Ozbrojené sily Slovenskej republiky: Rozdiel medzi revíziami
pravopis |
→Armáda Slovenskej republiky: + foto Vojenská policajtka |
||
Riadok 6: | Riadok 6: | ||
=== Armáda Slovenskej republiky === |
=== Armáda Slovenskej republiky === |
||
[[Obrázok:Slovak Troops in Afghanistan.jpg|thumb|Slovenskí vojaci kontingentu [[ISAF]] na [[Letecká základňa Bagram|leteckej základni Bagram]] v [[Afganistan]]e]] |
[[Obrázok:Slovak Troops in Afghanistan.jpg|thumb|Slovenskí vojaci kontingentu [[ISAF]] na [[Letecká základňa Bagram|leteckej základni Bagram]] v [[Afganistan]]e]] |
||
[[File:Vojenska policajtka.JPG|thumb|Príslušníčka [[Vojenská polícia|Vojenskej polície]] Armády Slovenskej republiky]] |
|||
Základy vzniku ozbrojených síl Slovenskej republiky sú zakotvené v Čl. 25 [[Ústava|Ústavy Slovenskej republiky]]. Tento veľmi krátky článok deklaruje, že „ Obrana Slovenskej republiky je povinnosťou a vecou cti každého občana. [[Zákon]] ustanoví rozsah brannej povinnosti. Nikoho nemožno nútiť, aby vykonával [[vojenská služba|vojenskú službu]], ak je to v rozpore s jeho [[svedomie|svedomím]] alebo [[náboženské vyznanie|náboženským vyznaním]]. Podrobnosti ustanoví zákon“. [[Národná rada]] Slovenskej republiky až [[16. december|16. decembra]] [[1992]] svojim zákonom č.3/1993 Z.z. o zriadení Armády Slovenskej republiky, ktorý nadobudol účinnosť [[1. január]]a [[1993]], položila nový základ pre vytvorenie, výstavbu a ďalšiu existenciu vlastnej samostatnej armády. Okrem toho plnila armáda aj úlohy v rámci mierových síl [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]], vojenských misií a iných medzinárodných organizácií. Armádu tvorili jednotlivé druhy vojsk, vojenské zariadenia, [[Vojenská polícia]], Vojenské spravodajstvo, vojenské správy, úrady ministerstva obrany, vojenské súdy a vojenská prokuratúra. Hlavné druhy vojsk armády boli [[pozemné vojsko]], [[letectvo]] a [[protivzdušná obrana]]. Orgánom velenia bolo až do [[25. august]]a [[1994]] Veliteľstvo armády Slovenskej republiky. Za veliteľa Armády Slovenskej republiky bol vymenovaný generálporučík Ing. [[Július Humaj]]. |
Základy vzniku ozbrojených síl Slovenskej republiky sú zakotvené v Čl. 25 [[Ústava|Ústavy Slovenskej republiky]]. Tento veľmi krátky článok deklaruje, že „ Obrana Slovenskej republiky je povinnosťou a vecou cti každého občana. [[Zákon]] ustanoví rozsah brannej povinnosti. Nikoho nemožno nútiť, aby vykonával [[vojenská služba|vojenskú službu]], ak je to v rozpore s jeho [[svedomie|svedomím]] alebo [[náboženské vyznanie|náboženským vyznaním]]. Podrobnosti ustanoví zákon“. [[Národná rada]] Slovenskej republiky až [[16. december|16. decembra]] [[1992]] svojim zákonom č.3/1993 Z.z. o zriadení Armády Slovenskej republiky, ktorý nadobudol účinnosť [[1. január]]a [[1993]], položila nový základ pre vytvorenie, výstavbu a ďalšiu existenciu vlastnej samostatnej armády. Okrem toho plnila armáda aj úlohy v rámci mierových síl [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]], vojenských misií a iných medzinárodných organizácií. Armádu