Kitzbühel: Rozdiel medzi revíziami
→Dejiny: gramatika |
→Turistika: preklad |
||
Riadok 32: | Riadok 32: | ||
== Turistika == |
== Turistika == |
||
[[Súbor:InnenstadtKitzbühel.jpg|thumb|left|Historické centrum Kitzbühelu]] |
[[Súbor:InnenstadtKitzbühel.jpg|thumb|left|Historické centrum Kitzbühelu]] |
||
Kitzbühel je |
Kitzbühel je jedným z najznámějších rakúskych turistických a športových stredísk. V meste a priľahlých obciach [[Reith bei Kitzbühel]], [[Aurach bei Kitzbühel]] a [[Jochberg]] sa nachádza 516 ubytovacích podnikov (z toho 6 päťhviezdičkových hotelov) s celkovou kapacitou 9200 lôžok. Ich klientelu tvoria prevážne [[Nemci]] (v zime 35%, v lete dokonca 46%), [[Rakúšania]] (20% v zime a 18% v lete) a [[Briti (obyvatelia Británie)|Briti]] (14% a 10%), ale v posledných rokoch pribúdajú aj [[Rusi]], ktorí tu vlastnia i niektoré hotely: napríklad luxusný hotel Grand Tirolia patrí Jelene Baturinovej, manželke moskevského starostu [[Jurij Lužkov|Lužkova]], a najbohatšej žene v Rusku. |
||
Na |
Na svahoch hory [[Hahnenkamm]] sa každoročne uskutočňujú závody [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní|svetového pohára v alpskom lyžovaní]]. |
||
V lete sa |
V lete sa stáva centrom golfu - v okolí mesta sú dve osemnásťamkové a dve deväťjamkové ihriská. Pravidelne sa tu koná tiež jeden z turnajo [[Association of Tennis Professionals|ATP]] ''Generali Open''. Od roku [[1988]] sa jazdí v okolí ''Kitzbüheler Alpenrallye'', závod historických automobilov. |
||
V okolí mesta je |
V okolí mesta je sieť turistických chodníkov a horských ciest v celkovej dĺžke cez 500 km - napr. na Hahnenkamm, na Kitzbüheler Horn, k Schwarzsee (možnost kúpania). |
||
==Obce v najbližšom okolí== |
==Obce v najbližšom okolí== |
Verzia z 23:01, 21. september 2010
Na tomto článku sa práve pracuje. Prosím, nezasahujte. Kým je tu zobrazená táto správa, prosím, neupravujte túto stránku. Vyhnete sa tak prípadným konfliktom pri ukladaní. Redaktor, ktorý sem pridal tento oznam, je uvedený v histórii, ak by ste ho chceli kontaktovať. |
Kitzbühel | |
obec | |
Štát | Rakúsko |
---|---|
Spolková krajina | Tirolsko |
Súradnice | 47°27′S 12°24′V / 47,450°S 12,400°V |
Rozloha | Chyba výrazu: Nerozpoznané diakritické znamienko „{“ km² (Chyba výrazu: Neočakávaný operátor < ha) |
Obyvateľstvo | 7 04 11 | | }} ({{Obyvateľstvo-AT-Chyba výrazu: Neočakávané číslo | 7 04 11 | POP_DATE | }}) |
Hustota | Chyba výrazu: Nerozpoznané diakritické znamienko „{“ obyv./km² |
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
- letný čas | SELČ (UTC+2) |
PSČ | 6370 |
ŠÚJ | Chyba výrazu: Neočakávané číslo Chyba výrazu: Neočakávané číslo Chyba výrazu: Neočakávané číslo |
Poloha obce v Rakúsku
| |
Poloha obce v rámci okresu
| |
Wikimedia Commons: Kitzbühel | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kitzbühel je mesto v rakúskom Tirolsku ležiace na rieke Kitzbühler Ache v nadmorskej výške 762 metrov, medzi horskými vrcholmi Hahnenkamm (1712 m) a Kitzbüheler Horn (1996 m). Je tiež administratívnym centrom okresu Kitzbühel.
Dejiny
Prvými obyvateľmi boli v období medzi 11. a 8. storočím pred naším letopočtom Ilýri ťažiací v okolitých horách meď. Okolo roku 15 pred Kr. jednotky csára Augusta prekonali Alpy a založili tu nové provincie, medzi nimi Noricum. Po zániku západorímskej ríše sa okolo roku 800 v oblasti usadil germánsky kmeň Bavorov, a začal mýtiť miestne lesy. Ve 12. storočí je po prvé zmieňované meno Chizbuhel v dokumentoch kláštora v Chiemsee. Chizzo v bavorštine znamená klan, Bichl (Bühel) popisuje umiestnenie osady na kopcoch.
