Hornádska kotlina: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 12:35, 27. máj 2010

Hornádska kotlina je geomorfologický celok Fatransko-tatranskej oblasti v centrálnej časti východného Slovenska. Z juhu ju obklopujú Volovské vrchy, Spišsko-gemerský kras, zo západu Nízke Tatry a Kozie chrbty, zo severozápadu Podtatranská kotlina, zo severu Levočské vrchy a napokon z východu Branisko a Čierna hora.

Hornádska kotlina sa ďalej delí na štyri podcelky: Vikartovská priekopa, Hornádske podolie, Medvedie chrbty a Podhradská kotlina. Západnou a južnou časťou kotliny preteká Hornád, ktorý tu priberá ľavostranné prítoky Levočský potok a Margecianku. Na tektonické zlomy sa viažu vývery minerálnych vôd, najmä v lokalitách Baldovce, Dobrá Voľa, Sivá brada, Dúbrava a Slatvina. Kotlina je významná najväčším výskytom travertínu na Slovensku. V okolí mesta Spišské Podhradie sa postupne utvorilo sedem travertínových kôp: NPR Dreveník, Sivá Brada, Sobotisko, Pažica, NPP Spišský hradný vrch, Ostrá hora a Kamenec. Najvyšším bodom územia je vrch Kačelák (677,3 m). Kotlina je jadrom historickej oblasti Spiša, pričom starými historickými mestami sú Spišská Nová Ves, Levoča, Spišské Podhradie a Spišské Vlachy.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hornádska kotlina

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

@@ Riadok 2: / Riadok 2: @@
 '''Hornádska kotlina''' je geomorfologický celok [[Fatransko-tatranská oblasť|Fatransko-tatranskej oblasti]] v centrálnej časti východného Slovenska. Z juhu ju obklopujú [[Volovské vrchy]], [[Spišsko-gemerský kras]], zo západu [[Nízke Tatry]] a [[Kozie chrbty]], zo severozápadu [[Podtatranská kotlina]], zo severu [[Levočské vrchy]] a napokon z východu [[Branisko]] a [[Čierna hora]].
-Hornádska kotlina sa ďalej delí na štyri podcelky: Vikartovská priekopa, [[Hornádske podolie]], Medvedie chrbty a [[Podhradská kotlina]]. Západnou a južnou časťou kotliny preteká [[Hornád]], ktorý tu priberá ľavostranné prítoky [[Levočský potok]] a [[Margecianka|Margecianku]]. Na tektonické zlomy sa viažu vývery minerálnych vôd, najmä v lokalitách [[Baldovce]], [[Dobrá Voľa]], [[Sivá brada]], [[Dúbrava (okres Levoča)|Dúbrava]] a [[Slatvina]]. Kotlina je významná najväčším výskytom [[travertín|travertínu]] na Slovensku. V okolí mesta [[Spišské Podhradie]] sa postupne utvorilo sedem travertínových kôp: NPR [[Dreveník]], [[Sivá brada]], [[Travertínová kopa Sobotisko|Sobotisko]], [[Pažica]], NPP [[Spišský hradný vrch]], [[Ostrá hora]] a [[Kamenec (Hornádska kotlina)|Kamenec]]. Najvyšším bodom územia je vrch [[Kačelák]] (677,3 m). Kotlina je jadrom historickej oblasti [[Spiš (región)|Spiša]], pričom starými historickými mestami sú [[Spišská Nová Ves]], [[Levoča]], [[Spišské Podhradie]] a [[Spišské Vlachy]].
+Hornádska kotlina sa ďalej delí na štyri podcelky: Vikartovská priekopa, [[Hornádske podolie]], Medvedie chrbty a [[Podhradská kotlina]]. Západnou a južnou časťou kotliny preteká [[Hornád]], ktorý tu priberá ľavostranné prítoky [[Levočský potok]] a [[Margecianka|Margecianku]]. Na tektonické zlomy sa viažu vývery minerálnych vôd, najmä v lokalitách [[Baldovce]], [[Dobrá Voľa]], [[Sivá brada]], [[Dúbrava (okres Levoča)|Dúbrava]] a [[Slatvina]]. Kotlina je významná najväčším výskytom [[travertín|travertínu]] na Slovensku. V okolí mesta [[Spišské Podhradie]] sa postupne utvorilo sedem travertínových kôp: NPR [[Dreveník]], [[Sivá Brada]], [[Travertínová kopa Sobotisko|Sobotisko]], [[Pažica]], NPP [[Spišský hradný vrch]], [[Ostrá hora]] a [[Kamenec (Hornádska kotlina)|Kamenec]]. Najvyšším bodom územia je vrch [[Kačelák]] (677,3 m). Kotlina je jadrom historickej oblasti [[Spiš (región)|Spiša]], pričom starými historickými mestami sú [[Spišská Nová Ves]], [[Levoča]], [[Spišské Podhradie]] a [[Spišské Vlachy]].
 == Iné projekty ==