Ján II. Žigmund Zápoľský

Ján II. Žigmund Zápoľský

Ján II. Žigmund Zápoľský (* 7. júl 1540, Budín, † 14. marec 1571, Alba Iulia, Rumunsko) bol sedmohradský vojvoda, neúspešný uchádzač o uhorský trón, syn uhorského kráľa Jána Zápoľského a Izabely Jagelovskej z rodu Zápoľskovcov.

Jeho nároky na kráľovskú korunu po otcovej smrti bránila matka a jej radca L. Utešenič, ktorí dali Jána Žigmunda po narodení dokonca korunovať za uhorského kráľa.

Izabela spolu so synovými prívržencami viedli aj v nasledujúcich rokoch aktívny boj proti zákonitému kráľovi Ferdinandovi I. Izabela povolala na pomoc Turkov, ktorí donútili viedenský dvor v roku 1547 k ponižujúcemu prímeriu a rozdeleniu Uhorska na tri časti, z ktorých Sedmohradsko so Zátisím pripadli Jánovi Žigmundovi ako právoplatné vojvodstvo, vazalsky však závislé od Osmanskej ríše.

Ferdinand I. po upevnení svojej moci v krajine a krátkom zmocnení sa Sedmohradska donútil Izabelu s Jánom Žigmundom opustiť Uhorsko. V roku 1556 povolali sedmohradské stavy Jána Žigmunda z poľského exilu a po matkinej smrti (v r. 1559) sa ujal faktickej moci v Sedmohradsku. Jeho ďalšie snahy o získanie uhorskej koruny však boli bezúspešné a v roku 1570, rok pred svojou smrťou, sa ich definitívne vzdal.

Zdroj

• Kol. autorov, Encyklopédia Slovenska, Veda, Bratislava, 1982