Elektrická jednotka 680: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Jagro (diskusia | príspevky)
d + pár kvalitnejších fotiek
→‎Elektrická jednotka r. 680 na Slovensku: Pendolino uz nechodi na Slovensko :(
Riadok 46: Riadok 46:


== Elektrická jednotka r. 680 na Slovensku ==
== Elektrická jednotka r. 680 na Slovensku ==
Od [[10. decembra]] [[2006]] jazdí [[EMU]] 680 aj na Slovensku, konkrétne na vlaku Českých dráh [[SC Slovenská strela]] na trase [[Bratislava hlavná stanica|Bratislava]] - [[Praha]].
Od [[10. decembra]] [[2006]] do decembra 2009 jazdila [[EMU]] 680 aj na Slovensku, konkrétne na vlaku Českých dráh [[SC Slovenská strela]] na trase [[Bratislava hlavná stanica|Bratislava]] - [[Praha]]. V grafikone na rok 2010 bol tento vlak pre nedostatok záujmu cestujúcich nahradený obyčajnými súpravami, ktoré ako vlak EC 278 Slovenská strela jazdia z Bratislavy do Břeclavi, kde ich pripoja na vlak EC 387 Carl Maria von Weber z Viedne smer [[Stralsund]]/[[Binz]].


Perspektívne o nákupe obdobných vlakov uvažuje aj [[Železničná spoločnosť Slovensko|ZSSK]] pre trasu [[Bratislava]] - [[Košice]].
Perspektívne o nákupe obdobných vlakov uvažuje aj [[Železničná spoločnosť Slovensko|ZSSK]] pre trasu [[Bratislava]] - [[Košice]].

Verzia z 21:52, 27. máj 2010

Jednotka na pražskom hlavnom nádraží
Interiér druhej triedy
Jednotka za pražským Holešovickým nádražím

Elektrická jednotka 680 (EMU 680) je jediný rad jednotiek s naklápacími skriňami v prevádzke Českých dráh. Je členom "rodiny" vlakových súprav s aktívnym systémom naklápania (preto je prezývaná Pendolino (R) - tal. kyvadielko) zo Savigliana.

V roku 1995 České dráhy vyhlásili súťaž na výrobu vlakových súprav vyšších rýchlostí s naklápacími skriňami. V tej zvíťazilo konzorcium firiem ČKD, MSV Studénka, Fiat Ferroviaria (dnes Alstom Ferroviaria) a Siemens. Desať súprav malo byť dodaných už v roku 2000. Z dôvodov problémov ČKD sa v roku 1998 odložil termín dodávky a zvýšila sa cena. Po krachu ČKD v roku 2000 výrobu súprav po dlhých jednaniach prevzala talianska spoločnosť Fiat Ferroviaria, člen pôvodného konzorcia. Na rozdiel od pôvodného návrhu mala technológia a dizajn súprav vychádzať zo súprav Pendolino (R) a počet súprav sa znížil na osem. České dráhy ho prevádzkujú pod označením 680. Prvá súprava bola dodaná v roku 2003.

Vyrába ju firma Alstom Ferroviaria (predtým firma FIAT Ferroviaria, ktorá Pendolino (R) vyvinula) v talianskom Savigliane. České dráhy objednali celkom 7 jednotiek. Prvá dorazila v marci 2003 na skúšobný okruh Výzkumného ústavu železničného v Cerheniciach; od roku 2004 bola nasadená v skúšobnej prevádzke na trati Praha - Děčín; od decembra 2005 je zaradená na pravidelný spoj Praha - Ostrava.

Je zostavená zo siedmich vozňov, z ktorých 4 sú hnacie. Každý hnací trakčný vozeň je vybavený dvomi motormi.

Zloženie jednotky rady 680

Poradie vozu Trieda Charakteristika Rad
1. 1 čelný trakčný vozeň 681
2. 1 vložený vozeň 081
3. 2 + bufet vložený trakčný vozeň 683
4. 2 vložený vozeň 084
5. 2 vložený trakčný vozeň 684
6. 2 vložený vozeň 082
7. 2 čelný trakčný vozeň 682

Jednotku je možné prevádzkovať na troch napájacích sústavách:

Z dôvodov elektromagnetickej kompatibility je možné však EMU 680 prevádzkovať len na niekoľkých českých tratiach. Elektronika a hlavne frekvenčné meniče sú v EMU 680 voči tratiam SR a ČR zle odrušené a vykazujú veľké rušenie pre koľajové zabezpečovacie obvody, tzv. konduktívne prúdy. Z tohto dôvodu bol do EMU 680 nainštalovaný kompenzátor konduktívnych prúdov, teda aktívny filter, inštalácia tohto kompenzátora však nič nevyriešila, preto boli niektoré trate na prevádzku EMU 680 prispôsobené a EMU 680 môže jazdiť iba na týchto tratiach. EMU 680 spočiatku nemal homologizáciu na jazdu do okolitých štátov. V poslednej dobe sa na EMU 680 vyskytli aj problémy s riadiacim systémom a s ovládaním jednotky, jednotka bola úplne nepojazdná alebo nefungovalo kúrenie.

Súprava EMU 680 počas súšobnej jazdy na stanici v Kralupoch nad Vltavou

Pri homologizačných testoch jednotky 680 bolo zistené, že jednotka emituje do spätného trakčného prúdu nadlimitné hodnoty konduktívnych prúdov,[1], čo by v nepriaznivom prípade mohlo viesť k zlej funkcii koľajových obvodov a tým k ovplyvneniu železničných zabezpečovacích zariadení na trati a na stanici. V médiách bol tento problém chybne označovaný ako problémy s elektromagnetickým poľom motorov. Problém s konduktívnymi prúdmi bol koncom roku 2004 provizórne vyriešený úpravou koľajových obvodov na trati Praha - Děčín, kde začala skúšobná prevádzka jednotky s cestujúcimi. Definitívne riešenie spomínaného problému priniesol až kompenzátor ohrozujúcich prúdov, čo je vlastne aktívny filter, ktorý bol nainštalovaný na všetkých siedmich jednotkách v priebehu roku 2005. Niektorí odborníci na zabezpečovacie zariadenia však tvrdia, že problém nevyriešila ani inštalácia kompenzátora a je jednotky stále vykazujú veľké rušenie koľajových obvodov. EMU 680 nemá povolenú jazdu na niektorých tratiach, pretože sa na nich vyskytujú koľajové obvody s nevyhovujúcimi parametrami. Tieto koľajové obvody sa nesmú už 30 rokov projektovať, avšak SŽDC zatiaľ nemá peniaze na ich výmenu. Koncom roka 2005 sa na EMU 680 vyskytli aj problémy s riadiacim systémom a s ovládaním jednotky, jednotka bola úplne nepojazdná alebo nefungovalo kúrenie. Súpravy EMU 680 boli vyradené na krátky čas z prevádzky a po odstránení porúch boli nasadené späť.

Pri testoch na trati BřeclavBrno vytvorila súprava nový český železničný rýchlostný rekord, keď za špeciálnych podmienok dosiahla rýchlosť 237 km/h.

Pravidelná prevádzka vlakov EMU 680 bola na tratiach Českých dráh spustená 11. decembra 2005 na dvoch trasách, aj keď len ako skúšobná. Na tzv. južnej trati PrahaPardubiceČeská TřebováBrnoBřeclav (ďalej Bratislava alebo Viedeň) mali byť súpravy prevádzkované ako bežné vlaky kategórie EuroCity. Pre neukončené skúšobné obdobie súpravy nedostali povolenie na prevádzku na Slovensku ani v Rakúsku, a tak vyšli EMU 680 na južnú trať len v redukovanej podobe. IC 570/571 a EC 134/135 namiesto Bratislavy končili už v Břeclavi a tri páry vlakov EC 70 až 75 boli vedené v celej trase Praha - Viedeň náhradnými súpravami. EMU 680 Českých dráh dostalo úplné povolenie na prevádzku v priebehu r. 2006, následkom čoho v Rakúsku a na Slovensku začali pravidelnú prevádzku až 10. decembra 2006, teda pokračuje až do konečnej železničnej stanice bez nútených prestupov. Vo všetkých 3 krajinách používa označenie SuperCity. Táto značka je označením spoločného projektu Českých dráh a Českých aerolínií. Vlaky SC Pendolino budú mať okrem označenia Českých dráh pridelené aj letecké označenie zo série OK, pričom je možné zakúpiť si "letenku" na tento vlak i cez rezervačný systém ČSA ako tzv. "Let vo výške nula". Pribudnú tak dve letecké destinácie, Pardubice a Olomouc a bude možné si zakúpiť jeden lístok napríklad na cestu z Olomouca do Londýna, pričom časť cesty z Olomouca do Prahy bude realizovaná vo výške nula vlakom SC Pendolino a cesta z Prahy do Londýna bežnými lietadlami ČSA.

Elektrická jednotka r. 680 na Slovensku

Od 10. decembra 2006 do decembra 2009 jazdila EMU 680 aj na Slovensku, konkrétne na vlaku Českých dráh SC Slovenská strela na trase Bratislava - Praha. V grafikone na rok 2010 bol tento vlak pre nedostatok záujmu cestujúcich nahradený obyčajnými súpravami, ktoré ako vlak EC 278 Slovenská strela jazdia z Bratislavy do Břeclavi, kde ich pripoja na vlak EC 387 Carl Maria von Weber z Viedne smer Stralsund/Binz.

Perspektívne o nákupe obdobných vlakov uvažuje aj ZSSK pre trasu Bratislava - Košice.

Technické parametre

  • Maximálna rýchlosť: 230 km/h (V Česku iba 160 km/h, na Slovensku iba 140 km/h)
  • Výkon: 3 920 kW
  • Počet trakčných motorov: 8 asynchrónnych
  • Akcelerácia 0 - 100 km/h: 68 s (a = 0,39 m/s2)
  • Akcelerácia 0 - 160 km/h: 162 s (a = 0,27 m/s2)
  • Akcelerácia 0 - 230 km/h: 462 s (a = 0,13 m/s2)
  • Dĺžka: 185,3 m
  • Šírka: 2,8 m
  • Výška: 4,31 m (so spustenými zberačmi)
  • Hmotnosť: 385 t
  • Maximálna hmotnosť na nápravu: 14,75 t
  • Maximálny uhol naklonenia: 8° (V Česku iba 6,5°)
  • Rozchod: 1435 mm
  • Počet sedadiel: 331 [+ 2 pre invalidov]

Pozri aj

Referecie

  1. Železniční magazín 11/2005, strana 17