Fritz Strassmann: Rozdiel medzi revíziami
d robot Zmenil: it:Fritz Strassmann |
d Odstranění linku na rozcestník Urán s použitím robota - Změněn(y) odkaz(y) na Urán (prvok); kozmetické zmeny |
||
| Riadok 2: | Riadok 2: | ||
== Život == |
== Život == |
||
Fritz Strassmann získal chemické vzdelanie na Vysokej škole technickej v [[Hannover]]i. Od roku [[1929]] až do roku [[1945]] pracoval v Chemickom ústave cisára Wilhelma v [[Berlín]]e. Zúčastňoval sa na skúmaní [[Rádioaktivita|rádioaktívnych]] [[izotop]]ov [[ |
Fritz Strassmann získal chemické vzdelanie na Vysokej škole technickej v [[Hannover]]i. Od roku [[1929]] až do roku [[1945]] pracoval v Chemickom ústave cisára Wilhelma v [[Berlín]]e. Zúčastňoval sa na skúmaní [[Rádioaktivita|rádioaktívnych]] [[izotop]]ov [[Urán (prvok)|uránu]] a [[Tórium|tória]]. V roku [[1938]] podal chemický dôkaz [[Štiepenie atómových jadier|štiepenia uránu]] pri bombardovaní [[neutrón]]mi.Ďalej sa zaoberal neutrónovým výzkumom, štiepenímjadier a výsledky uverejňoval v svojich novinách "Veda v Bloku" |
||
Od roku [[1946]] pôsobil ako profesor a riaditeľ Ústavu anorganickej chémie v [[Mainz]]i, kde aj po odchode do dôchodku zomrel. |
Od roku [[1946]] pôsobil ako profesor a riaditeľ Ústavu anorganickej chémie v [[Mainz]]i, kde aj po odchode do dôchodku zomrel. |
||
| Riadok 10: | Riadok 10: | ||
== Zdroje == |
== Zdroje == |
||
Kvasnica, J.: Priekopníci modernej fyziky. Smena, Bratislava, 1987, s.106 |
Kvasnica, J.: Priekopníci modernej fyziky. Smena, Bratislava, 1987, s.106 |
||
[[Kategória:Narodenia v 1922|Strassmann, Fritz]] |
[[Kategória:Narodenia v 1922|Strassmann, Fritz]] |
||
Verzia z 10:18, 22. august 2010
Fritz Strassmann (* 22. február 1922, Boppard - † 22. apríl 1980, Mainz) bol nemecký chemik. Spolu s Ottom Hahnom je považovaný za spoluobjaviteľa štiepenia uránu.
Život
Fritz Strassmann získal chemické vzdelanie na Vysokej škole technickej v Hannoveri. Od roku 1929 až do roku 1945 pracoval v Chemickom ústave cisára Wilhelma v Berlíne. Zúčastňoval sa na skúmaní rádioaktívnych izotopov uránu a tória. V roku 1938 podal chemický dôkaz štiepenia uránu pri bombardovaní neutrónmi.Ďalej sa zaoberal neutrónovým výzkumom, štiepenímjadier a výsledky uverejňoval v svojich novinách "Veda v Bloku"
Od roku 1946 pôsobil ako profesor a riaditeľ Ústavu anorganickej chémie v Mainzi, kde aj po odchode do dôchodku zomrel.
|
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
Zdroje
Kvasnica, J.: Priekopníci modernej fyziky. Smena, Bratislava, 1987, s.106