Ohradzany: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Amonet (diskusia | príspevky)
d Mínus text zkopírovaný z: http://ohradzany.rimkat.sk/view.php?cisloclanku=2007052901; http://www.upvs.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=109&cityID=520560; http://www.ohradzany.ocu.sk/index.php?ids=4
doplnenie informácií
Riadok 18: Riadok 18:
|Predvoľba = 0 57
|Predvoľba = 0 57
|Adresa = Ohradzany 164
|Adresa = Ohradzany 164
|Website =
|Website = http://www.ohradzany.ocu.sk
|E-mail = obecohradzany@pobox.sk
|E-mail = obecohradzany@pobox.sk
|Telefón = 057/7880259
|Telefón = 057/7880259
Riadok 32: Riadok 32:
Obec sa nachádza v južnej časti Nízkych Beskýd v doline vyhĺbenej riekou Ondavica. Dominanta: kostol Nanebovzatia Panny Márie.
Obec sa nachádza v južnej časti Nízkych Beskýd v doline vyhĺbenej riekou Ondavica. Dominanta: kostol Nanebovzatia Panny Márie.
{{Slovenský výhonok}}
{{Slovenský výhonok}}

História obce

Objavené mohylníky ľudu kultúry východoslovenských mohýl dokázateľne potvrdzujú, že okolie obce bolo osídlené už koncom doby kamennej. Približne v období rokov 2900 - 1900 pred našim letopočtom. Intenzita osídlenia bola v jednotlivých obdobiach rôzna. Na základe samotných historických názvov obce Ohradzany (starosloviensky greda, maďarsky gerenda, Geregonye, Geregynne) možno usudzovať, že obec existovala už v desiatom storočí. V okrese Humenné patria Ohradzany k najstarším obývaným usadlostiam.

Prvá písomná zmienka o obci sa nachádza v listinách z 2.januára roku 1317, v ktorých kráľ Karol pozbavuje Petra Pethena vlastníctva niekoľkých obcí. Medzi inými aj Ohradzian. Karolovo rozhodnutie obsahujú aj ďalšie objavené písomnosti z roku 1317 a 1323. V tom čase, až do konca 16.storočia patrila obec humenskému panstvu. Neskôr sa jej vlastníkmi stali Csákyovci a v 19.storočí tu svoj majetkový podiel uplatňovali Mariássovci a Andrássyovci.

V roku 1557 sa v obci nachádzalo osem a pol port (brán). Začiatkom osemnásteho storočia, v roku 1715 sa obec rozrástla o dva mlyny. Z päťdesiatichdvoch domácností bolo dvadsať opustených. Až do roku 1787 sa v Ohradzanoch konali pravidelné sobotňajšie trhy. Na výročné trhy, vždy 5.novembra a 2. februára sa sem schádzali ľudia z celého okolia.

V roku 1828 mala už obec sedemdesiatšesť domov. O päťdesiatšesť rokov neskôr (roku 1886) bola v obci postavená prvá škola. Počas dlhej histórie usadlosti sa jej obyvatelia živili predovšetkým poľnohospodárstvom. Doplnkovým zamestnaním bola práca v lesoch.

Začiatkom dvadsiateho storočia veľmi nepriaznivo zasiahlo do života obce vypuknutie prvej svetovej vojny. Väčšina mužov v produktívnom veku narukovala, mnohí z nich sa už k rodinám nevrátili. Ani po vzniku 1. Československej republiky sa životná úroveň v obci výrazne nezmenila. Vypuknutie druhej svetovej vojny ju iba zhoršilo. Pod vojnové skazy sa 16. apríla v roku 1940 podpísal aj obrovský požiar, ktorý zachvátil dve tretiny Ohradzian. K obnove mohli občania prikročiť až po oslobodení 27.11.1944.

Murované obytné domy sa začali v Ohradzanoch stavať až po skončení druhej svetovej vojny. V tomto období dochádza aj k budovaniu základnej občianskej vybavenosti v obci. Medzi prvými bola v roku 1949 dokončená budova obecného úradu. V rokoch 1954 - 1962 sa v obci dokončilo aj zdravotné stredisko. V roku 1957 sa začalo vyučovať v novej základnej škole, ku ktorej bola v roku 1986 pristavaná moderná telocvičňa. V roku 1973 bolo v Ohradzanoch dokončené verejné osvetlenie a o dva roky neskôr aj obecná požiarna zbrojnica. koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov dochádza v obci k zvýšenému záujmu o spoločenské dianie a pozdvihnutie životnej úrovne. Za pomoci spoločenských organizácií pôsobiacich na území obce sa podarilo oplotiť miestny cintorín, dokončiť úpravu chodníkov a zrealizovať niekoľko náročnejších akcií. Záujem občanov o verejné dianie v obci vidieť v súčasnosti aj na rozvoji športovej oblasti a uchovávaní dlhoročnej tradície futbalového mužstva už od roku 1957. V obci dlhé roky pracujú dobrovoľní požiarníci a od roku 1952 aj poľovníci.


