Sázavský kláštor: Rozdiel medzi revíziami
dokončené |
d preklepy |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Súbor:Sázavský_Klášter.jpg|thumb|Sázavský kláštor]] |
[[Súbor:Sázavský_Klášter.jpg|thumb|Sázavský kláštor]] |
||
'''Sázavský kláštor''', neskôr prestavaný na [[zámok (stavba)|zámok]], leží v mestečku [[Sázava (okres Benešov)|Sázava]] nad |
'''Sázavský kláštor''', neskôr prestavaný na [[zámok (stavba)|zámok]], leží v mestečku [[Sázava (okres Benešov)|Sázava]] nad rovnomennou [[Sázava (rieka)|riekou]]. |
||
== Dejiny == |
== Dejiny == |
||
Najstaršie zmienky o kláštore siahajú do roku [[1032]]. |
Najstaršie zmienky o kláštore siahajú do roku [[1032]]. Pri jeho zrode stáli knieža [[Oldřich I.]] a (vtedy ešte pustovník) [[svätý Prokop|Prokop]], okolo ktorého sa tu tvorila skupina nasledovníkov už asi od roku [[1009]]. Knieža Oldřich I. v roku [[1032]] túto komunitu povýšil na [[Rád svätého Benedikta|benediktínsky]] kláštor. Sázavský kláštor je považovaný za stredisko slovanskej vzdelanosti. Jeho zakladateľ Prokop sa snažil uchovať a rozvíjať [[Cyril a Metod|cyrilometodejskú]] tradíciu. Hovorí o ňom latinská ''Legenda o svätom Prokopovi'' v ktorej sa objavuje téma zápasu českej a nemeckej kultúry. Významnú úlohu hrali styky Sázavského kláštora s [[Kyjevská Rus|Kyjevskou Rusou]]. |
||
Podľa legendy o založení kláštora na Sázave Prokop ponúkol kniežaťu Oldřichovi [[voda|vodu]], ktorá sa premenila na [[víno]]. Za tento čin pomohol knieža Prokopovi založiť tento [[kláštor]]. |
Podľa legendy o založení kláštora na Sázave Prokop ponúkol kniežaťu Oldřichovi [[voda|vodu]], ktorá sa premenila na [[víno]]. Za tento čin pomohol knieža Prokopovi založiť tento [[kláštor]]. |
||
V [[11. storočie|11, storočí]] bol kláštor stredom staroslovenskej [[liturgia (úkony)|liturgie]], ale už v roku[[1096]] boli mnísi zo Sázavského kláštora definitívne vyhnaní a ch knihy a všetky spisy zničené. Kláštor bol potom |
V [[11. storočie|11, storočí]] bol kláštor stredom staroslovenskej [[liturgia (úkony)|liturgie]], ale už v roku[[1096]] boli mnísi zo Sázavského kláštora definitívne vyhnaní a ch knihy a všetky spisy zničené. Kláštor bol potom odovzdaný latinským benediktínom a používala sa tu len latinská liturgia. |
||
Krátko po svojej [[korunovácia|korunovácii]] v roku [[1203]] sa [[Přemysl Otakar I.]] snažil |
Krátko po svojej [[korunovácia|korunovácii]] v roku [[1203]] sa [[Přemysl Otakar I.]] snažil presvedčiť [[pápež]]a [[Inocent III.|Inocenta III.]] o povýšení [[Praha|pražského]] [[Pražská arcidiecéza|biskupstva]] na [[arcibiskupstvo]] a vyhlásení Prokopa za svätého. [[Biskupstvo]] síce nebolo povýšené, ale Prokop bol [[kanonizácia|kanonizovaný]] v roku [[1204]]. |
||
== Stavba == |
== Stavba == |
||
Dodnes sa zachovali len základy, súčasná stavba pochádza zo [[14. storočie|14. storočia]] a prestavaná |
Dodnes sa zachovali len základy, súčasná stavba pochádza zo [[14. storočie|14. storočia]] a prestavaná bola v dobe [[barok]]a. |
||
[[Husitstvo|Husitské vojny]] prerušili rozvoj kláštora. Z týchto čias zostal dodnes nedokončený chrám svätého Prokopa. |
