Jurij Vladimirovič Andropov

Andropov pri stretnutí s poľským vodcom Jaruzelskim

Detail

Andropov na návšteve NDR

Jurij Vladimirovič Andropov (rus. Юрий Владимирович Андропов (* 15. jún 1914 - † 9. február 1984) bol sovietsky politík a najvyšší predstaviteľ Sovietskeho zväzu a predseda prezídia Najvyššieho sovietu od 12. novembra 1982 až do svojej smrti o šestnásť mesiacov neskôr.

Život

Jurij Vladimirovič Andropov bol významný stranícky a štátny činiteľ KSSZ a ZSSR od konca 40. rokov do svojej smrti v februári 1984. Pôsobil vo významných funkciách v Komsomole a straníckom aparáte v Karelsko-fínskej republike a ÚV KSSZ. Po Stalinovej smrti odišiel do diplomatických služieb a pôsobil ako veľvyslanec v Maďarsku, kde pracoval aj v období protikomunistického povstania v roku 1956. V rokoch 1957 - 1967 viedol oddelenie ÚV KSSZ pre dohľad nad sovietskym blokom. V nasledujúcich pätnástich rokoch stál na čele všemocnej KGB. Na sklonku Brežnevovej éry sa stal hlavným ideológom KSSZ a po smrti Brežneva sa stal jeho nástupcom. Funkciu generálneho tajomníka KSSZ vykonával iba 15 mesiacov (november 1982 - február 1984).

Začiatky kariéry

Mladý pesničkár sa stal aktívnym komsomolcom. Počas veľkého teroru (1937/1938) vystúpal na popredné priečky mládežníckej organizácie. V roku 1939 bol, po ukončení veľké čistky, prijatý do strany. V tom čase už viedol oblastné komsomolskú organizáciu v Jaroslavli (1938 - 1940). Potom bol presunutý do novozriadenej Karelsko-fínskej zväzovej republiky, kde sa stal prvým tajomníkom republikového Komsomolu. Počas veľkej vlasteneckej vojny sa podieľal na organizácii tamojšieho frontu, partizánskeho hnutia a spolupráci tylu a armády.

V roku 1944 prešiel na prácu v straníckych orgánoch. Najprv pôsobil ako druhý tajomník hlavného mesta republiky (Petrozavodsk) a neskôr sa stal tajomníkom republikového ÚV. V tejto dobe si dopĺňal svoje vysokoškolské vzdelanie okrem iného na Vysokej škole straníckej pri ÚV VKS(b). Jeho kariéru nepríjemne poznamenala Leningradská aféra, ktorá zmietla celé vedenie republiky. Andropov len zázrakom vykĺzol vďaka aktívnej spoluúčasti počas kampane. Po páde svojho dlhoročného ochrancu a prvého tajomníka Karelsko-finskej republiky nenastúpil na jeho miesto, ale bol prevedený do ústredného aparátu v Moskve. Stal sa inšpektorom a dohliadal na pobalstké zväzové republiky. Jeho priamym nadriadeným sa stal druhý muž strany Malenkov a jeho favorit Averkij B. Aristov.

Po Stalinovej smrti odišiel do diplomatických služieb a pôsobil ako veľvyslanec v Maďarsku, kde pracoval aj v období protikomunistického povstania v roku 1956. Jeho aktivita a vystupovanie počas krízy mu v očiach N. S. Chruščova priniesli ovocie. Čoskoro sa dostavilo povýšenie do funkcie vedúceho oddelenia ÚV KSSZ pre dohľad a spoluprácu s ostatnými sovietskymi satelitmi. V roku 1962 bol vyzdvihnutý medzi tajomníkmi ÚV a zaradil sa medzi nových perspektívnych Chruščovových aparátčikov. Získal renomé znalca medzinárodných vzťahov a ideologických otázok. V jeho oddelení ÚV sa sústredil mozgový trust poradcov, ktorí si udržali vplyv na dianie v ZSSR až do dôb Gorbačova.