tvorili jednotlivé druhy vojsk, vojenské zariadenia, [[Vojenská polícia]], Vojenské spravodajstvo, vojenské správy, úrady ministerstva obrany, vojenské súdy a vojenská prokuratúra. Hlavné druhy vojsk armády boli [[pozemné vojsko]], [[letectvo]] a [[protivzdušná obrana]]. Orgánom velenia bolo až do [[25. august]]a [[1994]] Veliteľstvo armády Slovenskej republiky. Za veliteľa Armády Slovenskej republiky bol vymenovaný generálporučík Ing. [[Július Humaj]]. |
||
Verzia z 17:34, 14. august 2010
Ozbrojené sily Slovenskej republiky je názov vojenských síl Slovenskej republiky. Do 30.06.2002 boli ozbrojené sily tvorené tromi samostatnými zložkami - Armádou Slovenskej republiky, vojskami Ministerstva vnútra a Železničným vojskom. Od 1.7.2002 sa Armáda Slovenskej republiky oficiálne premenovala na Ozbrojené sily SR a rozčlenila sa na Pozemné sily OS SR, Vzdušné sily OS SR a Sily výcviku a podpory OS SR, s tým že Železničné vojsko a vojská Ministerstva vnútra zanikli k 31.12.2002.
Dejiny
Armáda Slovenskej republiky
Základy vzniku ozbrojených síl Slovenskej republiky sú zakotvené v Čl. 25 Ústavy Slovenskej republiky. Tento veľmi krátky článok deklaruje, že „ Obrana Slovenskej republiky je povinnosťou a vecou cti každého občana. Zákon ustanoví rozsah brannej povinnosti. Nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Podrobnosti ustanoví zákon“. Národná rada Slovenskej republiky až 16. decembra 1992 svojim zákonom č.3/1993 Z.z. o zriadení Armády Slovenskej republiky, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1993, položila nový základ pre vytvorenie, výstavbu a ďalšiu existenciu vlastnej samostatnej armády. Okrem toho plnila armáda aj úlohy v rámci mierových síl Organizácie Spojených národov, vojenských misií a iných medzinárodných organizácií. Armádu tvorili jednotlivé druhy vojsk, vojenské zariadenia, Vojenská polícia, Vojenské spravodajstvo, vojenské správy, úrady ministerstva obrany, vojenské súdy a vojenská prokuratúra. Hlavné druhy vojsk armády boli pozemné vojsko, letectvo a protivzdušná obrana. Orgánom velenia bolo až do 25. augusta 1994 Veliteľstvo armády Slovenskej republiky. Za veliteľa Armády Slovenskej republiky bol vymenovaný generálporučík Ing. Július Humaj.
Od 26. augusta 1994 bolo veliteľstvo novelou zákona o armáde pretransformované na generálny štáb, ako najvyšší orgán velenia armády. Počas existencie Armády Slovenskej republiky generálnemu štábu Armády Slovenskej republiky velil generálplukovník Ing. Jozef Tuchyňa, generálmajor Ing. Marián Mikluš a generálporučík Ing. Milan Cerovský.
Najmladší slovenskí generáli
Je obecne známou pravdou, že najznámejší svetový vojenský vojvodca, francúzsky cisár Napoleon Bonaparte, dosiahol svoje prvú generálsku hodnosť ledva 24 ročný.
Podľa knihy „Generáli – slovenská vojenská generalita 1918 – 2009“, z celkového počtu 258 tam uvedených generálov, medzi desať najmladších generálov za uvedené obdobie patria tieto vojenské osobnosti:
- generálmajor Pavol Marcely narodený 26. jún 1914 – vymenovanie do prvej generálskej hodnosti 1.10.1950.