Kitzbühel sa stal súčasťouí Horného Bavorska v roku 1255. Vojvoda Ľudovít II. Bavorský mu udelil mestské práva 6. júna 1271, a mesto bolo obohnané silnými hradbami. Počas nasledujících storočí sa mesto stalo centrom obchodu a úspešne sa rozvíjelo. Nikdy nebolo postihnuté vojnou a hradby boli preto znížené na úroveň prvého poschodia a boli naĽich postavené nové domy. Keď sa Margaréta Tirolská vydala za bavorského vojvodu Ľudovíta V., stal sa Kitzbühel v roku 1342 súčasťou Tirolska. Po mieri v Schärdingu v roku 1369 bol opäť vrátený Bavorsku. 30. júna 1504 sa mesto znovu vrátilo k Tirolsku keď Maximilián I. Habsburský obsadil spolu s ním aj Kufstein.
Maximilián Kitzbühel dal do zálohy a mesto sa na konci 16. storočia dostalo do správy grófov z Lambergu. K 1. máju 1840 prešlo mesto oficiálne pod rakúsku správu. Vojnové ťaženia 18. a 19. storočia sa mesta nijako výrazne nedotkli, hoci niektorí obyvatelia sa zapojili do tirolského povstania proti Napoleonovi. Kitzbühel sa ešte raz dostal pod bavorskú správu po uzatvorení Prešpurského mieru.
Po páde Napoleona a Viedenskom kongrese pripadol opäť Tirolsku.
Keď cisár František Jozef I. dokončil spojenie svojej ríše a bola postavená železničná trať medzi Salzburgom a Tirolskom v roku 1875, začal obchodný a priemyslový rozvoj mesta. Počas prvej a druhej svetovje vojn zostal Kitzbühel ďdaleko od vojnového diania.
Turistika
Kitzbühel je jedným z najznámějších rakúskych turistických a športových stredísk. V meste a priľahlých obciach Reith bei Kitzbühel, Aurach bei Kitzbühel a Jochberg sa nachádza 516 ubytovacích podnikov (z toho 6 päťhviezdičkových hotelov) s celkovou kapacitou 9200 lôžok. Ich klientelu tvoria prevážne Nemci (v zime 35%, v lete dokonca 46%), Rakúšania (20% v zime a 18% v lete) a Briti (14% a 10%), ale v posledných rokoch pribúdajú aj Rusi, ktorí tu vlastnia i niektoré hotely: napríklad luxusný hotel Grand Tirolia patrí Jelene Baturinovej, manželke moskevského starostu Lužkova, a najbohatšej žene v Rusku.
Na svahoch hory Hahnenkamm sa každoročne uskutočňujú závody svetového pohára v alpskom lyžovaní.
V lete sa stáva centrom golfu - v okolí mesta sú dve osemnásťamkové a dve deväťjamkové ihriská. Pravidelne sa tu koná tiež jeden z turnajo ATP Generali Open. Od roku 1988 sa jazdí v okolí Kitzbüheler Alpenrallye, závod historických automobilov.
V okolí mesta je sieť turistických chodníkov a horských ciest v celkovej dĺžke cez 500 km - napr. na Hahnenkamm, na Kitzbüheler Horn, k Schwarzsee (možnost kúpania).
Obce v najbližšom okolí
Doprava
Mestem prochází silnice B161, spojující St. Johann in Tirol s městem Mittersill, protíná ji B170 do Wörglu.
Železnice byla do Kitzbühelu dovedena v roce 1875. Ve městě jsou železniční stanice Kitzbühel Hauptbahnhof, Kitzbühel Hahnenkamm a Kitzbühel Schwarzsee na trati spojující Salzburg s Tyrolskem.
Partnerské mestá
- Bad Soden am Taunus, Nemecko, 1984
- Greenwich, Connecticut, USA, 1961
- Jamagata, Japonsko, 1963
- Rueil-Malmaison, Francúzsko, 1979
- Sterzing-Vipiteno, Taliansko, 1971
- Sun Valley, Idaho, USA, 1967
Rodáci
- Alfons Walde (* 1891 - † 1958), expresionistický maliar a architekt
- Peter Aufschnaiter (* 1899 - † 1973), horolezec a geograf
- Andreas Molterer (* 1931), lyžiar
- Ernst Hinterseer (* 1932), lyžiar
- Hias Leitner (* 1935), lyžiar
- Toni Sailer (* 1935), lyžiar
- Christl Haas (* 1943 - † 2001), lyžiar
- Hansi Hinterseer (* 1954), lyžiar a spevák
- Klaus Sulzenbacher (* 1965), lyžiar
- Markus Gandler (* 1966), bežec na lyžiach
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kitzbühel
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kitzbühel na českej Wikipédii.