Nástup L. I. Brežneva - M. A. Suslova (október 1964) bol pre Andropova ranou a zdalo sa, že s jeho zotrvaním vo funkciách je koniec. Andropov bol až príliš spojený s Chruščovom. Avšak zložité vzťahy a rivality vnútri Kremľa viedli ku konvergencii s Brežnevom, ktorý hľadal spojenca proti svojim súperom (Šeljepin - Podgornyj - Kosygin).

Na čele KGB 1967 - 1982

V roku 1967 sa Brežnevovi podarilo zbaviť nepohodlného šéfa KGB Semičasného. Novou hlavou KGB sa stal Andropov, ktorý zostal v tejto funkcii až do jari 1982, kedy sa znovu vrátil do funkcie tajomníka ÚV KSSZ. Pod jeho vedením upevnila štátna bezpečnosť svoj dohľad nad obyvateľstvom. Pod jej kontrolu sa dostali všetky sféry života štátu i spoločnosti. Jednou z jej úloh bol boj s disidentom, s prejavmi miestneho nacionálneho separatizmu a náboženstvom. Z jeho iniciatívy začalo vyľudňovanie disidentov za hranice. V roku 1974 nebol umožnený návrat Solženicina do krajiny a neskôr bol zbavený občianstva. Ľudia s odlišným názorom boli posielaní do psychiatrických liečební, aby sa zabránilo ich zatváraniu do väzníc. KGB sledovala aj život za hranicami ZSSR a podieľala sa na určovaní línie zahraničnej politiky. Andropov bol hlavným aktérom pri vpáde sovietskych vojsk do Česko-Slovenska v roku 1968 aj do Afganistanu v roku 1979.

Na vrchole moci

Úpadok Brežnevovej osobnosti otváral Andropovovi možnosti uchádzať sa o následníctvo. Brežnev pôvodne vyzdvihoval svojich favoritov Kirilenka (spolupracovník z Dnepropetrovska od tridsiatych rokov) a K. U. Černenka (spolupracovník a asistent od päťdesiatych rokov z Moldavska). Reálne šance sa pre Andropova otvorili na jar 1982. Po smrti M. A. Suslova zaujal post druhého tajomníka ÚV, prevzal dohľad nad ideológiou a riadenie sekretariátu ÚV.

Andropov bol zvolený za generálneho tajomníka ÚV KSSZ na plenárnom zasadnutí 14. novembra 1982 na návrh svojho rivala Konštantína Ustinoviča Černenka. Deľba moci však prebehla už predtým na rokovaní politbyra. Zdravotný stav nového sovietskeho vodcu bol už veľmi zlý, napriek tomu sa vrhol do práce a začal sériu reforiem, ktoré mali obnoviť hospodársky rast, zvýšiť produktivitu práce a vyriešiť ekonomické ťažkosti kolabujúceho impéria. Pozornosť venoval boju s korupciou a zneužívaním postavenia vo vnútri straníckej nomenklatúry. Do vedúcich funkcií vyzdvihol mladších funkcionárov. Okolo Andropov sa vytvorilo nové perspektívne vedenie KSSZ (Andropov, Romanov, Gorbačov, Alijev, Gromyko, Ustinov, Ryzkov, Ligačov, Solomencev a Vorotnikov), ktoré však muselo stále počítať so silnými pozíciami konzervatívcov, ktorí nechceli narúšať status quo Brežnevovej epochy (Černenko, Tichonov, Pelše, Grišin, Kunajev, Ščerbyckij, Zimjanin, Kapitonov, Rusakov). Zásadným zmenám však zabránila jeho smrť v februári 1984. Jeho nástupcom sa stal vekom a chorobami úplne zničený konzervatívny stúpenec brežnevovského štýlu Konštantín Ustinovič Černenko.

Zoznam funkcií

• Vedúci medzinárodného oddelenia ÚV (dohľad nad komunistickými stranami socialistického tábora) 1957 - 1967
• Tajomník ÚV - 1962 - 1967, 1982
• Predseda Výboru štátnej bezpečnosti (KGB) - 1967 - 1982
• Generálny tajomník ÚV KSSZ - november 1982 - február 1984
• Predseda prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR - 1983 - 1984
• Kandidát politbyra 1967 - 1973, člen politbyra 1973 - 1984;

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jurij Vladimirovič Andropov na českej Wikipédii.