- generálmajor JUDr. Ivan Trebichavský narodený 23. október 1910 – vymenovanie 19.2.1947
- generálmajor Eduard Ditrich narodený 10. október 1919 – vymenovanie do prvej generálskej hodnosti 12.9.1956
- generálmajor JUDr. Samuel Karol Korbel narodený 26. apríl 1909 – vymenovanie do prvej generálskej hodnosti 1.10.1946
- generálporučík Ing. Jozef Činčár narodený 14. november 1921 – vymenovanie do prvej generálskej hodnosti 8.5.1959
- generál PhDr. Milan Rastislav Štefánik narodený 21. júl 1880 - vymenovanie do prvej generálskej hodnosti 18,6.1918
- generálmajor PhDr. Egyd Pepich narodený 1. september 1923 - vymenovanie do prvej generálskej hodnosti 5.10.1961
- generálmajor doc. JUDr. Anton Rašla narodený 15. september 1911 – vymenovanie do prvej generálskej hodnosti 3.12.1949
- generálplukovník Ján Golian narodený 26. január 1906 – vymenovanie do prvej generálskej hodnosti 5.9.1944
- generálporučík Ing. František Šádek narodený 24. december 1921 – vymenovanie do prvej generálskej hodnosti 17.9.1960
Ozbrojené sily Slovenskej republiky
23. mája 2002 Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon č.321/2002 Z.z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky, ktorý nadobudol účinnosť 1. júl a 2002. Tak sa stalo, že týmto dňom došlo k formálnemu zlúčeniu Armády Slovenskej republiky s Vojskami Ministerstva vnútra a Železničným vojskom SR a vznikli jednotné ozbrojené sily Slovenskej republiky (do 31.12.2002 prebiehala ešte transformácia jednotiek Železničného vojska a Vojsk Ministerstva vnútra do OS SR). Boli vytvorené na zachovanie mieru a bezpečnosti Slovenskej republiky a na plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vo funkcii náčelník generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky pôsobil generál Ing. Milan Cerovský. V súčasnosti túto funkciu vykonáva generál Ing. Ľubomír Bulík, CSc.
Základné zložky ozbrojených síl tvoria: pozemné sily, vzdušné sily a sily výcviku a podpory. Organizačne sa ozbrojené sily členia na zväzky, útvary, jednotky, úrady a zariadenia. Ozbrojené sily sú rozhodujúcim výkonným prvkom systému obrany Slovenskej republiky. Ich hlavnou úlohou je zaručovať bezpečnosť štátu pred vonkajším napadnutím cudzou mocou a plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ozbrojené sily sa tiež podieľajú na zachovávaní verejného poriadku a bezpečnosti štátu, jeho zvrchovanosti , územnej celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc. Zákon presne špecifikuje použitie ozbrojených síl v čase bezpečnosti, vojny , vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
Profesionalizácia
Zásadné zmeny pri výstavbe ozbrojených síl sa udiali 1. januára 1998 kedy bol zákonom č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe zrušený výraz vojak z povolania , ktorý nahradil nový názov profesionálny vojak. Počas platnosti tohto zákona vstúpila Slovenská republika 29. marca 2004 do vojenskej aliancie NATO. 1. septembra 2005 nadobudol účinnosť zákon č.346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorý vytvoril legislatívne podmienky pre prechod na úplnú profesionalizáciu ozbrojených síl Slovenskej republiky. Historický ojedinelý jav nastal 1. januára 2006, kedy zanikla základná vojenská služba. Týmto dňom sa ozbrojené sily Slovenskej republiky stali plne profesionalizovanými a začali novú etapu vo svojej existencii.
Charakteristika
Majú vlastné policajné a súdne zložky. V čase ohrozenia Slovenskej republiky iným štátom, či organizáciou zo zahraničia (terorizmus) je jediná oprávnená zasiahnuť (po schválení vládou či prezidentom). Má svoju vlastnú štruktúru, riadi sa zvlášť pre ňu vytvorenými zákonmi (napr. zákon o štátnej službe). Nemá len zamestnancov v civilnom zmysle (zamestnanci pri výkone prác vo vrejenom záujme, štátni zamestnanci), ale hlavne zamestnancov v dočasnej štátnej službe (vojakov). Hlavnou riadiacou zložkou OSSR je Generálny štáb.
