New York (mesto): Rozdiel medzi revíziami
→Kultúrny význam New Yorku: pravopis |
|||
Riadok 190: | Riadok 190: | ||
Pitnú vodu získava New York z [[Catskill Mountains]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul=http://nyc.gov/html/dep/html/drinking_water/maplevels_wide.shtml | titul=Current Reservoir Levels | vydavateľ=New York City Department of Environmental Protection}}</ref> Táto voda je natoľko kvalitná, že nevyžaduje ďalšie chemické úpravy pred distribúciou spotrebiteľom, čo je možné len v ďalších štyroch veľkých amerických mestách. |
Pitnú vodu získava New York z [[Catskill Mountains]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul=http://nyc.gov/html/dep/html/drinking_water/maplevels_wide.shtml | titul=Current Reservoir Levels | vydavateľ=New York City Department of Environmental Protection}}</ref> Táto voda je natoľko kvalitná, že nevyžaduje ďalšie chemické úpravy pred distribúciou spotrebiteľom, čo je možné len v ďalších štyroch veľkých amerických mestách. |
||
== Charakter mesta == |
|||
[[Súbor:New York Midtown Skyline at night - Jan 2006 edit1.jpg|thumb|center|800px|Pohľad na stredný Manhattan z [[Empire State Building]]]] |
|||
=== Architektúra === |
|||
[[Súbor:New-York-Jan2005.jpg|thumb|left|Pohľad z Empire State Building]] |
|||
[[Súbor:LowerEastSideTenements.JPG|thumb|left|Typický newyorský obytný dom]] |
|||
[[Súbor:Greenpoint Houses.JPG|thumb|Radové domy postavené v 19. storočí v Brooklyne]] |
|||
Charakteristickým znakom New Yorku je nesmierne množstvo [[mrakodrap]]ov, predovšetkým na Manhattane. V New Yorku sa nachádza asi 5600 mrakodrapov a 48 z nich má viac ako 200 m, čo je najviac na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://skyscraperpage.com/cities/ | titul=Cities with most buildings and highest skyscrapers| vydavateľ=skyscraperpage.com}}</ref> Najvyšší počet mrakodrapov na svete, či už kancelárskych alebo obytných, je daný predovšetkým vysokou hustotou zaľudnenia, obmedzenou rozlohou dostupných pozemkov a teda ich vysokou cenou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://www.emporis.com/en/wm/ci/?id=newyorkcity-ny-usa | titul=About New York City | vydavateľ=Emporis}}</ref> |
|||
V New Yorku sa nachádzajú výrazné budovy mnohých architektonických štýlov. [[Woolworth Building]] ([[1913]]) postavená v [[novogotika|novogotickom]] štýle s masívnymi prvkami gotickej architektúry, ktoré sú rozpoznateľné z ulice, ktorá je o desiatky metrov nižšie. Zákon z roku [[1916]] obmedzil výšku mrakodrapov v závislosti na veľkosti stavebnej parcely, aby slnečný svit dosiahol na ulice.<ref>{{Citácia knihy| priezvisko=Fischler | meno=Raphael | rok=1998 | titul=The Metropolitan Dimension of Early Zoning: Revisiting the 1916 New York City Ordinance | vydavateľ=Journal of the American Planning Association 64 (2)}}</ref> Typickým zástupcom štýlu [[Art Deco]] je [[Chrysler Building]] ([[1930]]) so svojou charakteristickou zužujúcou sa špičkou. Mnohí architekti a historici považujú Chrysler Building za architektonicky najhodnotnejší mrakodrap v meste. [[Medzinárodný štýl]] reprezentuje [[Seagram Building]] ([[1957]]). [[Condé Nast Building]] (2000) je zástupcom energeticky efektívnych budov.<ref name="Pogrebin" /> |
|||
Pre obytné oblasti sú typické honosné radové domy postavené z hnedého pieskovca, ale aj omšelé bytové domy postavené v období najväčšieho rozvoja mesta medzi rokmi [[1870]] a [[1930]].<ref>{{Citácia knihy| priezvisko=Plunz | meno=Richar A | rok=1990 | kapitola=Chapters 3 [Rich and Poor] & 4 [Beyond the Tenement]| titul=History of Housing in New York City: dwelling Type and Change in the American Metropolis | vydavateľ=Columbia University Press | isbn=0-231-06297-4}}</ref> Najpoužívanejšími stavebnými materiálmi sú od veľkého požiaru v roku [[1835]] kameň a tehly.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko=Wilson | meno=Rufus Rockwell | rok=1902 | titul=New York: Old & New: Its Story, Streets, and Landmarks | vydavateľ=JB Lippincott | strany= 354}}</ref> Stavebné materiály neboli, ako v prípade Paríža, ťažené priamo z podložia mesta, ale boli dovážané z rôznych vzdialených kameňolomov a teda majú odlišné odtiene.