Reinaldo Arenas: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
RibotBOT (diskusia | príspevky)
Riadok 98: Riadok 98:
[[ro:Reinaldo Arenas]]
[[ro:Reinaldo Arenas]]
[[ru:Аренас, Рейнальдо]]
[[ru:Аренас, Рейнальдо]]
[[sr:Реиналдо Аренас]]
[[sv:Reinaldo Arenas]]
[[sv:Reinaldo Arenas]]

Verzia z 13:24, 8. júl 2010

Reinaldo Arenas
Osobné informácie
Narodenie16. júl 1943 (80 rokov)
 provincia Oriente
Úmrtie7. december 1990 (47 rokov)
 USA New York
NárodnosťKubánec
Zamestnaniespisovateľ
Dielo
Žánrepróza, poézia, dráma
Obdobie20. storočie
DebutCelestino antes del alba
Významné prácePentagonía
Ovplyvnený
PodpisReinaldo Arenas, podpis (z wikidata)

Reinaldo Arenas (* 16. júl 1943 provincia Oriente – † 7. december 1990, New York) bol kubánsky prozaik, básnik a dramatik.

Život

Reinaldo Arenas sa narodil na vidieku, v severnej časti provincie Oriente na Kube, neskôr sa spolu s rodinou presťahoval do neďalekého mesta Holguín, ktoré v tých časoch malo "200 000 obyvateľov a jedno smetiarske auto". V roku 1959 sympatizoval s revolúciou a pridal sa ako šestnásťročný na stranu povstalcov bojujúcich proti Batistovi. Neskôr, keď sa situácia vykryštalizovala a ukázalo sa, že revolúciou vystriedala iba ďalšia, horšia diktatúra, tentoraz Fidela Castra, tú predošlú, sa jeho presvedčenie od základov zmenilo. Kvôli štúdiu sa roku 1963 opäť sťahoval, tentoraz do Havany, kde študoval ekonomiku poľnohospodárstva a plánovanie a v štúdiu pokračoval na Havanskej univerzite - odbor filozofia a literatúra. Popritom pracoval v Národnej knižnici José Martího. V roku 1965, v tom čase 22-ročný, vyhral druhú cenu za rukopis svojho prvého románu Celestino antes del alba na každoročnej súťaži beletrie, ktorej garantom bola UNEAC (Únia kubánskych spisovateľov a umelcov). Román vyšiel v roku 1967, pre veľký záujem sa v priebehu týždňa vypredal, no nikdy viac ho už na Kube nevydali. Arenas román v exile prepísal a vydal pod názvom Cantando en el pozo. V roku 1966 vyhral Arenas, na už spomínanej súťaži beletrie, svoju druhú druhú cenu s druhým románom El mundo alucinante. Treba však spomenúť, že v tomto roku prvé miesto neudelili. Tento román sa na Kube nikdy nedočkal vydania a musel byť prepašovaný von z krajiny. Vyšiel vo viacerých jazykoch.

Okolo roku 1970 sa Arenas začal zaoberať myšlienkou päťzväzkového diela - Pentagonía. Prvým zväzkom mal byť už spomínaný román Cantando en el pozo, druhým El palacio de las blanquisimas mofetas 1972, ktorý sa podarilo taktiež prepašovať za hranice Kuby, tretím zväzkom bol Otra vez el mar. Posledne spomínaný román musel Arenas napísať trikrát. Prvá verzia uzrela svetlo sveta v roku 1969, no bola zničená pravdepodobne jedným z Arenasových známych, druhú z roku 1972 zabavila kubánska polícia, no a až v roku 1974 sa úspešne podarilo tretiu verziu prepašovať z väzenia, do ktorého sa Arenas dostal v lete roku 1973 za vykonštruované obvinenie z obťažovania, za kontrarevolučné aktivity a za predchádzajúci útek z miestneho väzenia, do ktorého sa dostal práve za už spomenuté obvinenia. Vo väzení El Morro Arenasa "prevychovávali" z jeho homosexuality, ktorú nikdy neskrýval, ku ktorej sa priznával a ktorá rozšírila radu dôvodov jeho uväznenia. Arenasovu výpoveď utajovanej kubánskej minulosti uzatvárajú romány El color del verano a El Asalto.

Až v roku 1980 sa Arenas dočkal vytúženej slobody, keď sa vďaka Mariel Boatlift preplavil z kubánskeho prístavu Mariel na lodi menom San Lázaro na Key West na Floride v Spojených štátoch amerických. Nemožno však povedať, že by v Spojených štátoch amerických našiel svoje šťastie a pokoj. Nedočkal sa ani privítania z kruhov intelektuálov, aké si predstavoval. Nebol totiž exulantom, ale disidentom. Arenas sa nedokázal prispôsobiť americkej spoločnosti, konzumnému spôsobu života, kapitalizmu, nedokázal bojovať s nostalgiou a opäť myslel na únik a netúžil po ničom inom, tak ako hlavná postava románu El mundo alucinante mních Servando Teresa De Mier, či vrátnik a domáce zvieratá v diele El portero.

V roku 1987 Arenasovi diagnostikovali HIV. 7. decembra 1990 spáchal Reinaldo Arenas samovraždu - predávkoval sa kombináciou liekov a alkoholu. Nakoniec predsa len nachádza vysnený únik a vyslobodenie. V liste na rozlúčku opovrhuje Fidelom Castrom, vyjadruje vieru a presvedčenie v oslobodenie a slobodu kubánskeho ľudu.

Dva roky po jeho smrti vyšli memoáre Antes que anochezca, ktoré boli sfilmované v roku 2000 pod názvom Before Night Falls, v hlavnej úlohe s Javierom Bardemom, pod režisérskou taktovkou Juliana Schnabela.

Dielo

  • El mundo alucinante (1966)
  • Cantando en el pozo (1982) (pôvodne vydané ako Celestino antes del alba (1967))
  • El palacio de las blanquisimas mofetas (1982)
  • Otra vez el mar (1982)
  • El color del verano (1982)
  • El Asalto (1990)
  • El portero (1987), český preklad Vrátný (Garamond, 2006)
  • Antes que anochezca (1992)
  • Con los ojos cerrados (1972)
  • La vieja Rosa (1980)
  • El central (1981)
  • Termina el desfile (1981)
  • Arturo, la estrella más brillante (1984)
  • Cinco obras de teatro bajo el título Persecución (1986)
  • Necesidad de libertad (1986)
  • La Loma del Angel (1987)
  • Voluntad de vivir manifestándose (1989)
  • Viaje a La Habana (1990)
  • Final de un cuento (El Fantasma de la glorieta) (1991)
  • Adiós a mamá (1996)

Externé odkazy