308)
2. Katarína (* 1303 – † 1346), titulárna cisárovná konštantínopolská ∞ Filip I., knieža z Tarentu
3. Jana (* 1304 – † 9. júla 1363) ∞ Róbert III. z Artois
4. Izabela (* 1306 – † 11. novembra 1349) – abatyša kláštora Fontevrault (1342)

Jeho treťou manželkou sa v júni 1308 v Poitiers stala Matilda de Châtillon (* 1293 – † 1358), dcéra Guya III. de Châtillon, grófa zo Saint-Pol. Ich deti:

1. Mária (* 1309 – † 6. december 1328) ∞ vojvoda Karol z Kalábrie
2. Izabela (* 1313 – † 26. júla 1383) ∞ vojvoda Peter I. Bourbonský
3. Blanka (Margaréta) (* 1316 – † 1. augusta 1348) ∞ Karol IV., český a rímskonemecký kráľ
4. Ľudovít (* 1318 – † 2. november 1328), gróf z Chartres

Tituly

• 1284 – 1295 titulárny kráľ Aragónska a Valencie, gróf z Barcelony
• 1285 - gróf z Valois
• 1290 - gróf z Anjou, gróf z Maine
• 1293 - gróf z Alençon, gróf z Chartres, gróf z Perche
• 1297 - pair Francúzska
• 1301 - pápežský vikár v Taliansku a miestodržiteľ v Romagni
• 1302 - titulárny cisár konštantínopolský