Ilia: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
d robot Pridal: br, ca, cs, cy, eo, et, fi, he, ja, lt, no, pt, ru, sh, sv Odobral: it, la, nn, pl, ro, simple, sr, uk, zh Zmenil: el, en, es, fr, ko, nl, tr; kozmetické zmeny |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Ilia''' ({{ell|Ηλεία|Ilia}}), resp. v staroveku '''Élis''' ({{grc|Ἦλις|Élis}}) či zriedkavo '''Éleia''' ({{grc|Ἠλεία|Éleia}}), |
'''Ilia''' ({{ell|Ηλεία|Ilia}}), resp. v staroveku '''Élis''' ({{grc|Ἦλις|Élis}}) či zriedkavo '''Éleia''' ({{grc|Ἠλεία|Éleia}}), je okres ([[nomos]]) a historické územie v [[Grécko|Grécku]] na [[Peloponéz]]e. Hlavné mesto je dnes [[Pyrgos]], žije tu okolo 200 000 obyvateľov. Nachádza sa tu staroveké mesto [[Olympia]]. Iné významné mestá sú [[Krestena]], [[Andritsaina]], Gastouni a Amaliada. Známy je aj tradičný grécky dialekt Ilie, ktorým však hovorí už iba staršia generácia. |
||
==Dejiny== |
== Dejiny == |
||
Územie v staroveku obývali [[Dóri|dórski Gréci]]. Élis bol nezávislý grécky (mestský) štát s rovnomenným hlavným mestom. V roku 776 pred Kr. sa tu konali historicky prvé olympijské hry v meste [[Olympia]]. V roku 146 pred Kr. kraj ovládli [[Staroveký Rím|Rimania]]. Postupne bola oblasť christianizovaná, pohanské kulty boli zrušené cisárom [[Theodosius|Teodosiom]], ktorý zakázal aj olympijské hry. Élidu viackrát vyplienilu [[Góti]], [[Vizigóti]] a [[Huni]]. Od roku 395 je súčasťou Východorímskej (Byzantskej) ríše. V 6. stor sa tu usadzujú [[Slovania]], ich keramiku možno vidieť v národnom múzeu v Olympií. V 9. stor. boli Slovania porazení, v Élide sa pomiešali s [[Gréci|Grékmi]]. Od roku 1204 bola Élis súčasťou Achájskeho kniežatstva, ktoré tu vytvorili Európania po páde Byzancie. V roku 1460 oblasť dobyli [[Turci]]. Od 19. stor. je súčasťou oslobodeného Grécka. Z oblasti pochádza viacero novogréckych osobností, ako napríklad slávny spisovateľ 19. stor. [[Andreas Karkavitsas]], či slávna politická rodina Krestenitis. |
Územie v staroveku obývali [[Dóri|dórski Gréci]]. Élis bol nezávislý grécky (mestský) štát s rovnomenným hlavným mestom. V roku 776 pred Kr. sa tu konali historicky prvé olympijské hry v meste [[Olympia]]. V roku 146 pred Kr. kraj ovládli [[Staroveký Rím|Rimania]]. Postupne bola oblasť christianizovaná, pohanské kulty boli zrušené cisárom [[Theodosius|Teodosiom]], ktorý zakázal aj olympijské hry. Élidu viackrát vyplienilu [[Góti]], [[Vizigóti]] a [[Huni]]. Od roku 395 je súčasťou Východorímskej (Byzantskej) ríše. V 6. stor sa tu usadzujú [[Slovania]], ich keramiku možno vidieť v národnom múzeu v Olympií. V 9. stor. boli Slovania porazení, v Élide sa pomiešali s [[Gréci|Grékmi]]. Od roku 1204 bola Élis súčasťou Achájskeho kniežatstva, ktoré tu vytvorili Európania po páde Byzancie. V roku 1460 oblasť dobyli [[Turci]]. Od 19. stor. je súčasťou oslobodeného Grécka. Z oblasti pochádza viacero novogréckych osobností, ako napríklad slávny spisovateľ 19. stor. [[Andreas Karkavitsas]], či slávna politická rodina Krestenitis. |
||
[[Kategória: |
[[Kategória:Staroveké Grécko]] |
||
[[Kategória:Okresy Grécka]] |
[[Kategória:Okresy Grécka]] |
||
[[Kategória:Historické územia]] |
[[Kategória:Historické územia]] |
||
[[Kategória:Geografia Grécka]] |
[[Kategória:Geografia Grécka]] |
||
[[br:Elis]] |
|||
[[ca:Elis]] |
|||
[[cs:Élis]] |
|||
[[cy:Elis]] |
|||
[[de:Elis]] |
[[de:Elis]] |
||
[[el: |
[[el:Ήλιδα]] |
||
[[en: |
[[en:Elis]] |
||
[[ |
[[eo:Eliso]] |
||
[[ |
[[es:Elis]] |
||
[[ |
[[et:Elis]] |
||
[[ |
[[fi:Elis]] |
||
[[fr:Élis]] |
|||
[[la:Elea (nomus Graeciae)]] |
|||
[[ |
[[he:אליס]] |
||
[[ |
[[ja:エーリス]] |
||
[[ |
[[ko:엘리스]] |
||
[[ |
[[lt:Elidė]] |
||
[[ |
[[nl:Elis]] |
||
[[no:Elis]] |
|||
[[sr:Префектура Елис]] |
|||
[[ |
[[pt:Élida]] |
||
[[ |
[[ru:Элида]] |
||
[[ |
[[sh:Elida]] |
||
[[sv:Elis]] |
|||
[[tr:Elis]] |
|||
Verzia z 13:54, 31. august 2010
Ilia (novogr. Ηλεία – Ilia), resp. v staroveku Élis (starogr. Ἦλις – Élis) či zriedkavo Éleia (starogr. Ἠλεία – Éleia), je okres (nomos) a historické územie v Grécku na Peloponéze. Hlavné mesto je dnes Pyrgos, žije tu okolo 200 000 obyvateľov. Nachádza sa tu staroveké mesto Olympia. Iné významné mestá sú Krestena, Andritsaina, Gastouni a Amaliada. Známy je aj tradičný grécky dialekt Ilie, ktorým však hovorí už iba staršia generácia.
Dejiny
Územie v staroveku obývali dórski Gréci. Élis bol nezávislý grécky (mestský) štát s rovnomenným hlavným mestom. V roku 776 pred Kr. sa tu konali historicky prvé olympijské hry v meste Olympia. V roku 146 pred Kr. kraj ovládli Rimania. Postupne bola oblasť christianizovaná, pohanské kulty boli zrušené cisárom Teodosiom, ktorý zakázal aj olympijské hry. Élidu viackrát vyplienilu Góti, Vizigóti a Huni. Od roku 395 je súčasťou Východorímskej (Byzantskej) ríše. V 6. stor sa tu usadzujú Slovania, ich keramiku možno vidieť v národnom múzeu v Olympií. V 9. stor. boli Slovania porazení, v Élide sa pomiešali s Grékmi. Od roku 1204 bola Élis súčasťou Achájskeho kniežatstva, ktoré tu vytvorili Európania po páde Byzancie. V roku 1460 oblasť dobyli Turci. Od 19. stor. je súčasťou oslobodeného Grécka. Z oblasti pochádza viacero novogréckych osobností, ako napríklad slávny spisovateľ 19. stor. Andreas Karkavitsas, či slávna politická rodina Krestenitis.