Juraj Dlhoruký: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Atomique (diskusia | príspevky)
d +kat, kozmetika
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
[[Obrázok:MemorialToJuriDolgoruky.jpeg|thumb|right|250px|Pomník Juraja Dlhorukého v Moskve]]
[[Obrázok:MemorialToJuriDolgoruky.jpeg|thumb|right|250px|Pomník Juraja Dlhorukého v Moskve]]


'''Juraj Dlhoruký''' ([[ruština|po rusky]] ''Юрий Долгорукий'') (* 90. roky 11. storočia - † [[15. máj]] [[1157]] [[Kyjev]]) bol suzdaľským kniežaťom a veľkým kniežaťom kyjevským, šiestym synom [[Vladimír II. (Kyjevská Rus)|Vladimíra II. Monomacha]]. Je považovaný za zakladateľa [[Moskva|Moskvy]].
'''Juraj Dlhoruký''' ([[ruština|po rusky]] ''Юрий Долгорукий'' - Jurij Dolgorukij) (* 90. roky 11. storočia - † [[15. máj]] [[1157]], [[Kyjev]]) bol suzdaľským kniežaťom a veľkokniežaťom kyjevským, šiestym synom [[Vladimír II. (Kyjevská Rus)|Vladimíra II. Monomacha]]. Je považovaný za zakladateľa [[Moskva|Moskvy]].


== Život ==
== Život ==


Po otcovej smrti (1025) a zvlášť po smrti svojho brata [[Mstislav]]a (1032) sa jednotný kyjevský štát začal rozpadať na menšie kniežatstvá, kde vládli jednotlivé kniežatá z rodu [[Rurikovci|Rurikovcov]]. Juraj vládol od roku [[1125]] v [[Rostovsko-suzdaľské kniežatstvo|rostovsko-suzdaľskom kniežatstve]], ktoré začalo rýchlo nadobúdať význam. Jeho hlavné sídlo preniesol zo starobylého [[Rostov]]a do významného obchodného strediska [[Suzdaľ]]u.
Po otcovej smrti (1025) a obzvlášť po smrti svojho brata [[Mstislav]]a (1032) sa jednotný kyjevský štát začal rozpadať na menšie kniežatstvá, kde vládli jednotlivé kniežatá z rodu [[Rurikovci|Rurikovcov]]. Juraj vládol od roku [[1125]] v [[Rostovsko-suzdaľské kniežatstvo|rostovsko-suzdaľskom kniežatstve]], ktoré začalo rýchlo nadobúdať význam. Jeho hlavné sídlo preniesol zo starobylého [[Rostov]]a do významného obchodného strediska [[Suzdaľ]]u.


Po roku 1132 sa pokúsil zmocniť juhoruských území, vrátane [[Pereslavľ]]a a [[Kyjev]]a (za čo si vyslúžil prezývku "Dlhoruký").
Po roku 1132 sa pokúsil zmocniť juhoruských území, vrátane [[Pereslavľ]]a a [[Kyjev]]a (za čo si vyslúžil prezývku "Dlhoruký").

Verzia z 22:22, 14. apríl 2006

Súbor:MemorialToJuriDolgoruky.jpeg
Pomník Juraja Dlhorukého v Moskve

Juraj Dlhoruký (po rusky Юрий Долгорукий - Jurij Dolgorukij) (* 90. roky 11. storočia - † 15. máj 1157, Kyjev) bol suzdaľským kniežaťom a veľkokniežaťom kyjevským, šiestym synom Vladimíra II. Monomacha. Je považovaný za zakladateľa Moskvy.

Život

Po otcovej smrti (1025) a obzvlášť po smrti svojho brata Mstislava (1032) sa jednotný kyjevský štát začal rozpadať na menšie kniežatstvá, kde vládli jednotlivé kniežatá z rodu Rurikovcov. Juraj vládol od roku 1125 v rostovsko-suzdaľskom kniežatstve, ktoré začalo rýchlo nadobúdať význam. Jeho hlavné sídlo preniesol zo starobylého Rostova do významného obchodného strediska Suzdaľu.

Po roku 1132 sa pokúsil zmocniť juhoruských území, vrátane Pereslavľa a Kyjeva (za čo si vyslúžil prezývku "Dlhoruký").

V dobe jeho vlády je po prvý krát v letopisoch spomínaná Moskva (1147), ktorú dal v roku 1156 opevniť a v roku 1154 založil mesto Dimitrov.

V roku 1149 porazil vojská Izjaslava II. a ovládol Kyjev, ale v roku 1151 bol nútený vrátiť sa do Suzdaľu. O štyri roky neskôr (1155) nakoniec Kyjev ovládol. V roku 1157 bol pravdepodobne kyjevskými bojarmi otrávený.

Pamiatky

V roku 1954 na Sovietskom námestí (teraz Tverskom) v Moskve bol odhalený pamätník Juraja Dlhorukého od autorov A.P.Antropova, N.L.Štamma a S.M.Orlova. Juraj je tiež vyobrazený na pamätnej plakete vydanej k 800. výročiu prvej písomnej zmienky o Moskve.

Šablóna:Infobox Vládca(2)

Šablóna:Infobox Vládca(2)

Juraj Dlhoruký
Vladárske tituly
Predchodca
Rostislav
kagan
11551157
Nástupca
Izjaslav III.