Hrdina Sovietskeho zväzu: Rozdiel medzi revíziami
d →Českí a slovenskí držitelia: menšia |
|||
| Riadok 33: | Riadok 33: | ||
== Nositelia v povojnovom období == |
== Nositelia v povojnovom období == |
||
Po skončení druhej svetovej vojny bolo od marca 1948 vyznamenaných ďalších 659 ľudí, z toho 186 in memoriam. Počas [[Kórejská vojna|vojny v |
Po skončení druhej svetovej vojny bolo od marca 1948 vyznamenaných ďalších 659 ľudí, z toho 186 in memoriam. Počas [[Kórejská vojna|vojny v Kórey]] bolo vyznamenaných titulom Hrdina ZSSR 22 sovietskych občanov, z toho 1 in memoriam. V priebehu [[Sovietska intervencia v Afganistane|vojny v Afganistane]] bolo vyznamenaných ďalších 85 osôb, z nich 28 in memoriam. Titul Hrdina Sovietskeho zväzu obdržalo aj 6 likvidátorov [[Černobyľská havária|havárie]] atómovej elektrárne v [[Černobyľ|Černobyle]], dvaja z nich posmrtne. 4 občania ZSSR boli vyznamenaní za podiel na likvidácii [[Augustový puč|Augustového puča]] v roku [[1991]], 3 z nich posmrtne. |
||
== Českí a slovenskí držitelia == |
== Českí a slovenskí držitelia == |
||
Verzia z 15:31, 18. jún 2010
Hrdina Sovietskeho zväzu
|
|---|
| Súbor:Golden Star medal 473.jpg Odznak |
Hrdina Sovietskeho zväzu (po rusky: Герой Советского Союза) bol čestný titul a najvyššie vyznamenanie udeľované v ZSSR. Bolo udeľované za osobné alebo kolektívne zásluhy pre krajinu, spojené s vykonaním hrdinského činu bez ohľadu na hodnosť alebo funkciu, výhradne z rozhodnutia Prezídia najvyššieho sovietu ZSSR. Titul bol zriadený 16. apríla 1934 a udeľoval sa spolu s Radom Lenina, od 1. augusta 1939 doplnený o medailu Zlatú hviezdu Hrdinu ZSSR. Medzi rokmi 1934 a 1989 získalo titul približne 12700 ľudí. Z toho asi 11 600 počas druhej svetovej vojny medzi rokmi 1941-1945.
Nositelia Zlatej hviezdy Hrdinu ZSSR boli verejnosťou všeobecne veľmi vážení, mali vyhradené zvláštne sedadlá v divadlách, kinách, mali prednosť pri cestovaní vlakom, lietadlom a dokonca mali lepší prístup k nedostatkovým, či luxusným tovarom. Hrdina ZSSR, nehľadiac na jeho vojenskú hodnosť, mal prednosť aj pred generálom, a náležal mu pravidelný zvláštny dôchodok vo výške 50 rubľov. Dvojnásobným nositeľom Zlatej hviezdy sa v ich rodisku stavali bronzové busty.
Popis
Medaila Zlatá hviezda Hrdinu ZSSR je zhotovená zo zlata (jej váha je 21,5 g). Predstavuje päťcípu hviezdu s hladkými dvojhrannými lúčmi na lícovej strane (dĺžka lúča - 15 mm). Zadná strana medaile je hladká, po krajoch ohraničená tenkým nepatrne vyvýšeným obvodom a uprostred má nápis v azbuke vypuklým nápisom „Герой CCCP“ (v preklade „Hrdina ZSSR“). Na hornom lúči je vyryté číslo konkrétnej udelenej medaile. Uškom a závesom je medaila spojená s priamouholnou pozlátenou kolodkou, potiahnutou cez prierezy hodvábnou mramorovou stuhou červenej farby. Šírka stuhy je 20 mm. Hviezda je číslovaná a to na rube horného lúča hviezdy.