[[Husitstvo|Husitské vojny]] prerušili rozvoj kláštora. Z týchto čias zostal dodnes nedokončený chrám svätého Prokopa. |
||
Medzi najvzácnejšie prvky v [[interiér]]i kláštora patria gotické [[freska|fresky]] mariánskeho cyklu a hlavne |
Medzi najvzácnejšie prvky v [[interiér]]i kláštora patria gotické [[freska|fresky]] mariánskeho cyklu a hlavne unikátna [[Sázavská madona]], ktorá ako asi jediná na svete trestá malého Ježiša. |
||
== Zaujímavosť == |
== Zaujímavosť == |
||
Na troch stranách dodnes fungujúcej [[zvonica|zvonice]] je jedna [[tehla]] s vytesanou hviezdou. Kto |
Na troch stranách dodnes fungujúcej [[zvonica|zvonice]] je jedna [[tehla]] s vytesanou hviezdou. Kto nájde všetky tri, tomu sa vraj splnia želania. |
||
== Pozri aj == |
== Pozri aj == |
||
Verzia z 16:49, 16. november 2010
Sázavský kláštor, neskôr prestavaný na zámok, leží v mestečku Sázava nad rovnomennou riekou.
Dejiny
Najstaršie zmienky o kláštore siahajú do roku 1032. Pri jeho zrode stáli knieža Oldřich I. a (vtedy ešte pustovník) Prokop, okolo ktorého sa tu tvorila skupina nasledovníkov už asi od roku 1009. Knieža Oldřich I. v roku 1032 túto komunitu povýšil na benediktínsky kláštor. Sázavský kláštor je považovaný za stredisko slovanskej vzdelanosti. Jeho zakladateľ Prokop sa snažil uchovať a rozvíjať cyrilometodejskú tradíciu. Hovorí o ňom latinská Legenda o svätom Prokopovi v ktorej sa objavuje téma zápasu českej a nemeckej kultúry. Významnú úlohu hrali styky Sázavského kláštora s Kyjevskou Rusou.
Podľa legendy o založení kláštora na Sázave Prokop ponúkol kniežaťu Oldřichovi vodu, ktorá sa premenila na víno. Za tento čin pomohol knieža Prokopovi založiť tento kláštor.
V 11, storočí bol kláštor stredom staroslovenskej liturgie, ale už v roku1096 boli mnísi zo Sázavského kláštora definitívne vyhnaní a ch knihy a všetky spisy zničené. Kláštor bol potom odovzdaný latinským benediktínom a používala sa tu len latinská liturgia.
Krátko po svojej korunovácii v roku 1203 sa Přemysl Otakar I. snažil presvedčiť pápeža Inocenta III. o povýšení pražského biskupstva na arcibiskupstvo a vyhlásení Prokopa za svätého. Biskupstvo síce nebolo povýšené, ale Prokop bol kanonizovaný v roku 1204.
Stavba
Dodnes sa zachovali len základy, súčasná stavba pochádza zo 14. storočia a prestavaná bola v dobe baroka.
Husitské vojny prerušili rozvoj kláštora. Z týchto čias zostal dodnes nedokončený chrám svätého Prokopa.
Medzi najvzácnejšie prvky v interiéri kláštora patria gotické fresky mariánskeho cyklu a hlavne unikátna Sázavská madona, ktorá ako asi jediná na svete trestá malého Ježiša.
Zaujímavosť
Na troch stranách dodnes fungujúcej zvonice je jedna tehla s vytesanou hviezdou. Kto nájde všetky tri, tomu sa vraj splnia želania.
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sázavský kláštor
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sázavský klášter na českej Wikipédii.
|
Tento článok týkajúci sa architektúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |