Aun Schan Su Ťij: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: sl:Aung San Suu Kyi |
d robot Pridal: lv:Auna Sana Su Či |
||
| Riadok 78: | Riadok 78: | ||
[[ku:Aung San Suu Kyi]] |
[[ku:Aung San Suu Kyi]] |
||
[[la:Aung San Suu Cii]] |
[[la:Aung San Suu Cii]] |
||
[[lv:Auna Sana Su Či]] |
|||
[[ml:ഓങ്ങ് സാൻ സൂചി]] |
[[ml:ഓങ്ങ് സാൻ സൂചി]] |
||
[[mr:आँग सान सू क्यी]] |
[[mr:आँग सान सू क्यी]] |
||
Verzia z 05:23, 3. september 2010
| Aun Schan Su Ťij | |
| Burma 3 150.jpg prodemokratická aktivistka (1995) | |
| Narodenie | 19. jún 1945 Rangún, Mjanmarsko |
|---|---|
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Aun Schan Su Ťij |
Aun Schan Su Ťij (* 19. jún 1945, Rangún, Mjanmarsko) je prodemokratická aktivistka v Mjanmarsku (bývalej Barme). V roku 1990 dostala Sacharovovu cenu za slobodu myslenia, v roku 1991 Nobelovu cenu za mier.
Je dcérou zdravotnej sestry Daw Chin Ťij a generála Aun Schana, ktorý v roku 1947 vyjednal nezávislosť Barmy na Británii a v tom istom roku bol zavraždený svojimi konkurentami.
V roku 1948 bola vyhlásená nezávislosť Barmy a o dva roky sa jej matka stala veľvyslankyňou v Indii. Su Ťij matku nasledovala do Dillí, kde absolvovala strednú školu.
Aun Schan Su Ťij študovala od roku 1967 na Oxfordskej univerzite v Anglicku filozofiu, prírodné vedy a ekonómiu. Tu stretla svojho budúceho manžela Michaela Arisa, ktorý študoval tibetskú civilizáciu. O tri roky sa zosobášili a odišli do Bhutánu, kde pracovala ako výskumná pracovníčka na Kráľovskom ministerstve zahraničných vecí. Do Anglicka sa s manželom vrátila pred narodením prvého syna Alexandra v roku 1973. Michael sa zamestnal na univerzite v Oxforde v odbore tibetských a himalájskych štúdií. Druhý syn Kim sa narodil v roku 1977.
V tomto období začala Aun Schan Su Ťij pracovať na životopise svojho otca.
Do Mjanmarska sa vrátila v roku 1988, aby sa starala o svoju chorú matku.
V tom istom roku odstúpil dlhoročný vodca vládnucej socialistickej strany generál Ne Win, čo viedlo k masovým demonštráciám za demokratizáciu. Demonštrácie boli násilne potlačené a nová vojenská junta prevzala moc. Aun Schan Su Ťij, silno ovplyvnená filozofiou nenásilia Móhandása Gándhího, vstúpila do politiky, aby pomohla demokratizačnému procesu. Vládnuca vojenská junta ju ale v roku 1989 uvrhla do domáceho väzenia. Bola jej ponúknutá sloboda, ak odíde z krajiny, Aun Schan Su Ťij to ale odmietla.
Vojenská junta v roku 1990 vyhlásila všeobecné voľby, ktoré strana „Národná Liga pre demokraciu“ vedená Aun Schan Su Ťij presvedčivo vyhrala. Výsledky ale junta vyhlásila za neplatné a odmietla jej odovzdať moc. To viedlo k medzinárodnému odsúdeniu junty a (čiastočne aj) k udeleniu Nobelovej ceny za mier Aun Schan Su Ťij v nasledujúcom roku. Finančnú cenu v hodnote 1,3 milióna amerických dolárov Aun Schan Su Ťij použila na založenie zdravotnej a vzdelávacej nadácie pre ľud Barmy. V roku 1990 jej Európsky parlament udelil Sacharovovu cenu.
Z domáceho väzenia bola prepustená v júli 1995. Bolo jej tiež dané jasne najavo, že ak opustí krajinu, aby navštívila svoju rodinu v Anglicku, nebude jej povolený návrat. Aun Schan Su Ťij zostala v Mjanmarsku a už sa nikdy nestretla so svojim manželom, ktorý zomrel v roku 1999.
Opakovane mala znemožnené stretnúť sa s prívržencami svojej strany a v septembri 2000 bola znova v domácom väzení. Po sérii rokovaní vedených Organizáciou spojených národov (OSN) bola prepustená 6. mája 2002. Hovorca vlády povedal, že Aun Schan Su Ťij má slobodu pohybu, „pretože sme presvedčení, že môžeme jeden druhému veriť“. Aun Schan Su Ťij vyhlásila, že nastáva „nový úsvit pre našu krajinu“.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Aun Schan Su Ťij