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko=B. Diamonstein-Spielvoegel | meno=Barbaralee | rok=2005 | titul=The Landmarks of New York | vydavateľ=Monacelli Press | isbn=1-58093-154-5 | poznámka=Pozri tiež Whyte, William H. (1939). The WPA Guide to New York City. New Press. ISBN 1-56584-321-5}}</ref> Špecifikom New Yorku je veľké množstvo drevených vodných nádrží umiestnených na strechách. Ich inštalácia bola vyžadovaná u budov majúcich viac ako šesť poschodí, aby mohol byť obmedzený tlak vody vo vodovodoch, ktoré by vysokým tlakom mohli byť poškodené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko=Elliot | meno=Debbie | url=http://www.npr.org/templates/story/story.php?storyId=6567297 | titul=Wondering About Water Towers | vydavateľ=National Public Radio}}</ref> V 20. rokoch sa do módy dostalo bývanie v domoch v odľahlých oblastiach mesta vybudovaných na základe ideí hnutia [[Garden city movement]], napríklad na [[Jackson Heights]] v Queense, ktoré sa stali dostupnými vďaka výstavbe metra.<ref>{{Citácia knihy| priezvisko=Hood | meno=Clifton | rok=2004 | titul=722 Miles: The Building of the Subways and how They transformed New York | vydavateľ=Johns Hopkins University Press | strany= 175-177}}</ref> |
|||
== Doprava == |
== Doprava == |
Verzia z 21:27, 4. september 2010
New York | |||
mesto | |||
Nočný New York
| |||
|
|||
Oficiálny názov: City of New York | |||
Prezývka: Big Apple, Gotham, Mesto ktoré nikdy nespí | |||
Štát | Spojené štáty | ||
---|---|---|---|
Fed. štát | New York | ||
Rieka | Hudson River | ||
Nadmorská výška | 10 m n. m. | ||
Súradnice | 40°43′00″S 74°00′00″Z / 40,71667°S 74,00000°Z | ||
Rozloha | 1 214,4 km² (121 440 ha) | ||
- súše | 789,4 km² (78 940 ha) | ||
- vody | 428,8 km² (42 880 ha) | ||
- aglomerácie | 8 683,2 km² (868 320 ha) | ||
- okresu | 17 405 km² (1 740 500 ha) | ||
Obyvateľstvo | 8 274 527 (1. júl 2007) | ||
- aglomerácie | 18 498 000 | ||
Hustota | 10 482,05 obyv./km² | ||
Založené | 1624 | ||
Starosta | Michael Bloomberg (nezávislý) | ||
Časové pásmo | UTC-5 (UTC-4) | ||
Telefónna prevoľba | 212, 718, 917, 347, 646 | ||
Poloha mesta v štáte New York
| |||
| |||
Wikimedia Commons: New York | |||
Webová stránka: http://www.nyc.gov | |||
OpenStreetMap: mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
New York City (angl. New York City, franc. Nouvelle York, špa. Nueva York, oficiálne The City of New York, v bežnom používaní iba New York) je najľudnatejšie mesto USA a jeho metropolitná oblasť patrí medzi najľudnatejšej na svete. Mesto bolo založené Holanďanmi v roku 1625 a od roku 1790 je najväčším mestom Spojených štátov. New York bol tiež prvým hlavným mestom Spojených štátov po prijatí ústavy. [1] V súčasnosti je jedným zo svetových centier obchodu a finančníctva. Samé má ročný hrubý domáci produkt okolo 500 miliárd USD, čo by z neho pri pomyselnom porovnaní so štátmi sveta činilo šestnástu najväčšiu ekonomiku planéty. New York má aj globálny vplyv v oblasti médií, politiky, vzdelania, zábavy, umenia, módy a reklamy. Je aj ohniskom medzinárodných vzťahov a diplomacie, pretože sa tu nachádza sídlo OSN.
Mesto sa rozkladá na východe krajiny v južnom cípe pri ústí rieky Hudson do Atlantického oceánu. Nachádza sa v strede megalopolisu Boswash, 350 km od Bostonu a 353 km od Washingtonu, D.C.. New York tvorí päť štvrtí: The Bronx, Brooklyn, Manhattan, Queens a Staten Island. Z nich iba Bronx je spojený s pevninou, ostatné obvody ležia na ostrovoch. S viac ako 8,2 miliónmi obyvateľmi žijúcimi na ploche 789 km2 je New York zároveň najhustejšie zaľudneným mestom Spojených štátov.[2][3][4]
Kultúrny význam New Yorku
Veľa miestnych pamiatok je známych po celom svete. Socha slobody zdravila milióny imigrantov, ktorí priplávali do Spojených štátov na prelome 19. a 20. storočia. Wall Street, sídlo burzy na dolnom Manhattane, je od druhej svetovej vojny najvýznamnejším svetovým finančným centrom. Pre mesto sú charakteristické mrakodrapy patriace medzi najvyššie v krajine, napríklad Empire State Building, Chrysler Building a predtým World Trade Center.