{{Obce okresu Humenné}}
{{Obce okresu Humenné}}

Verzia z 12:45, 23. november 2010

Ohradzany
obec
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský
Okres Humenné
Región Zemplín
Nadmorská výška 170 m n. m.
Rozloha 11,99 km² (1 199 ha) [1]
Obyvateľstvo 608 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 50,71 obyv./km²
Starosta Valéria Melniková
PSČ 067 22
ŠÚJ 520560
EČV (do r. 2022) HE
Tel. predvoľba 0 57
Adresa obecného
úradu
Ohradzany 164
E-mailová adresa obecohradzany@pobox.sk
Telefón 057/7880259
Fax 057/7880239
Map
Interaktívna mapa obce
Webová stránka: ohradzany.ocu.sk
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Ohradzany je obec na východnom Slovensku v okrese Humenné.

Prvá písomná zmienka o obci Ohradzany pochádza z roku 1317. V roku 1934 sa tu narodil prvý arcibiskup Košickej arcidiecézy Monsignore Alojz Tkáč.

Obec sa nachádza v južnej časti Nízkych Beskýd v doline vyhĺbenej riekou Ondavica. Dominanta: kostol Nanebovzatia Panny Márie.

História obce

Objavené mohylníky ľudu kultúry východoslovenských mohýl dokázateľne potvrdzujú, že okolie obce bolo osídlené už koncom doby kamennej. Približne v období rokov 2900 - 1900 pred našim letopočtom. Intenzita osídlenia bola v jednotlivých obdobiach rôzna. Na základe samotných historických názvov obce Ohradzany (starosloviensky greda, maďarsky gerenda, Geregonye, Geregynne) možno usudzovať, že obec existovala už v desiatom storočí. V okrese Humenné patria Ohradzany k najstarším obývaným usadlostiam.
    Prvá písomná zmienka o obci sa nachádza v listinách z 2.januára roku 1317, v ktorých kráľ Karol pozbavuje Petra Pethena vlastníctva niekoľkých obcí. Medzi inými aj Ohradzian. Karolovo rozhodnutie obsahujú aj ďalšie objavené písomnosti z roku 1317 a 1323. V tom čase, až do konca 16.storočia patrila obec humenskému panstvu. Neskôr sa jej vlastníkmi stali Csákyovci a v 19.storočí tu svoj majetkový podiel uplatňovali Mariássovci a Andrássyovci.
    V roku 1557 sa v obci nachádzalo osem a pol port (brán). Začiatkom osemnásteho storočia, v roku 1715 sa obec rozrástla  o dva mlyny. Z päťdesiatichdvoch domácností bolo dvadsať opustených. Až do roku 1787 sa v Ohradzanoch konali pravidelné sobotňajšie trhy. Na výročné trhy, vždy 5.novembra a 2. februára sa sem schádzali ľudia z celého okolia.
    V roku 1828 mala už obec sedemdesiatšesť domov. O päťdesiatšesť rokov neskôr (roku 1886) bola v obci postavená prvá škola. Počas dlhej histórie usadlosti sa jej obyvatelia živili predovšetkým poľnohospodárstvom. Doplnkovým zamestnaním bola práca v lesoch. 
    Začiatkom dvadsiateho storočia veľmi nepriaznivo zasiahlo do života obce vypuknutie prvej svetovej vojny. Väčšina mužov v produktívnom veku narukovala, mnohí z nich sa už k rodinám nevrátili. Ani po vzniku 1. Československej republiky sa životná úroveň v obci výrazne nezmenila. Vypuknutie druhej svetovej vojny ju iba zhoršilo. Pod vojnové skazy sa 16. apríla v roku 1940 podpísal aj obrovský požiar, ktorý zachvátil dve tretiny Ohradzian. K obnove mohli občania prikročiť až po oslobodení 27.11.1944.
   Murované obytné domy sa začali v Ohradzanoch stavať až po skončení druhej svetovej vojny. V tomto období dochádza aj k budovaniu základnej občianskej vybavenosti v obci. Medzi prvými bola v roku 1949 dokončená budova obecného úradu. V rokoch 1954 - 1962 sa v obci dokončilo aj zdravotné stredisko. V roku 1957 sa začalo vyučovať v novej základnej škole, ku ktorej bola v roku 1986 pristavaná moderná telocvičňa. V roku 1973 bolo v Ohradzanoch dokončené verejné osvetlenie a o dva roky neskôr aj obecná požiarna zbrojnica. koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov dochádza v obci k zvýšenému záujmu o spoločenské dianie a pozdvihnutie životnej úrovne. Za pomoci spoločenských organizácií pôsobiacich na území obce sa podarilo oplotiť miestny cintorín, dokončiť úpravu chodníkov a zrealizovať niekoľko náročnejších akcií. Záujem občanov o verejné dianie v obci vidieť v súčasnosti aj na rozvoji športovej oblasti a uchovávaní dlhoročnej tradície futbalového mužstva už od roku 1957. V obci dlhé roky  pracujú dobrovoľní požiarníci a od roku 1952 aj poľovníci. 
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.