Cháridža: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: ur:خارجی |
d robot Pridal: pnb:خارجی |
||
Riadok 28: | Riadok 28: | ||
[[no:Kharijite]] |
[[no:Kharijite]] |
||
[[pl:Charydżyzm]] |
[[pl:Charydżyzm]] |
||
[[pnb:خارجی]] |
|||
[[pt:Kharijitas]] |
[[pt:Kharijitas]] |
||
[[ru:Хариджиты]] |
[[ru:Хариджиты]] |
Verzia z 12:11, 11. jún 2010
Cháridža (arabs. الخوارج - al-Chawāridž, odv. z خرج - charadža, dosl. odísť, opustiť) je najstaršia islamská sekta. Vznikla roku 657 počas mocenského zápasu medzi Alím, Mohamedovým bratrancom a zaťom, a Mu‘áwijom, bratrancom chalífu Usmána. Vojská oboch sa stretli pri Siffíne. Keď začal Ali získavať prevahu, vyzval ho Mu‘áwija k dohode na základe rozsudku podľa Koránu, na čo Alí pristúpil. Niekoľko tisíc rozčarovaných radikálov vzápätí opustilo Alího tábor, pretože boli presvedčení, že súd v takýchto prípadoch patrí jedine Bohu. Uchýlili sa do dediny Harúra. Alího konanie vyhlásili za hriech a v roku 661 jeden z príslušníkov sekty, Abd ar-Rahmán Ibn Muldžim, Alího zavraždil.
Pri voľbe chalífu zdôrazňovala cháridža etické kvality kandidáta bez ohľadu na jeho pôvod: chalífom sa podľa nich môže stať ktokoľvek, kto žije v prísnom súlade s islamom. Na základe svojich prísnych etických požiadaviek vyhlásili všetkých ostatných moslimov za bezvercov, napádali svojich nepriateľov a prísne trestali všetko, čo považovali za hriech.
Od 7. storočia sa cháridža začala štiepiť na medzi sebou vzájomne súperiace frakcie. Umiernená cháridžovská skupina ibádíja je dodnes aktívna v Líbyii (Džabal Nafúsa) a v Tunisku (Džerba).