Charles de Secondat, Baron de Montesquieu: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 14:10, 5. november 2010

Charles-Louis de Secondat, Baron de La Brède et de Montesquieu, skrátene Montesquieu (* 18. január 1689, neďaleko Bordeaux – † 10. február 1755, Paríž) bol francúzsky filozof, spolutvorca idey deľby moci, ktorú rozpracúval v nadväznosti na Lockovo učenie o deľbe moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu.

V spisoch „Duch zákonov“ a „Perzské listy“ Montesquieu zdôvodňoval, že panovník musí celkom rešpektovať zákony schválené parlamentom a činnosť sudcov má byť celkom nezávislá. V opačnom prípade panuje nesloboda.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Charles de Secondat, Baron de Montesquieu
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Charles de Secondat, Baron de Montesquieu

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Predchodca Louis de Sacy	Kreslo 2 Francúzska akadémia 1728–1755	Nástupca Jean-Baptiste de Vivien de Châteaubrun

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

@@ Riadok 4: / Riadok 4: @@
 V spisoch „Duch zákonov“ a „Perzské listy“ Montesquieu zdôvodňoval, že panovník musí celkom rešpektovať zákony schválené parlamentom a činnosť sudcov má byť celkom nezávislá. V opačnom prípade panuje nesloboda.
+== Iné projekty ==
-filozof, historik, spisovateľ
+{{projekt|q|commons=Category:Montesquieu}}
-- nar. sa v šľachtickej rod. neďaleko juhofranc. mesta Bordeaux
-- nielen mysliteľ, ale aj politik
-- zaob. sa problematikou teórie št., polit. moci, jej rozdelenia a práva
-- hl. diela: Perzské listy, Anglická sloboda, Úvahy o príčinách veľkosti a úpadku Rimanov, O duchu zákonov
-Perzské listy (1721)
-- 2 mladí Peržania cestujú Európou, všímajú si spoloč., cirk. a št. pomery - všímajú si najmä cirk. neznášanlivosť a úpadok mravov
-- satira na št. absolutizmus
-- zastavia sa aj v BA a zúčastnia sa na zasadaní uh. snemu
-- najviac ich zaujme Angl. so sv. demokraciou a parlamentom
-- snaží sa poukázať na relativitu hodnôt a kultúr
-- skúma vnút. súvislosť dejín
-- hl. úloha: objasniť dejepisný vývoj
-- zákonitosť vecí pochádza z ich vlastnej prirodzenosti -> zákonitosť vzniká z prír. zákonov
-O duchu zákonov (1748)
-- jeho životné dielo
-- 31 kníh
-- ako jeden z prvých použil porovnávaciu metódu pri skúmaní ? práva - porovnal polit. zriadenie a zákonodarstvo Angl. a Franc. s republikánskym a imperátorským Rímom
-- št. nie je vôľa panovníka ale celková vôľa
-- každý jeden zákon má ducha, každá jedna krajina je špecifická, a preto nemôžu byť rovn. zákony
-- podnebie, geograf. podm., forma vlády, spôsob života, stupeň slobody, náboženstvo, mravy - toto vytvára pomyselného ducha krajiny -> a preto musí mať aj každá krajina iné zákony
-- je tu zaradená deľba moci: zákonodarná, výkonná, súdna
-- najvhodnejšia forma vlády: umiernená konštitučná monarchia.
 == Externé odkazy ==