Nositelia Zlatej hviezdy Hrdinu ZSSR v 2. svetovej vojne
Počas 2. svetovej vojny boli Zlatou hviezdou ZSSR vyznamenaní ako prví piloti M.D. Žukov, S.I. Zdorovcev, P.T. Charitonov, ktorí taranovali nepriateľské lietadlá na prístupových cestách k Leningradu. Len v priebehu bitky o Dneper v r. 1943 bolo titulom Hrdinu ZSSR vyznamenaných 2 438 osôb. U pozemného vojska bolo týmto vyznamenaním dekorovaných 1 800 delostrelcov, 1 142 tankistov, 650 príslušníkov ženijných vojsk, 290 spojárov, 93 príslušníkov protilietadlovej obrany, 52 príslušníkov tylových jednotiek a 44 príslušníkov zdravotníckej služby, 400 prieskumníkov a 150 pohraničníkov. Vo VMF (námorníctvo) viac než 500 osôb.
Štvornásobní nositelia Zlatej hviezdy Hrdinu ZSSR:
- Leonid Iľjič Brežnev - maršal ZSSR (1. 18. december 1966 (медаль № 11230), 2. 18. december 1976 (№ 97), 3. 19. december 1978 (№ 5), 4. 18. december 1981 (№ 2))
- Georgij Konstantinovič Žukov - maršal ZSSR (1. 29. august 1939 (медаль № 435), 2. 29. júl 1944 (№ 22), 3. 1. jún 1945 (№ 2), 4. 1. december 1956 (№ 1))
Trojnásobní nositelia Zlatej hviezdy Hrdinu ZSSR:
- Semion Michajlovič Buďonnyj - maršal ZSSR (1. 1. február 1958 (медаль № 10827), 2. 24. apríl 1963 (№ 45), 3. 22. február 1968 (№ 4))
- Ivan Nikitovič Kožedub - stíhací pilot (1. 4. február 1944 (медаль № 1472), 2. 19. august 1944 (№ 36), 3. 18. august 1945 (№ 3))
- Alexandr Ivanovič Pokryškin - stíhací pilot (1. 24. máj 1943 (медаль № 993), 2. 24. august 1943 (№ 10), 3. 19. august 1944 (№ 1))
Iba štyria nositelia Zlatej hviezdy ZSSR boli dekorovaní všetkými tromi stupňami Radu slávy:
- bitevný pilot Ivan Grigorievič Dračenko,
- delostrelec Andrej Vasilievič Aljošin,
- delostrelec Nikolaj Ivanovič Kuznecov,
- veliteľ streleckej čaty Pavel Christoforovič Dubinda.
Nositelia v povojnovom období
Po skončení druhej svetovej vojny bolo od marca 1948 vyznamenaných ďalších 659 ľudí, z toho 186 in memoriam. Počas vojny v Kórey bolo vyznamenaných titulom Hrdina ZSSR 22 sovietskych občanov, z toho 1 in memoriam. V priebehu vojny v Afganistane bolo vyznamenaných ďalších 85 osôb, z nich 28 in memoriam. Titul Hrdina Sovietskeho zväzu obdržalo aj 6 likvidátorov havárie atómovej elektrárne v Černobyle, dvaja z nich posmrtne. 4 občania ZSSR boli vyznamenaní za podiel na likvidácii Augustového puča v roku 1991, 3 z nich posmrtne.
Českí a slovenskí držitelia
- Otakar Jaroš - in memoriam 17. apríla 1943 za statočnosť v bojoch pri Sokolove, jeden z prvých cudzincov vyznamenaných touto medailou
- Josef Buršík - 21. decembra 1943 za hrdinstvo pri oslobodzovaní Kyjeva
- Antonín Sochor - 21. decembra 1943 za hrdinstvo pri oslobodzovaní Kyjeva
- Richard Tesařík - 21. decembra 1943 za hrdinstvo pri oslobodzovaní Kyjeva
- Ján Nálepka - in memoriam 5. mája 1945 za hrdinstvo pri oslobodzovaní ukrajinského mestečka Ovruč
- Stěpan Vajda - in memoriam 10. augusta 1945 za hrdinstvo pri bojoch v Poľsku
- Ludvík Svoboda - 24. novembra 1965
- Vladimír Remek - 16. marec 1978
- Gustáv Husák - 9. január 1983
Literatúra
Slovenská a česká
- Šiška, J. F.: Nebe východní fronty. Olomouc: Votobia, 2001. 192 s. ISBN 80-7198-491-4
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hrdina Sovietskeho zväzu
