Britsko-iracká vojna: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
→‎Začiatok: štylistika
Riadok 30: Riadok 30:
== Začiatok ==
== Začiatok ==


Vláda [[Nuri as-Said]]a chcela vyhlásiť vojnu [[Nemecko|Nemecku]] ako odpoveď na napadnutie [[Poľsko|Poľska]]. Aj keď kvôli obľúbenosti Nemecka medzi Iračanmi zmenil vojnu na [[prerušenie diplomatických stykov]], bol spolu s kráľom zvrhnutý, na trón bol dosadený následník trónu a pronacistický minister [[Rašíd Alí]] potom vyzval Britov aby opustili Irak.
Vláda [[Nuri as-Said]]a chcela vyhlásiť vojnu [[Nemecko|Nemecku]] ako odpoveď na napadnutie [[Poľsko|Poľska]]. Aj keď kvôli obľúbenosti Nemecka medzi Iračanmi zmenil vojnu na [[prerušenie diplomatických stykov]]. Predseda vlády bol následne spolu s kráľom zvrhnutý a na trón bol dosadený následník trónu. Pronacistický minister [[Rašíd Alí]] potom vyzval Britov aby opustili Irak.


Následne zaútočili na osamelú britskú leteckú základňu v [[Habbánija|Habbániji]]. Napriek obrovskej početnej prevahe ale neuspeli a boli nútení požiadať o pomoc Nemecko.
Následne zaútočili na osamelú britskú leteckú základňu v [[Habbánija|Habbániji]]. Napriek obrovskej početnej prevahe neuspeli a boli nútení požiadať o pomoc Nemecko.


== Pomoc z Nemecka ==
== Pomoc z Nemecka ==

Verzia z 12:56, 29. jún 2010

Šablóna:Bitka

Britsko-iracká vojna bola krátka vojna, ktorá prebehla medzi Spojeným kráľovstvom a irackou nacionalistickou vládou od 18. apríla 1941 do 30. mája rovnakého roku. Hoci trvala viac ako jeden mesiac, vojna vyústila v obnovenie britskej okupácie krajiny a ďalej posilnila nacionalistický odpor voči Britmi podporovanej irackej monarchii. Vojna bola súčasťou 2. svetovej vojny.

Príčiny

Aj keď Irak bol nezávislý, musel Britom poskytovať určité práva, ako napríklad britské vojenské základne na jeho území a voľný pohyb britských vojenských jednotiek cez jeho územie. To sa ale časti Iračanov nepáčilo a cítili sa Britmi utláčaní.

Začiatok

Vláda Nuri as-Saida chcela vyhlásiť vojnu Nemecku ako odpoveď na napadnutie Poľska. Aj keď kvôli obľúbenosti Nemecka medzi Iračanmi zmenil vojnu na prerušenie diplomatických stykov. Predseda vlády bol následne spolu s kráľom zvrhnutý a na trón bol dosadený následník trónu. Pronacistický minister Rašíd Alí potom vyzval Britov aby opustili Irak.

Následne zaútočili na osamelú britskú leteckú základňu v Habbániji. Napriek obrovskej početnej prevahe neuspeli a boli nútení požiadať o pomoc Nemecko.

Pomoc z Nemecka

Nadšený Hitler vyslal na žiadosť povstalcov okamžite leteckú pomoc, tzv. Komando Junck. Pomoc bola však príliš slabá na to, aby pomohla, ďalej bola zorganizovaná príliš narýchlo a okrem toho ju postihlo viacero neštastí.

Britský protiútok a porážka Iračanov

Aj keď Habbánija nemala vojenské letectvo, bola to vlastne len letecká škola, personál zareagoval promptne a vyzbrojil cvičné lietadlá a tie napadli iracké pozície, hlavne delostrelectvo. Tým odvrátili beznádejnú situáciu a Briti neskôr zostavili tzv. HabForce (Habbanyia Force), ktorá základňu definitívne oslobodila z obliehania.

Potom nasledovala bitka o Fallúdžu, ktorá sa skončila ťažkou porážkou Iračanov, Rašid Alí utiekol do Iránu, kde bol zasa polapený Sovietmi, ktorí v tej dobe obsadili Irán, aby si zaistili spojenie so Spojencami.

Starý kráľ bol znovu dosadený na trón.

Pozri aj

Externé odkazy


Šablóna:Link FA