New York je považovaný za miesto zrodu mnohých kultúrnych hnutí, napríklad Harlemskej renesancie v literatúre a výtvarnom umení, abstraktného expresionizmu (známeho tiež ako Newyorská škola) v maliarstve, hip hopu,[5] punku, [6] salsy a Tin Pan Alley v hudbe. Kultúrnym centrom mesta je v súčasnosti Broadway.
V roku 2005 sa v New Yorku hovorilo približne 170 jazykmi a 36 % obyvateľov sa narodilo mimo Spojených štátov.[7][8] New Yorku sa vďaka čulému nočnému životu niekedy hovorí Mesto, ktoré nikdy nespí. Ďalšími prezývkami sú Veľké jablko (vďaka tvaru) a Gotham (podľa mesta, v ktorom sa odohráva dej Batmana).[9]
História
Oblasť bola v čase objavu Európanmi v roku 1524[10] obývaná asi 5000 indiánmi z kmeňa Lenape. Objaviteľom bol Giovanni da Verrazzano, taliansky cestovateľ v službách francúzskej koruny, ktorý miesto nazval Nouvelle Angoulême.[11] Prvú európsku osadu pod názvom Nieuw Amsterdam založili Holanďania na južnom cípe Manhattane v roku 1614 za účelom obchodu s kožušinami. Vodca holandských kolónií Peter Minuit kúpil Manhattan od kmeňa Lenape v roku 1626 za 60 guldenov (dnes už vyvrátená legenda hovorí, že Manhattan bol kúpený za sklenené koráliky v hodnote 24 dolárov).[12][13] V roku 1664 dobyli mesto Angličania a premenovali ho na New York na počesť Jakuba II., kniežaťa z Yorku a Albany.[14] Na konci druhej anglo-holandskej vojny získali Holanďania kontrolu nad indonézskym ostrovom Run, ktorý bol v tej dobe oveľa významnejší, a Angličania si ako výmenu mohli ponechať kontrolu nad New Yorkom. Do roku 1700 klesla populácia kmeňa Lenape na 200 osôb.[10]
Význam New Yorku ako prístavu pod britskou vládou rástol. V roku 1754 bola chartou udelenou Jurajom II. založená na dolnom Manhattane Columbijská univerzity, v tom čase pod menom Kings's College.[15] Počas Americkej vojny za nezávislosť sa v meste odohrala séria bitiek známych pod názvom Newyorská kampaň. V roku 1789 sa v New Yorku zišiel Kongres a prvý prezident George Washington bol inaugurovaný v budove Federal Hall na Wall Street.[16] V roku 1790 predstihol New York Philadelphiu ako najväčšie mesto Spojených štátov.
19. storočie pre mesto znamenalo prílev imigrantov a stály rozvoj. Vizionársky plán rozvoja z roku 1811 navrhoval rozšíriť sieť ulíc po celom Manhattane. V roku 1819 bol otvorený Erijský kanál, ktorý prepojil newyorský prístav s poľnohospodárskymi oblasťami na severe krajiny.[17] Miestnu politiku ovládla Tammany Hall, politické zoskupenia vo vnútri Demokratickej strany kontrolovanej írskymi prisťahovalcami.[18] Niektorí členovia obchodníckej aristokracie presadzovali zriadenie Centrálneho parku, ktorý nakoniec vznikol v roku 1857. Na Manhattane aj v Brooklyne žila výrazná slobodná čierna menšina. Otroctvo v New Yorku existovalo do roku 1827, ale počas 30. rokov sa z New Yorku stalo jedno z centier abolicionizmu.
Hnev nad odvodmi do občianskej vojny (1861-1865) viedol v roku 1863 k sérii nepokojov, ktorá bola jedným z najvýraznejších prípadov občianskej neposlušnosti v histórii USA.[19] V roku 1897 bola sformovaná moderná podoba New Yorku spojením Brooklynu (vtedy samostatného mesta), okresu New York (ktoré vtedy obsahovalo časti Bronxu), okresu Richmond a západnej časti okresu Queens. [20] Na prepojenie mesta prispelo otvorenie metra v roku 1904.
