Sázavský kláštor: Rozdiel medzi revíziami
pracuje sa |
dokončené |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Pracuje sa}} |
|||
[[Súbor:Sázavský_Klášter.jpg|thumb|Sázavský kláštor]] |
[[Súbor:Sázavský_Klášter.jpg|thumb|Sázavský kláštor]] |
||
'''Sázavský kláštor''', neskôr prestavaný na [[zámok (stavba)|zámok]], leží v mestečku [[Sázava (okres Benešov)|Sázava]] nad rovnomenno [[Sázava (rieka)|riekou]]. |
'''Sázavský kláštor''', neskôr prestavaný na [[zámok (stavba)|zámok]], leží v mestečku [[Sázava (okres Benešov)|Sázava]] nad rovnomenno [[Sázava (rieka)|riekou]]. |
||
Riadok 6: | Riadok 5: | ||
Najstaršie zmienky o kláštore siahajú do roku [[1032]]. Prij jeho zrode stáli knieža [[Oldřich I.]] a (vtedy ešte pustovník) [[svätý Prokop|Prokop]], okolo ktorého sa tu tvorila skupina následovníkov už asi od roku [[1009]]. Knieža Oldřich I. v roku [[1032]] túto komunitu povýšil na [[Rád svätého Benedikta|benediktinský]] kláštor. Sázavský kláštor je považovaný za stredisko slovanskej vzdelanosti. Jeho zakladateľ Prokop sa snažil uchovať a rozvíjať [[Cyril a Metod|cyrilometodejskú]] tradíciu. Hovorí o ňom latinská ''Legenda o svätäm Prokopovi'' v ktorej sa objavuje téma zápasu českej a nemeckej kultúry. Významnú úlohu hrali styky Sázavského kláštora s [[Kyjevská Rus|Kyjevskou Rusou]]. |
Najstaršie zmienky o kláštore siahajú do roku [[1032]]. Prij jeho zrode stáli knieža [[Oldřich I.]] a (vtedy ešte pustovník) [[svätý Prokop|Prokop]], okolo ktorého sa tu tvorila skupina následovníkov už asi od roku [[1009]]. Knieža Oldřich I. v roku [[1032]] túto komunitu povýšil na [[Rád svätého Benedikta|benediktinský]] kláštor. Sázavský kláštor je považovaný za stredisko slovanskej vzdelanosti. Jeho zakladateľ Prokop sa snažil uchovať a rozvíjať [[Cyril a Metod|cyrilometodejskú]] tradíciu. Hovorí o ňom latinská ''Legenda o svätäm Prokopovi'' v ktorej sa objavuje téma zápasu českej a nemeckej kultúry. Významnú úlohu hrali styky Sázavského kláštora s [[Kyjevská Rus|Kyjevskou Rusou]]. |
||
Podľa legendy o založení kláštora na Sázave Prokop ponúkol kniežaťu Oldřichovi vodu, ktorá sa premenila |
Podľa legendy o založení kláštora na Sázave Prokop ponúkol kniežaťu Oldřichovi [[voda|vodu]], ktorá sa premenila na [[víno]]. Za tento čin pomohol knieža Prokopovi založiť tento [[kláštor]]. |
||
V [[11. storočie|11, storočí]] bol kláštor stredom staroslovenskej [[liturgia (úkony)|liturgie]], ale už v roku[[1096]] boli mnísi zo Sázavského kláštora definitívne vyhnaní a ch knihy a všetky spisy zničené. Kláštor bol potom odovdzanýn latinským benediktinom a používala sa tu len latinská liturgia. |
V [[11. storočie|11, storočí]] bol kláštor stredom staroslovenskej [[liturgia (úkony)|liturgie]], ale už v roku[[1096]] boli mnísi zo Sázavského kláštora definitívne vyhnaní a ch knihy a všetky spisy zničené. Kláštor bol potom odovdzanýn latinským benediktinom a používala sa tu len latinská liturgia. |
||
Krátko po svojej |
Krátko po svojej [[korunovácia|korunovácii]] v roku [[1203]] sa [[Přemysl Otakar I.]] snažil presvědčiť [[pápež]]a [[Inocent III.|Inocenta III.]] o povýšení [[praha|pražského]] [[Pražská arcidiecéza|biskupstva]] na [[arcibiskupstvo]] a vyhlásení Prokopa za svätého. [[Biskupstvo]] síce nebolo povýšené, ale Prokop bol [[kanonizácia|kononizovaný]] v roku [[1204]]. |
||
== Stavba == |
== Stavba == |
||
Riadok 20: | Riadok 19: | ||
== Zaujímavosť == |
== Zaujímavosť == |
||
Na troch stranách dodnes fungujúcej [[zvonica|zvonice]] je jedna [[tehla]] s vytesanou hviezdou. Kto najde všetky tri, tomu sa vraj splnia |
Na troch stranách dodnes fungujúcej [[zvonica|zvonice]] je jedna [[tehla]] s vytesanou hviezdou. Kto najde všetky tri, tomu sa vraj splnia želiania. |
||
== Pozri aj == |
== Pozri aj == |
Verzia z 20:04, 8. november 2010
Sázavský kláštor, neskôr prestavaný na zámok, leží v mestečku Sázava nad rovnomenno riekou.
Dejiny
Najstaršie zmienky o kláštore siahajú do roku 1032. Prij jeho zrode stáli knieža Oldřich I. a (vtedy ešte pustovník) Prokop, okolo ktorého sa tu tvorila skupina následovníkov už asi od roku 1009. Knieža Oldřich I. v roku 1032 túto komunitu povýšil na benediktinský kláštor. Sázavský kláštor je považovaný za stredisko slovanskej vzdelanosti. Jeho zakladateľ Prokop sa snažil uchovať a rozvíjať cyrilometodejskú tradíciu. Hovorí o ňom latinská Legenda o svätäm Prokopovi v ktorej sa objavuje téma zápasu českej a nemeckej kultúry. Významnú úlohu hrali styky Sázavského kláštora s Kyjevskou Rusou.
Podľa legendy o založení kláštora na Sázave Prokop ponúkol kniežaťu Oldřichovi vodu, ktorá sa premenila na víno. Za tento čin pomohol knieža Prokopovi založiť tento kláštor.
V 11, storočí bol kláštor stredom staroslovenskej liturgie, ale už v roku1096 boli mnísi zo Sázavského kláštora definitívne vyhnaní a ch knihy a všetky spisy zničené. Kláštor bol potom odovdzanýn latinským benediktinom a používala sa tu len latinská liturgia.
Krátko po svojej korunovácii v roku 1203 sa Přemysl Otakar I. snažil presvědčiť pápeža Inocenta III. o povýšení pražského biskupstva na arcibiskupstvo a vyhlásení Prokopa za svätého. Biskupstvo síce nebolo povýšené, ale Prokop bol kononizovaný v roku 1204.
Stavba
Dodnes sa zachovali len základy, súčasná stavba pochádza zo 14. storočia a prestavaná byla v dobe baroka.
Husitské vojny prerušili rozvoj kláštora. Z týchto čias zostal dodnes nedokončený chrám svätého Prokopa.
Medzi najvzácnejšie prvky v interiéri kláštora patria gotické fresky mariánskeho cyklu a hlavne unikátná Sázavská madona, ktorá ako asi jediná na svete trestá malého Ježiša.
Zaujímavosť
Na troch stranách dodnes fungujúcej zvonice je jedna tehla s vytesanou hviezdou. Kto najde všetky tri, tomu sa vraj splnia želiania.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sázavský kláštor
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sázavský klášter na českej Wikipédii.