Môžu byť nasadené aj pri likvidácii nebezpečných situácií (povodne, zemetrasenia, požiare...), či pri záchrane alebo ochrane majetku a osôb pri týchto príležitostiach.
Riadenie a velenie
Ozbrojené sily riadi vláda a ministerstvo obrany a velí im prezident Slovenskej republiky, náčelník generálneho štábu a ostatní ustanovení velitelia vo svojej podriadenosti. Velenie ozbrojeným silám odborne, organizačne a technicky zabezpečuje generálny štáb na čele ktorého je náčelník generálneho štábu.
Vláda pri riadení ozbrojených síl schvaľuje základnú koncepciu pre ich rozvoj a výstavbu, použitie, rozhoduje o umiestnení, zväzkov, útvarov, úradov a zariadení, o počtoch hlavných druhov vojenských zbraní, systémov a techniky a o použití vojakov.
Ministerstvo obrany pri riadení ozbrojených síl spracúva základné koncepčné dokumenty, spracúva plány ich použitia, navrhuje počty techniky a osôb, zodpovedá za doplňovanie, prípravu a riadenie mobilizácie a vykonáva vnútornú kontrolu v ozbrojených silách.
O vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky rozhodujú príslušné ústavné orgány. Súhlas na vyslanie mimo územia Slovenskej republiky sa od profesionálneho vojaka nevyžaduje. Ozbrojené sily sú financované zo štátneho rozpočtu. Majetok štátu, ktorý je v užívaní ozbrojených síl spravuje ministerstvo obrany. Štát v konaní pred súdmi vo veciach ozbrojených síl zastupuje ministerstvo obrany.
Vrcholní predstavitelia
Prezident-hlavný veliteľ ozbrojených síl
- Ing. Michal Kováč, CSc. – inaugurácia 2. februára 1993
- Ing. Rudolf Schuster, CSc. – inaugurácia 16. júna 1999
- doc. JUDr. Ivan Gašparovič, CSc. – inaugurácia 15. júna 2004
Minister obrany
- Ing. Imrich Andrejčák – vymenovanie 16.3.1993
- Ing. Ján Sitek – vymenovanie 13.12.1994
- PhDr. Pavol Kanis, CSc. – vymenovanie 30.10.1998
- Ing. Jozef Stank – vymenovanie 3.1.2001
- Ing. Ivan Šimko – vymenovanie 16.10.2002
- Ing. Juraj Liška - vymenovanie 10.10.2003
- Mgr. Martin Fedor - vymenovanie 1.2.2006
- Mgr. František Kašický – vymenovanie 4.7.2006
- Ing. Jaroslav Baška – vymenovanie 30.1.2008
Veliteľ Armády Slovenskej republiky
- generálporučík Ing. Július Humaj - ustanovenie 18.3.1993
Náčelník generálneho štábu
- generálplukovník Ing, Jozef Tuchyňa - ustanovenie 1.9.1994
- generálmajor Ing. Marián Mikluš - ustanovenie 19.8.1998
- generál Ing. Milan Cerovský - ustanovenie 4.12.1998
- generál Ing. Ľubomír Bulík, CSc. - ustanovenie 21.12.2004
Menovanie do prvej generálskej hodnosti počas aktívnej služby
- Rok menovania 1993
generálmajor Ing. Ján Ďurove
- Rok menovania 1994
generálmajor Ing. Leopold Bilčík, generálmajor Ing. Emil Vestenický, generálmajor Ing. Rudolf Žídek
- Rok menovania 1997
generálmajor Ing. František Blanárik, generálmajor Ing. Milana Cerovský, generálmajor Ing. Ján Čmilanský, generálmajor Ing. Ľudovít Gál, generálmajor Ing. Milan Podhoráni, generálmajor Ing. Jozef Pivarči, generálmajor Ing. Milan Stráňava, generálmajor JUDr. Ján Vida