Počas prvej polovice 20. storočia sa mesto stalo svetovým centrom priemyslu a obchodu. Bolo však postihnuté niekoľkých tragédiami. Roku 1904 zhorel v úžine East River parník General Slocum, čo si vyžiadalo 1021 obetí. V roku 1911 vypukol požiar firmy Triangle Shirtwaist Factory, ktorému podľahlo 146 ľudí, predovšetkým šičiek. Táto tragédia viedla k rastu odborov International Ladies 'Garment Workers' Union a k zvýšeniu bezpečnosti v továrňach.[21]
V 20. rokoch bol New York hlavným cieľom čierneho obyvateľstva počas takzvanej Veľkej migrácie z južanských štátov. V roku 1916 sa New York stal domovom najväčšej černošskej komunity v Severnej Amerike. Černošský umelecký smer zvaný Harlemská renesancia prekvital v ére prohibície a obrovského ekonomického rastu, ktorý sa prejavoval výstavbou, pre New York charakteristických, mrakodrapov. V roku 1931 bol postavený Empire State Building. New York sa v roku 1948 stal najľudnatejším mestom sveta, keď predstihol Londýn, ktorý sa na prvom mieste držal dlhšie ako sto rokov. Počas veľkej hospodárskej krízy bol v roku 1934 za starostu zvolený reformátor Fiorello LaGuardia, čím bola ukončená osemdesiatročná nadvláda Tammany Hall.[22]
Veteráni druhej svetovej vojny a imigranti z Európy sa podieľali na povojnovom rozvoji mesta, ktorý symbolizoval napríklad rad domov v južnom Queense. New York získal po vojne pozíciu globálnej metropoly s Wall Streetom ako ekonomickým centrom sveta, sídlom OSN ako centrom svetovej diplomacie a vďaka rozvoju abstraktného expresionizmu sa z New Yorku stalo aj hlavné mesto svetovej kultúry.[23] V 60. rokoch postihli mesto ekonomické problémy, rasové napätie a rast kriminality, ktoré dosiahli vrchol v 70. rokoch.
Vzkriesenie finančného sektora v 80. rokoch pomohlo zlepšiť mestský rozpočet. V 90. rokoch došlo k upokojeniu rasového napätia, k dramatickému zníženiu kriminality a k masovému prílevu imigrantov z Ázie a Latinskej Ameriky. Ekonomiku mesta začali ovplyvňovať nové odbory, ako napríklad informačné technológie, a v roku 2000 dosiahol New York podľa sčítania obyvateľstva najväčšieho počtu obyvateľov v histórii.
V roku 1973 boli postavené budovy Svetového obchodného centra (WTC, tzv. „Dvojičky“). Na severnú vežu bol uskutočnený bombový teroristický útok vo februári 1993, trhavinou uloženou v aute.[24] Obe budovy boli zničené pri ďalšom teroristickom útoku dvomi úmyselnými leteckými kolíziami s vežami 11. septembra 2001. V budovách zahynulo takmer 3000 ľudí. V roku 2012 by na mieste útokov mal byť dokončený mrakodrap Freedom Tower.[25]
Geografia
New York sa nachádza na severovýchode Spojených štátov, na juhovýchode štátu New York, približne na polceste medzi Washingtonom D. C. a Bostonom. Mestom preteká rieka Hudson, ktorá tu ústi do malého prírodného zálivu a následne do Atlantického oceánu. Väčšina mesta sa nachádza na ostrovoch Manhattan, Staten Island a Long Island, vďaka čomu je rozsah dostupnej pôdy obmedzený a vedie k vysokej hustote obyvateľstva.
Rieka Hudson preteká cez Hudson Valley do New York Bay. Medzi New Yorkom a mestom Troy má rieka charakter estuária.[26] Rieka Hudson tvorí hranicu medzi štátmi New York a New Jersey. East River tečie z Long Island Sound a oddeľuje Bronx a Manhattan od Long Islandu. Harlem River spája rieku Hudson a East River.
