Väzivo

Väzivo alebo väzivové tkanivo je podporné tkanivo tvorené bunkami, fibrilami (vláknami) a vysokým podielom medzibunkovej hmoty. U dospelého človeka vytvára napríklad výplne medzi orgánmi a tukové vankúše.

Časti

Väzivá sú zložené z buniek, vlákien a medzibunkovej hmoty, ktorá je pomerne riedka až tekutá.

Bunky väzív

Bunky väzív môžu byť v tkanive umiestnené pevne (fixne) alebo voľne (pohyblivé, blúdivé bunky).

Pevné bunky

Z pevných buniek sa najčastejšie vyskytujú fibrocyty a fibroblasty, obyčajne pevne späté s vláknami. Majú vretenovité telo s oválnym jadrom a často sa navzájom spájajú svojimi výbežkami.

Podobne sa svojimi hviezdicovitými telami dotýkajú aj retikulárne bunky, ktoré sa často vyskytujú najmä v lymfatických uzlinách. Niektoré retikulárne bunky majú schopnosť fagocytózy.

Tukové bunky sa v tkanive vyskytujú buď jednotlivo alebo v malých skupinách. Tieto bunky majú schopnosť hromadiť tuk, a to buď v jednej veľkej vakuole (univakuolárne bunky), alebo v podobe množstva menších vakuol (multivakuolárne bunky). Univakuolárne tukové bunky vytvárajú biele tukové väzivo, ktoré predstavuje bežný typ tukového väziva väčšiny cicavcov. Multivakuolárne tukové bunky sú súčasťou hnedého tuku, ktorý sa vyskytuje hlavne u zimných spáčov a u mláďat cicavcov.

Pohyblivé bunky

K pohyblivým typom buniek patria histocyty, ktoré majú veľkú schopnosť fagocytózy. Objavujú sa aj blúdivé krvné elementy, napr. neutrofilné a eozínofilné granulocyty, monocyty a lymfocyty.

Vlákna väzív

Vlákna (fibrily) väzív môžu byť kolagénové, elastické a retikulárne.

Kolagénové vlákna sú najrozšírenejšie väzivové vlákna. Hlavnou stavebnou zložkou je kolagén, z ktorého varením vzniká glej. Kolagénové vlákna sú zložené z menších jednotiek – fibríl, ktoré sú tvorené paralelne usporiadanými mikrofibrilami. Vlákna z kolagénu sú ve ľmi pevné. Šľacha znesie ťah až niekoľko sto kilogramov na 1 cm2. Väzivá, v ktorých majú prevahu kolagénové vlákna majú v čerstvom stave bielu až namodralú farbu.

Elastické vlákna sú tenšie a vyznačujú sa veľkou pružnosťou. Znesú natiahnutie až o 50% pôvodnej dĺžky a po skončení pôsobenia ťahu sa vrátia do pôvodného stavu. základnou stavebnou zložkou týchto vlákien je elastín. Tieto vlákna na rozdiel od kolagénových nevytvárajú zväzky, ale prebiehajú jednotlivo. Väzivo s prevahou elastických vlákien má žltkastú farbu.

Retikulárne vlákna sú charakteristické svojim mrežovitým usporiadaním. Nachádzajú sa najmä v riedkych väzivách a okolo ciev.

Medzibunková hmota

Základná medzibunková hmota predstavuje homogénnu hmotu, v ktorej sú uložené vlákna a bunky väziva. Je tvorená prevažne vodou a rozpustenými polysacharidmi. Plní prevažne podpornú funkciu, ale tiež predstavuje prostredie pre difúziu tkanivového moku, ktorý prináša bunkám výživu, kyslík a odvádza splodiny metabolizmu.

Druhy

Podľa toho, ktorá zložka vo väzive prevláda rozlišujeme niekoľko skupín väzív.

Riedke väzivo je rozšírené v organizme všetkých živočíchov. Má za úlohu vypl ňovať dutiny a medzery. Vyskytuje sa pod bazálnou membránou takmer všetkých krycích epitelov a skoro vo všetkých vnútorných orgánoch. Z vláknitej zložky majú na stavbe riedkeho väziva najväčší podiel kolagénové vlákna, ale zastúpené sú aj elastické vlákna. Z buniek sa vyskytujú najmä fibrocyty a histocyty. Značne prevláda medzibunková hmota, ktorá je polotekutej konzistencie. Dôležitou úlohou riedkeho väziva je sprostredkovanie výživy a látkovej výmeny iných druhov tkanív.

Retikulárne väzivo predstavuje priestorovú sieť zloženú z retikulárnych buniek a retikulárnych vlákien. V okách tejto siete sa zachytávajú voľné bunky, najmä lymfocyty. Retikulárne väzivo nachádzame najmä v ústrojoch, ktoré majú úlohu pri filtrácii a pri tvorbe krvi (kostná dre ň, lymfatické uzliny).

Tukové väzivo vzniká nahromadením tukových buniek a predstavuje zásobáre ň energie a izolačný materiál organizmu. Okrem toho oba ľuje niektoré orgány a plní funkciu ochranného puzdra (okolo obličiek). U bezstavovcov sa zhromažďujú tukové kvapôčky v bunke okolo jadra. U stavovcov sa vytvára spojitá tuková hmota, vyplňujúca bunku a zatlačujúca jadro. Tukové tkanivo má u stavovcov, ale i u mnohých bezstavovcov (corpus adiposum u lariev hmyzu) aj ved ľajšiu funkciu exkréčnokumulatívnu, pretože sa v ňom ukladajú niektoré metabolity a toxické látky.

Tuhé neusporiadané väzivo má v prevahe vláknitú zložku, hlavne kolagénové vlákna prebiehajúce rozličnými smermi (pls ťovite). Elastické a retikulárne vlákna sú zastúpené menej. Z buniek prevládajú hlavne fibrocyty, ale prítomné sú i ostatné typy buniek. Tento typ väziva sa vyskytuje ako väzivovitá zložka kože, tvorí väzivové púzdra rozličných orgánov (obličky) a tvorí „vankúšiky“ na chodidlách mnohých druhov cicavcov.

Tuhé usporiadané väzivo vytvára šľachy (tendines) a väzy (ligamenta):

Externé odkazy

• Radovan Malina: Všeobecná zoológia – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.