Aun Schan Su Ťij: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: sh:Aung San Suu Kyi
Riadok 101: Riadok 101:
[[sc:Aung San Suu Kyi]]
[[sc:Aung San Suu Kyi]]
[[scn:Aung San Suu Ky]]
[[scn:Aung San Suu Ky]]
[[sh:Aung San Suu Kyi]]
[[simple:Aung San Suu Kyi]]
[[simple:Aung San Suu Kyi]]
[[sl:Aung San Suu Kyi]]
[[sl:Aung San Suu Kyi]]

Verzia z 14:13, 14. november 2010

Nositeľ Nobelovej ceny
Nositeľ Nobelovej ceny
Aun Schan Su Ťij
Burma 3 150.jpg
prodemokratická aktivistka (1995)
Narodenie19. jún 1945
Rangún, Mjanmarsko
PodpisAun Schan Su Ťij, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Aun Schan Su Ťij

Aun Schan Su Ťij (* 19. jún 1945, Rangún, Mjanmarsko) je prodemokratická aktivistka v Mjanmarsku (bývalej Barme). V roku 1990 dostala Sacharovovu cenu za slobodu myslenia, v roku 1991 Nobelovu cenu za mier.

Je dcérou zdravotnej sestry Kchin Ťij a generála Aun Schana, ktorý v roku 1947 vyjednal nezávislosť Barmy od Británie a v tom istom roku bol zavraždený svojimi konkurentmi.

V roku 1948 bola vyhlásená nezávislosť Barmy a o dva roky sa jej matka stala veľvyslankyňou v Indii. Su Ťij matku nasledovala do Naí Dillí, kde absolvovala strednú školu.

Aun Schan Su Ťij študovala od roku 1967 na Oxfordskej univerzite v Anglicku filozofiu, prírodné vedy a ekonómiu. Tu stretla svojho budúceho manžela Michaela Arisa, ktorý študoval tibetskú civilizáciu. O tri roky sa zosobášili a odišli do Bhutánu, kde pracovala ako výskumná pracovníčka na Kráľovskom ministerstve zahraničných vecí. Do Anglicka sa s manželom vrátila pred narodením prvého syna Alexandra v roku 1973. Michael sa zamestnal na univerzite v Oxforde v odbore tibetských a himalájskych štúdií. Druhý syn Kim sa narodil v roku 1977.

V tomto období začala Su Ťij pracovať na životopise svojho otca.

Do Mjanmarska sa vrátila v roku 1988, aby sa starala o svoju chorú matku.

V tom istom roku odstúpil dlhoročný vodca vládnucej socialistickej strany generál Ne Win, čo viedlo k masovým demonštráciám za demokratizáciu. Demonštrácie boli násilne potlačené a moc prevzala nová vojenská junta. Su Ťij, silno ovplyvnená filozofiou nenásilia Móhandása Gándhího, vstúpila do politiky, aby pomohla demokratizačnému procesu. Vládnuca vojenská junta ju ale v roku 1989 uvrhla do domáceho väzenia. Bola jej ponúknutá sloboda, ak odíde z krajiny – Su Ťij to však odmietla.

Vojenská junta v roku 1990 vyhlásila všeobecné voľby, ktoré strana Národná Liga pre demokraciu (NLD), vedená Aun Schan Su Ťij, presvedčivo vyhrala. Výsledky však junta vyhlásila za neplatné a odmietla jej odovzdať moc. To viedlo k medzinárodnému odsúdeniu barmského vojenského režimu a (čiastočne aj) k udeleniu Nobelovej ceny za mier Aun Schan Su Ťij v nasledujúcom roku. Finančnú cenu v hodnote 1,3 milióna dolárov Su Ťij použila na založenie zdravotnej a vzdelávacej nadácie pre ľud Barmy. V roku 1990 jej Európsky parlament udelil Sacharovovu cenu.

Z domáceho väzenia bola prepustená v júli 1995. Bolo jej tiež dané jasne najavo, že ak opustí krajinu, aby navštívila svoju rodinu v Anglicku, nebude jej povolený návrat. Su Ťij zostala v Mjanmarsku a už sa nikdy nestretla so svojím manželom, ktorý zomrel v roku 1999.

Opakovane mala znemožnené stretnúť sa s prívržencami svojej strany a v septembri 2000 bola znova v domácom väzení. Po sérii rokovaní vedených Organizáciou Spojených národov (OSN) bola prepustená 6. mája 2002. O rok neskôr, v máji 2003, ju po zrážkach opozície s bezpečnostnými jednotkami vládnucej junty opäť zatkli a následne jej znovu nariadili domáce väzenie.[1] Prepustili ju až po viac než siedmich rokoch, 13. novembra 2010.[2]

Iné projekty

Referencie

  1. spravodajstvo BBC
  2. hnonline.sk správa TASR

Externé odkazy

Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za mier