Pevnina bola neustále upravovaná ľudskou činnosťou, najvýraznejšie vysušovaním pobrežia už od dôb holandskej kolonizácie a to najintenzívnejšie na dolnom Manhattane. Najtypickejším príkladom je Battery Park City, ktoré vzniklo navezením hliny a kamenia zo stavby World Trade Center v 70. a 80. rokoch.[27] Predovšetkým na Manhattane boli ľudskou činnosťou zarovnané mnohé prírodne vzniknuté nerovnosti. [28]
Rozloha New Yorku je 1214,4 km2, pričom pevnina má rozlohu 789,5 km2 a vodné plochy rozlohu 428,8 km2. Najvyšším bodom mesta je Todt Hill na Staten Islande, ktorý dosahuje do 124,9 m. n. m.[29] Vrchol je pokrytý lesmi, ktoré sú súčasťou Staten Island Greenbelt.[30]
Podnebie
Hoci sa nachádza na pobreží, je pre New York typické vlhké podnebie (Köppenova klasifikácia podnebia - DFA). Zimy sú tu studené, ale vďaka umiestneniu na pobreží sú tunajšie teploty mierne vyššie ako vo vnútrozemí. Každý rok tu napadne 63,5 až 88,9 cm snehu.[31] Obdobie medzi posledným mrazivým dňom a prvým mrazivým dňom ďalšej zimy trvá v priemere 199 dní.[31] jari a jesene sú v New Yorku rôznorodé, od snežných a studených, cez horúce a suché až po chladné a daždivé. Letá sú horúce a suché. Každé leto je v priemere v 18 až 25 dňoch dosiahnutá teplota 32 °C.[31] Hoci pre New York nie sú typické hurikány, môžu ho výnimočne zasiahnuť, čo sa stalo napríklad v rokoch 1821, keď bol zaplavený dolný Manhattan a 1938, keď bola zničená východnú časť mesta. Dlhodobý vplyv na podnebie má Atlantická multidekadická oscilácia <!- Atlantic Multidecadal Oscillation -->, čo je sedemdesiatročný cyklus otepľovania a ochladzovania, ktorý má vplyv napríklad na frekvenciu a silu pobrežných búrok.[32]
Priemerné počasie pre New York | |||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Mesiac | Jan | Feb | Mar | Apr | Máj | Jún | Júl | Aug | Sep | Okt | Nov | Dec | |
Najvyššia teplota °C (°F) | 21 (70) |
22 (72) |
27 (81) |
31 (88) |
36 (97) |
38 (100) |
39 (102) |
38 (100) |
37 (99) |
29 (84) |
27 (81) |
21 (70) | |
Najvyššia priemerná teplota °C (°F) | 2 (36) |
4 (39) |
9 (48) |
14 (57) |
20 (68) |
25 (77) |
28 (82) |
27 (81) |
23 (73) |
17 (63) |
11 (52) |
6 (43) | |
Najnižšia priemerná teplota °C (°F) | -5 (23) |
-4 (25) |
0 (32) |
6 (43) |
12 (54) |
17 (63) |
20 (68) |
19 (66) |
14 (57) |
8 (46) |
3 (37) |
-2 (28) | |
Najmižšia teplota °C (°F) | -20 (-4) |
-19 (-2) |
-15 (5) |
-8 (18) |
1 (34) |
7 (45) |
9 (48) |
8 (46) |
3 (37) |
-3 (27) |
-10 (14) |
-18 (-0) | |
Zrážky mm (palce) | 93.7 (3.69) |
74.7 (2.94) |
103.6 (4.08) |
103.1 (4.06) |
113.8 (4.48) |
87.6 (3.45) |
105.9 (4.17) |
102.9 (4.05) |
102.9 (4.05) |
88.9 (3.5) |
101.6 (4) |
98.0 (3.86) | |
Zdroj: [33] 2008-02-25 |
Životné prostredie
Hromadná doprava je v New Yorku využívaná najviac v celých Spojených štátoch. Spotreba benzínu je na úrovni, na akej bol celoštátny priemer v 20. rokoch[34] Vďaka používaniu hromadnej dopravy bolo v roku 2006 v New Yorku ušetrených 7 miliárd litrov benzínu, čo je polovica benzínu ušetreného vďaka používaniu hromadnej dopravy v celých Spojených štátoch.[35] Vďaka vysokému zaľudneniu, nízkemu využívaniu automobilov a vysokému využívaniu hromadnej dopravy je New York jedným z energeticky najefektívnejších miest v Spojených štátoch.[36] Priemerné emisie skleníkových plynov v prepočte na jedného obyvateľa mesta dosahujú 7,1 tony v porovnaní s celoštátnym priemerom 24,5 tony.[37] V New Yorku je vyprodukované iba jedno percento skleníkových plynov vyprodukovaných v celých Spojených štátoch,[37] hoci tu žije 2,7 % obyvateľov Spojených štátov. Priemerný obyvateľ New Yorku spotrebuje len polovicu elektrickej energie v porovnaní s priemerným obyvateľom San Francisca a štvrtinu v porovnaní s priemerným obyvateľom Dallasu.[38]
Vedenie mesta sa v posledných rokoch zameralo na znižovanie vplyvov na životné prostredie. Vysoká miera znečistenia viedla k rozšíreniu astmy a ďalších chorôb dýchacieho ústrojenstva medzi obyvateľmi mesta.[39] Politikou mesta je kupovať do svojich budov energeticky efektívne vybavenie.[40] New York tiež vlastní najviac autobusov na zemný plyn a s hybridnými motormi v celých Spojených štátoch a tiež sa tu objavili jedny z prvých taxíkov s hybridným pohonom.[41] Mesto bolo jedným zo žalobcov v prelomovom spore u Najvyššieho súdu Spojených štátov Massachusetts v. Environmental Protection Agency, ktorým bola EPA donútená regulovať vypúšťanie skleníkových plynov. New York je tiež svetovým lídrom v budovaní energeticky efektívnych kancelárskych budov, ktorých typickým zástupcom je Hearst Tower.[42]
Pitnú vodu získava New York z Catskill Mountains[43] Táto voda je natoľko kvalitná, že nevyžaduje ďalšie chemické úpravy pred distribúciou spotrebiteľom, čo je možné len v ďalších štyroch veľkých amerických mestách.
