Friulčina: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: eo:Friula lingvo |
d robot Zmenil: vec:Łéngoa furlana; kozmetické zmeny |
||
Riadok 9: | Riadok 9: | ||
Uvedené je: friulčina-taliančina-slovenčina |
Uvedené je: friulčina-taliančina-slovenčina |
||
*Jo osoi Furlan-Io sono Friulano-Ja som Friulánec |
* Jo osoi Furlan-Io sono Friulano-Ja som Friulánec |
||
*Cemut-Come stai-Ako sa máš |
* Cemut-Come stai-Ako sa máš |
||
*dut-tutto-všetko |
* dut-tutto-všetko |
||
*ducj-tutti-všetci |
* ducj-tutti-všetci |
||
*grant-grande-veľký |
* grant-grande-veľký |
||
*mandi-ciao-ahoj |
* mandi-ciao-ahoj |
||
*vue-oggi-dnes |
* vue-oggi-dnes |
||
*cjan-cane-pes |
* cjan-cane-pes |
||
*gjat-gatto-mačka |
* gjat-gatto-mačka |
||
*fradi-fratello-brat |
* fradi-fratello-brat |
||
*sur-sorella-sestra |
* sur-sorella-sestra |
||
*cjaval-cavallo-kôň |
* cjaval-cavallo-kôň |
||
*nas-naso-nos |
* nas-naso-nos |
||
*aghe-acqua-voda |
* aghe-acqua-voda |
||
*an-anno-rok |
* an-anno-rok |
||
*bon-bono-dobrý |
* bon-bono-dobrý |
||
*cjas-casa-dom |
* cjas-casa-dom |
||
*ancia-anche-aj |
* ancia-anche-aj |
||
*Zuan-Giovanni-mužské meno |
* Zuan-Giovanni-mužské meno |
||
*Jacum-Giacomo-mužské meno |
* Jacum-Giacomo-mužské meno |
||
{{Románske jazyky}} |
{{Románske jazyky}} |
||
⚫ | |||
[[Kategória:Románske jazyky]] |
[[Kategória:Románske jazyky]] |
||
⚫ | |||
[[af:Friulaans]] |
[[af:Friulaans]] |
||
Riadok 89: | Riadok 90: | ||
[[szl:Furlańsko godka]] |
[[szl:Furlańsko godka]] |
||
[[tr:Furlan]] |
[[tr:Furlan]] |
||
[[vec: |
[[vec:Łéngoa furlana]] |
||
[[wa:Fôrlan]] |
[[wa:Fôrlan]] |
||
[[zh:弗留利语]] |
[[zh:弗留利语]] |
Verzia z 15:26, 1. júl 2010
Friulčina alebo furlančina alebo furlandčina (po taliansky friulano, po friulsky furlan) je románsky jazyk, ktorým hovorí národnostná menšina pri meste Udine v historickej oblasti Furlansko (severovýchodné Taliansko pri hraniciach so Slovinskom; po tal. Friuli, dnes časť regiónu Furlansko-Júlske Benátky).
Jazyk sa považuje buď za samostatný románsky jazyk alebo časť rétorománskych jazykov alebo dokonca (dnes už ojedinele) za nárečie rétorománčiny. Spor o postavenie jednotlivých tzv. rétorománskych jazykov sa nazýva "questione ladina" a má aj politické pozadie. Delí sa na viacero regionálnych nárečí, vychádza z latinčiny. Za oficiálne nárečie sa považuje friulčina z Udine. Každé mesto Furlanska má potom svoje vlastné nárečie (napr. friulčina z Aquileii, alebo z Palmanovi). Podobné je nárečie z regiónu Benátsko a švajčiarska rétorománčina. Friulčina nesie veľa znakov galsko-románskych jazykov. Obyvateľ Furlanska sa dá spoznať podľa špecifického priezviska.
Jazykom hovorí asi 600 000 ľudí a je v Taliansku uznaný ako regionálny jazyk úradov a škôl. Čiastočne sa používa aj ako literárny jazyk. Ako druhý jazyk jazyk friulčinu ovláda aj časť talianskych Slovincov a Nemcov.
Príklady z lexiky
Uvedené je: friulčina-taliančina-slovenčina
- Jo osoi Furlan-Io sono Friulano-Ja som Friulánec
- Cemut-Come stai-Ako sa máš
- dut-tutto-všetko
- ducj-tutti-všetci
- grant-grande-veľký
- mandi-ciao-ahoj
- vue-oggi-dnes
- cjan-cane-pes
- gjat-gatto-mačka
- fradi-fratello-brat
- sur-sorella-sestra
- cjaval-cavallo-kôň
- nas-naso-nos
- aghe-acqua-voda
- an-anno-rok
- bon-bono-dobrý
- cjas-casa-dom
- ancia-anche-aj
- Zuan-Giovanni-mužské meno
- Jacum-Giacomo-mužské meno