- Rok menovania 1998
generálmajor Ing. František Butko, generálmajor Ing. Gašpar Hozman, generálmajor Ing. Marián Mikluš, generálmajor Ing. Oto Nečas, generálmajor JUDr. Ondrej Samaš, generálmajor JUDr. Alojz Siro
- Rok menovania 1999
generálmajor Ing. Jozef Blizman, generálmajor Ing. Peter Bučka, generálmajor MUDr. Igor Čombor, generálmajor Ing. Jozef Kováčik, generálmajor Ing. Jozef Zadžora
- Rok menovania 2000
generálmajor Ing. Ľubomír Bulík, CSc., generálmajor Ing. Jozef Dunaj, generálmajor Ing. Dušan Humený, generálmajor Ing. Peter Novotňák
- Rok menovania 2002
brigádny generál Ing. Ján Kačmár, brigádny generál Ing. Milan Maxim, brigádny generál Ing. Vladimír Púčik
- Rok menovania 2003
brigádny generál Ing. Peter Gajdoš, brigádny generál Ing. Ľubomír Háberl, brigádny generál Ing. Miroslav Kováč, brigádny generál Ing. Jozef Krakovský, brigádny generál Ing. Jaroslav Kuča, brigádny generál Ing. Mikuláš Regula, brigádny generál Ing. Jaroslav Vývlek
- Rok menovania 2004
brigádny generál Ing. Martin Babiak, brigádny generál doc. Ing. František Bartko, CSc., brigádny generál Ing. Pavel Macko, CSc.
- Rok menovania 2005
brigádny generál Ing. Juraj Baránek, brigádny generál Ing. Miroslav Kocián, brigádny generál Ing. Vendelín Leitner, brigádny generál Ing. Stanislav Petrenec
- Rok menovania 2007
brigádny generál MUDr. Pavol Maslík, PhD., brigádny generál Ing. Štefan Mečár, brigádny generál Ing. Jaroslav Muríň, brigádny generál Ing. Ján Salaganič, brigádny generál Ing. Peter Vojtek
- Rok menovania 2008
brigádny generál Ing. Milan Čelko, MSc., brigádny generál Ing. Ondřej Novosad, brigádny generál RSDr. Jozef Viktorín, brigádny generál Ing. Marián Áč, PhD., brigádny generál Ing. Ivan Hirka, brigádny generál doc. Ing. Miroslav Kelemen, PhD., brigádny generál Ing. Juraj Krištofovič, brigádny generál Ing. Ľubomír Svoboda,
- Rok menovania 2010
brigádny generál Ing. Jindřich Joch
Médiá (foto, audio, dokumenty)
-
Generálplukovník Ing. Imrich Andrejčák
-
Generál Ing. Ľubomír Bulík, CSc.
-
Generál Ing. Milan Cerovský
-
Generálporučík Ing. Juliús Humaj
-
Genrálplukovník Ing. Jozef Tuchyňa
-
152 mm samohybná kanónová húfnica Ondava
-
120 mm samohybný mínomet PRAM/S
-
122 mm raketomet vz.70
-
Palebné postavenie rakety
-
Húfnica 122 mm vz.38
-
Stredný tank T-72 M1
-
Pancierovaný automobil TATRAPAN
-
Vrtuľník Mi-24V
-
Bojové vozidlo BVP-1
-
Znak MO SR
-
Znak Armády SR
-
Znak generálneho štábu
Referencie
- ↑ Štaigl, J. a kolektív: Generáli - slovenská vojenská generalita 1918 – 2009, Magnet Press, Slovakia 2009, str. 228
Zdroje
- Štaigl, J. a kolektív: Generáli - slovenská vojenská generalita 1918 – 2009, Magnet Press, Slovakia 2009, str. 68
- Ústava SR, Zákon o ozbrojených silách SR, Armádne ročenky rok 1993 až 2005.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ozbrojené sily Slovenskej republiky