Charakter mesta
Architektúra
Charakteristickým znakom New Yorku je nesmierne množstvo mrakodrapov, predovšetkým na Manhattane. V New Yorku sa nachádza asi 5600 mrakodrapov a 48 z nich má viac ako 200 m, čo je najviac na svete.[44] Najvyšší počet mrakodrapov na svete, či už kancelárskych alebo obytných, je daný predovšetkým vysokou hustotou zaľudnenia, obmedzenou rozlohou dostupných pozemkov a teda ich vysokou cenou.[45]
V New Yorku sa nachádzajú výrazné budovy mnohých architektonických štýlov. Woolworth Building (1913) postavená v novogotickom štýle s masívnymi prvkami gotickej architektúry, ktoré sú rozpoznateľné z ulice, ktorá je o desiatky metrov nižšie. Zákon z roku 1916 obmedzil výšku mrakodrapov v závislosti na veľkosti stavebnej parcely, aby slnečný svit dosiahol na ulice.[46] Typickým zástupcom štýlu Art Deco je Chrysler Building (1930) so svojou charakteristickou zužujúcou sa špičkou. Mnohí architekti a historici považujú Chrysler Building za architektonicky najhodnotnejší mrakodrap v meste. Medzinárodný štýl reprezentuje Seagram Building (1957). Condé Nast Building (2000) je zástupcom energeticky efektívnych budov.[42]
Pre obytné oblasti sú typické honosné radové domy postavené z hnedého pieskovca, ale aj omšelé bytové domy postavené v období najväčšieho rozvoja mesta medzi rokmi 1870 a 1930.[47] Najpoužívanejšími stavebnými materiálmi sú od veľkého požiaru v roku 1835 kameň a tehly.[48] Stavebné materiály neboli, ako v prípade Paríža, ťažené priamo z podložia mesta, ale boli dovážané z rôznych vzdialených kameňolomov a teda majú odlišné odtiene.[49] Špecifikom New Yorku je veľké množstvo drevených vodných nádrží umiestnených na strechách. Ich inštalácia bola vyžadovaná u budov majúcich viac ako šesť poschodí, aby mohol byť obmedzený tlak vody vo vodovodoch, ktoré by vysokým tlakom mohli byť poškodené.[50] V 20. rokoch sa do módy dostalo bývanie v domoch v odľahlých oblastiach mesta vybudovaných na základe ideí hnutia Garden city movement, napríklad na Jackson Heights v Queense, ktoré sa stali dostupnými vďaka výstavbe metra.[51]
Doprava
Na rozdiel od väčšiny amerických miest nie je v New Yorku prevažujúcim druhom dopravy automobilová, ale verejná doprava. Veľká (na americké pomery) časť obyvateľov nemá vlastné auto. V mestskej hromadnej doprave prevažuje metro, ktoré doplňujú stovky liniek autobusov a vlakov.
V New Yorku sú štyri veľké letiská:
- JFK International Airport (Medzinárodné letisko Johna F. Kennedyho)
- La Guardia Airport
- Newark Liberty International Airport (Newarské medzinárodné letisko slobody)
- Teterboro Airport
Zaujímavosti
New York vždy charakterizovali klasické žlté taxíky, rýchly životný štýl, kiná na ulici Broadway a v ostatnom čase aj tzv. taviaci kotol, čo znamená, že mesto je plné rôznych kultúr, ktoré sa navzájom asimilujú a vytvárajú tak kultúru novú, americkú. V New Yorku žije mnoho Číňanov a Portoričanov, ktorí sa sem sťahujú za prácou. Známy je aj termín Bronx ako charakteristika typickej černošskej štvrti.
