Concorde: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Obersachsebot (diskusia | príspevky)
4 398 editací
d robot Odobral: sr:Конкорд
d robot Pridal: sr:Конкорд
Riadok 186: Riadok 186:
[[scn:Concorde]]
[[scn:Concorde]]
[[sl:Concorde]]
[[sl:Concorde]]
[[sr:Конкорд]]
[[sv:Concorde]]
[[sv:Concorde]]
[[th:คองคอร์ด]]
[[th:คองคอร์ด]]

Verzia z 04:31, 23. máj 2010

Šablóna:Lietadlo Aérospatiale-BAC Concorde 101/102 (vyslovuj: konkord; z lat. concordia- jednota, svornosť) bolo jediné komerčne prevádzkované nadzvukové dopravné lietadlo v západnom svete (vyradené z komerčnej prevádzky v roku 2003), s maximálnou rýchlosťou 2,04 machov (2330 km/h). Concorde bol spoločným projektom Francúzska a Spojeného kráľovstva na základe dohody vlád oboch krajín z 29. novembra 1962. Paralelným a fyzicky veľmi podobným projektom bol sovietsky Tupolev Tu-144.

Concorde bol zaradený do letovej služby po 15-ročnom vývoji, a až do nešťastia v roku 2000 nedošlo v jeho 27-ročnej prevádzke nikdy k väčším nehodám či problémom. V oboch krajinách, ktoré sa podieľali na jeho vývoji (Veľká Británia a Francúzsko), sa považoval za symbol technického pokroku a národnej hrdosti. Lietadlo navrhli a skonštruovali firmy Aérospatiale (dnešná EADS) a British Aircraft Corporation (dnes BAE Systems), pohonnú jednotku Olympus 593 navrhla a vyrobila firma Rolls-Royce (Bristol-Siddley) a SNECMA. Prelet cez Atlantický oceán trval približne 3 až 3,5 hodín (rekord: 2 hodiny 53 minút), letová výška bola 15 km po štarte s maximom 18 km.

História

štartujúci Concorde

Concorde bol vyvinutý v 60-tych rokoch a vzbudil v tej dobe u leteckých spoločností veľký záujem. V roku 1967 si tri lietadlá objednala napríklad i nemecká Lufthansa, tá však nakoniec Concorde nikdy neprevádzkovala. Spolu prevádzkovali Concorde len 4 letecké spoločnosti: národné letecké spoločnosti Británie a Francúzska a prechodne dvaja zmluvní dopravcovia, z toho jeden z USA.

Dôležité dátumy Concordu:

2. marec 1969 prvý let prototypu 001 (v Toulouse)
1. október 1969 bola prvý krát prekročená rýchlosť Mach 1
4. november 1970 bola dosiahnutá rýchlosť Mach 2 v trvaní 53 minút
21. január 1976 súčasne štartovali dva Concordy k prvým komerčným letom (*)

(*) Paríž – Dakar – Rio de Janeiro a Londýn – Bahrajn

Napriek očakávaniam, najmä však kvôli ropnej kríze začiatkom 70-tych rokov sa komerčné nadzvukové lietadlá ukázali byť stratové z dôvodu vysokých prevádzkových nákladov. Všetky zahraničné objednávky sa stornovali a prevádzku lietadla museli na základe zmluvných záväzkov prevziať len národné letecké spoločnosti Air France a British Airways. Na trasách Paríž/Londýn – New York dokonca Concorde ako predstaviteľ segmentu luxusnej prepravy osôb dosahoval značný zisk. V druhej polovici 70-tych rokov lietal Concorde v spolupráci s British Airways tiež pod hlavičkami leteckých spoločností Singapore Airlines a Braniff International. Jedno lietadlo dokonca malo pomaľovanie Singapore Airlines. Počty celkovo vyrobených kusov: 2 prototypy, 2 predsériové modely, 16 sériových lietadiel. Výroba lietadla bola zastavená v roku 1979.

detail Concordu

Na začiatku svojej éry lietal Concorde aj do Ria de Janiera a Singapuru, nakoniec však len na linke medzi Parížom resp. Londýnom a New Yorkom. Jedným z dôvodov bol krátky dolet ( 6 000 km), predovšetkým však nedostalo lietadlo povolenie obsluhovať mnohé letiská kvôli vysokej prevádzkovej hlučnosti (štartujúci Concorde bolo počuť vo vzdialenosti 8 km). Z prestížnych dôvodov lietal Concorde čartrové lety aj na iné letiská.

Koniec Concordu

British-Airways-Concorde
Let Concordu s letkou Red Arrows
Zadný pohľad Concorde

Dňa 25. júla 2000 pri štarte z letiska Charlesa de Gaulla v Paríži sa roztrhla pneumatika lietadla Concorde leteckej spoločnosti Air France. Príčinou bola kovová súčiastka na vzletovej dráhe, ktorá predtým odpadla z iného štartujúceho lietadla - DC-10 spoločnosti Continental Airlines.

Vymrštené gumené časti pneumatiky prerazili elektrický kábel ľavého podvozku a ľavú spodnú časť krídla, ktoré boli sčasti tiež poškodené. Nárazom vznikli v nádržiach diery. Vytekajúce palivo sa zapálilo na elektrickom kábli v blízkosti pohonnej jednotky a postupne začalo horieť palivo v celom ľavom krídle. Štart už v tomto okamihu nebolo možné prerušiť, lietadlo sa už na núdzové zabrzdenie pohybovalo príliš veľkou rýchlosťou. Jedinou možnosťou pilota, ktorého varovali palubné prístroje a riadiaca veža, bolo pokúsiť sa o núdzové pristátie. Asi minútu po štarte sa lietadlo zrútilo na hotel v mestečku Gonesse pri Paríži. Všetkých 109 osôb na palube a štyria obyvatelia hotela prišli o život. Letecká spoločnosť Air France preto zastavila leteckú prevádzku Concordu a britský letecký úrad odňal lietadlu povolenie na lety, ktoré sa obnovilo až po rozsiahlych konštrukčných zmenách. Briti vyvinuli zosilnenie nádrží výstužami z Kevlarových vlákien a francúzsky výrobca pneumatík Michelin vyvinul stabilnejšie pneumatiky odolné voči prasknutiu, ktoré sa budú používať aj v Airbuse 380. Kvôli úpravám, ktoré stáli okolo 100 miliónov eur, sa zvýšila vzletová hmotnosť lietadla, čo ešte viac sťažilo možnosť jeho ekonomického prevádzkovania. 7. novembra 2001 bola obnovená letecká linka medzi Parížom resp. Londýnom a New Yorkom. Napokon však z dôvodu končiacej sa životnosti strojov umocnenej malým záujmom cestujúcich i kvôli novým bezpečnostným nedostatkom oznámili spoločnosti Air France i British Airways dňa 10. apríla 2003 svoj úmysel v priebehu roku 2003 celkom zrušiť všetky letové linky Concordu. Posledný let Concordu spoločnosti Air France sa uskutočnil 24. Júna 2003, British Airways ukončila lety Concordu 24. októbra 2003. Celkom posledný let Concordu s označením lietadla G-BOAF sa uskutočnil 26. novembra 2003 pod vedením šéfpilota Mike Bannistera z londýnskeho letiska Heathrow do múzea vo Filtone v Anglicku.

Rekordy

V čase od 15. augusta do 17. augusta 1995 sa podaril Concordu najrýchlejší let okolo sveta za 31 hodín, 27 minút a 49 sekúnd. Meral sa pritom celkový čas od štartu v Paríži až po opätovné pristátie takže vrátane medzipristátí. 7. februára 1996 preletel Concorde spoločnosti British Airways trasu New York – Londýn za 2 hodiny, 52 minút a 59 sekúnd. To je podnes rekordne najrýchlejší prelet cez Atlantický oceán v civilnom lietadle.

Význam pre letecký priemysel

Vývoj Concordu v podstate umožnila štátna účasť Francúzska i Veľkej Británie. V bežnej prevádzke dosahoval Concorde zisky len občas. Okrem rekordných výkonov v nadzvukových letoch bol najvýznamnejší prínos lietadla z hľadiska technického pokroku v leteckom priemysle (spolu s jeho sovietskym proťajškom Tupolev 144), z ktorého dodnes ťažia výrobcovia lietadiel.

Vybavenie paluby pre cestujúcich

Paluba Concordu

Maximálna kapacita lietadla bola 144 osôb. Sedadlá mohli byť usporiadané rôzne v štvorradoch. Paluba bola vybavená toaletami a dvoma kuchyňami. Pod prednou a zadnou časťou paluby bol priestor pre batožinu. Príručná batožina na palube nebola povolená. Spoločnosť British Airways prevádzkovala lietadlo so 40-miestnou prednou a 50-miestnou zadnou kabínou, kde hostí obsluhovala 6-členná posádka. Na palube existovala len jedna trieda - prvá, letenky boli približne o 20 % drahšie ako letenky prvej triedy v podzvukových lietadlách. Veľmi stiesnený priestor na sedenie bol vykompenzovaný koženými sedadlami a vynikajúcou kuchyňou, ktorá sa podávala v porceláne a samozrejme so šampanským.

Letová dráha a letová výška

Pri lete z Londýna do New Yorku letel Concorde do výšky 8 400 m podzvukovou rýchlosťou, potom južne od Bristolu zapol prídavné spaľovanie - forsáž a stúpal ďalej, aby zrýchlil na nadzvukovú rýchlosť, ktorú dosiahol približne nad ostrovom Lundy. Takto sa predchádzalo tomu, aby zvukové vlny a zvukový ráz pri prekonávaní nadzvukovej rýchlosti zasiahli pevninu. Concorde zrýchlil ďalej na Mach 1,7, vypol dodatočné spaľovanie a pri dosiahnutí výšky 15 000 m dosiahol rýchlosť Mach 2, pričom počas letu ďalej mierne stúpal až na 17 700 m. Čo trvalo až do začiatku klesania na pristátie. Na porovnanie podzvukové dopravné lietadlá lietajú vo výškach 12 000 m až 13 500 m.

Kabína pilota a výhľad z kabíny

pristávajúci Concorde so sklopenou kabínou pilota
Kabína pilota Concordu

Nos lietadla tvorí hydraulicky sklápateľný 'zobák' s priehľadným priezorom. Pri rýchlostiach nad 460 km/h sa 'zobák' a ochranný štít vyrovnali do vodorovnej polohy na zlepšenie aerodynamického odporu. V tejto polohe mal pilot počas letu obmedzený výhľad dopredu. Vo výškach pod 3 000 metrov a rýchlosti okolo 460 km/h sa 'zobák' sklopil o 5°, čo zabezpečovalo dobrý výhľad dopredu. Pri pristávaní bol 'zobák' sklopený o 12° a umožnil tak pilotovi optimálny výhľad pri vysunutom podvozku. Kabína pilota v Concorde leží 11,4 m pred prvým podporným kolesom, čo znamená, že pri odbočení na štartovaciu dráhu je kabína pilota ďaleko za okrajom dráhy. Pilot a druhý pilot sedia v kabíne vedľa seba, zatiaľ čo letový inžinier sedí na otočnej stoličke za druhým pilotom.

Technické údaje

  • Pohonné jednotky: štyri prúdové motory Rolls-Royce/SNECMA-Olympus-593-Mk-610-Turbojet s prídavným spaľovaním každý s ťahom 19.312 kp 4 x 189,39 kN = 757,56 kN a inštalovaným vychylovačom výstupných plynov.
  • Podvozok: Hlavný podvozok od výrobcu Messier-Hispano s dvojitými kolesami a Dunlop-Carbon-kotúčové brzdy s jednotkami s antiblokovacím systémom SNECMA-SPAD.
  • Maximálna rýchlosť: Mach 2,2 - zodpovedá 2 690 km/h vo výške 20 000 m nad morom a 2 336 km/h vo výške 15 000 m.n.m.
  • Cestovná rýchlosť: 2 179 km/h
  • Letová výška: až do 18 000 m
  • Dolet pri maximálnom zaťažení: 6 667 km
  • Hmotnosť prázdna: 78 900 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 185 000 kg
  • Maximálna pristávacia hmotnosť: 111 130 kg
  • Rozpätie krídel: 25,50 m
  • Dĺžka: 62,10 m
  • Posádka: 9 členov
  • Počet sedadiel (British Airways): 100
  • Max. teplota vonkajšieho povrchu lietadla pri rýchlosti Mach 2 (podrobne pozri [1])
    • nos lietadla: 127 °C
    • zadná časť trupu lietadla: 92 °C
  • Objem nádrže: 119 500 litrov
  • Spotreba paliva:
    • 25 680 litrov/h
    • 13,2 kg/km
    • 0,17 litrov/km (spotreba prepočítaná na jedného pasažiera)
  • Dĺžka štartovacej dráhy: 3 600 m
  • Dĺžka pristávacej dráhy: 2 200 m
  • Cena lietadla 46 miliónov USD v r. 1977
  • Cena letenky Paríž - New York (2003): spiatočná 10.507 USD, jednosmerná 6340 USD

Pozri tiež

Porovnateľné druhy lietadiel:

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Concorde

Externé odkazy

Literatúra

Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Concorde&oldid=2954553“