Partnerské mestá
- Budapešť, Maďarsko, 1992
- Jeruzalem, Izrael, 1993
- Johannesburg, Južná Afrika, 2003
- Káhira, Egypt, 1982
- Londýn, Veľká Británia, 2001
- Madrid, Španielsko, 1982
- Oslo, Nórsko, 2008
- Peking, Čína, 1980
- Rím, Taliansko, 1992
- Santo Domingo, Dominikánska republika, 1983
- Tokio, Japonsko, 1960
Panoráma
Šablóna:Veľký obrázok Šablóna:Veľký obrázok
Pozri aj
Referencie
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku New York na českej Wikipédii.
- ↑ The Nine Capitals of the United States] [online]. United States Senate Historical Office, [cit. 2008-05-17]. Dostupné online.
- ↑ Union City, New Jersey má síce hustotu zaľudnenia ešte väčšiu, ale má iba 63 930 obyvateľov.
- ↑ Census: US municipalities Over 50,000: Ranked by 2000 Density [online]. Demographia, [cit. 2008-05-17]. 2000 Dostupné online.
- ↑ Annual Estimates of the Population of Combined Metropolitan Statistical Areas: April 1 , 2000 to July 1, 2006 [online]. US Census Bureau, [cit. 2008-05-17]. Dostupné online.
- ↑ TOOPE, David. Rap Attack 2: African Rap to Global Hip Hop.. [s.l.] : Serpents Tail, 1992. ISBN 1-85242-243-2.
- ↑ SCARUFFI, Piero. A timeline of the USA [online]. [Cit. 2008-05-17]. Dostupné online.
- ↑ New York State Office of the State Comptroller, jún 2006, [cit. 2008-05-17]. .us/osdc/rpt3-2007queens.pdf Dostupné online.
- ↑ The Newest New Yorkers: 2000 [PDF]. New York City Department of City Planning, [cit. 2008-05-17]. Dostupné online.
- ↑ Túto prezývku mu ako prvý dal spisovateľ Washington Irving vo svojom časopise Salmagundi z roku 1807.
- ↑ a b Gotham Center for New York City history Timeline 1500 - 1700 [online]. . Dostupné online.
- ↑ RANKIN, Rebecca B.; CLEVELAND, Rodgers. New York: the World's Capital City, Its Development and Contributions to Progress vydavateľ=Harper. [s.l.] : [s.n.], 1948.
- ↑ Správa o kúpe bola zaslaná do Amsterdamu a v súčasnosti sa nachádza v Národnom archíve v Haagu.
- ↑ HAMELL, Christopher L.. A New Perspective on Indian-White Contact: Cultural Symbols and Colonial Trade [online]. The Journal of American History 73, september 1986. Dostupné online.
- ↑ HOMBERGER, Eric. The Historical Atlas of New York City: A Visual Celebration of 400 Years of New York City's History. [s.l.] : Owl Books, 2005. ISBN 0-8050-7842-8. S. 34.
- ↑ MOORE, Nathaniel Fish. An Historical Sketch of Columbia College, in the City of New York, 1754-1876.. Columbia College. S. 8.
- ↑ The People's Vote: President George Washington's First Inaugural Speech (1789) [online]. US News and World Report. Dostupné online.
- ↑ BRIDGES, William. Map Of The City Of New York And Island Of Manhattan With explanatory Remarks And References (1811). [s.l.] : Lankevich, 1998. S. 67-68.
- ↑ MUSHKAT, Jerome. Fernando Wood: A Political Biography. [s.l.] : Kent State University Press, 1990. ISBN 0-87338-413-X. S. 36.
- ↑ COOK, Adrian. The Armies of the Streets: The New York City Draft Riots of 1863. [s.l.] : [s.n.], 1974. S. 193-195.
- ↑ The 100 Year Anniversary of the Consolidation of the 5 boroughs into New York City [online]. New York City: . Dostupné online.
- ↑ Cornell University Library: Triangle Factory Fire [online]. Cornell University. Dostupné online.
- ↑ ALLEN, Oliver E.. "Chapter 9: The Decline", The Tiger - The Rise and Fall of Tammany Hall. [s.l.] : Addison-Wesley Publishing Company, 1993.
- ↑ BURNS, Ric. The Center of the World - New York: A Documentary Film (Transcript) [online]. PBS. Dostupné online.
- ↑ Homemade, Cheap and Dangerous:Simple Recipes [online]. washingtonpost.com, 5.7.2007, [cit. 2010-01-27]. Dostupné online.
- ↑ Rebuilding the WTC [online]. Silverstein Properties. Dostupné online.
- ↑ Information about the Hudson River Estuary [online]. . Dostupné online.
- ↑ GILLESPIE, Angus K.. Twin Towers: The Life of New York City's World Trade Center. [s.l.] : Rutgers University Press, 1999. S. 71.
- ↑ LOPATE, Phillip. Waterfront: A Walk Around Manhattan. [s.l.] : Anchor Press, 2004. ISBN 0-385-49714-8.
- ↑ LUNDRIGAN, Margaret. Staten Island: Isle of the Bay. [s.l.] : NY. Arcadia Publishing, 2004.
- ↑ HOWARD, David. Outside Magazine's Urban Adventure New York City. [s.l.] : WW Norton & Company, 2002. ISBN 0-393-32212-2. S. 35.
- ↑ a b c The Climate of New York [online]. New York State Climate Office. Dostupné online.
- ↑ RILEY, Mary Elizabeth. Assessing the Impact of Interannual Climate Variability on New York City's Reservoir System. [s.l.] : Cornell University Graduate School for Atmospheric Science, 2006. Dostupné online.
- ↑ Average Weather for New York, NY - Temperature and precipitation [online]. The Weather Channel, [cit. 2008-02-25]. from = yest_bottomnav_undeclared Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ JERVEY, Ben. The Big Green Apple: Your Guide to Eco-Friendly Living in New York City. [s.l.] : Globe Pequot Press, 2006. ISBN 0-7627-3835-9.
- ↑ A Better Way to Go: Meeting America's 21st Century Transportation Challenges with Modern Public Transit [PDF]. US Public Interest Research Group. Dostupné online.
- ↑ OWEN, David. Green Manhattan. [s.l.] : The New Yorker.
- ↑ a b Inventory of New York City Greenhouse Gas Emissions [online]. New York City Office of Long-term Planning and Sustainability, apríl 2007. Dostupné online.
- ↑ Global Warming and Greenhouse Gases [online]. PlaNYC/The City of New York. .nyc.gov/html/planyc2030/html/challenge/faq.shtml Dostupné online.
- ↑ COBURN, Jason, Jeffrey Osleeb, Michael Porter Urban Asthma and the Neighbourhood Environment in New York City. [s.l.] : Health & Place 12 (2). S. 167-179.
- ↑ DE PALMU, Anthony. It Never Sleeps, but It's Learned to Douste the Lights [online]. The New York Times, 11. decembra 2005. Dostupné online.
- ↑ New York City's Yellow Cabs Go Green [online]. . Dostupné online.
- ↑ a b POGREBIN, Robin. 7 World Trade Center and Hearst Building: New York's Test Cases for Environmentally Aware Office Towers [online]. The New York Times, 16. apríl 2006. Dostupné online.
- ↑ Current Reservoir Levels. New York City Department of Environmental Protection.
- ↑ Cities with most buildings and highest skyscrapers [online]. skyscraperpage.com. Dostupné online.
- ↑ About New York City [online]. Emporis. Dostupné online.
- ↑ FISCHLER, Raphael. The Metropolitan Dimension of Early Zoning: Revisiting the 1916 New York City Ordinance. [s.l.] : Journal of the American Planning Association 64 (2), 1998.
- ↑ PLUNZ, Richar A. History of Housing in New York City: dwelling Type and Change in the American Metropolis. [s.l.] : Columbia University Press, 1990. ISBN 0-231-06297-4. Kapitola Chapters 3 [Rich and Poor] & 4 [Beyond the Tenement].
- ↑ WILSON, Rufus Rockwell. New York: Old & New: Its Story, Streets, and Landmarks. [s.l.] : JB Lippincott, 1902. S. 354.
- ↑ B. DIAMONSTEIN-SPIELVOEGEL, Barbaralee. The Landmarks of New York. [s.l.] : Monacelli Press, 2005. Pozri tiež Whyte, William H. (1939). The WPA Guide to New York City. New Press. ISBN 1-56584-321-5. ISBN 1-58093-154-5.
- ↑ ELLIOT, Debbie. Wondering About Water Towers [online]. National Public Radio. Dostupné online.
- ↑ HOOD, Clifton. 722 Miles: The Building of the Subways and how They transformed New York. [s.l.] : Johns Hopkins University Press, 2004. S. 175-177.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému New York (mesto)
Externé odkazy
- NYC.gov – oficiálna stránka mesta
- Dejiny: Forgotten NY, Origins of New York, Placematters
- Staré pohľadnice NYC
- Mapy: A9, Google
- Fotografie: Citynoise, NYC Addict, Panoramatické fotografie, Fotogaléria New Yorku s popismi
- Cestovanie: Šablóna:Wikitravel, Exploring New York City
- Virtuálne: Virtual NYC tour, NY Songlines
- Wiki: Wikicities, NYCity MediaWiki
Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA