Trenčín: Rozdiel medzi revíziami
d →História: fix |
|||
Riadok 107: | Riadok 107: | ||
== História == |
== História == |
||
{{Hlavný článok|Dejiny Trenčína}} |
{{Hlavný článok|Dejiny Trenčína}} |
||
Vďaka geografickej a strategickej polohe v údolí rieky [[Váh]] patril |
Vďaka geografickej a strategickej polohe v údolí rieky [[Váh]] patril Trenčín od nepamäti k najvýznamnejším mestám na [[Slovensko|Slovensku]]. O osídlení trenčianskej lokality už v [[Paleolit|dobe kamennej]] svedčia viaceré [[archeológia|archeologické]] nálezy. |
||
Keď Rimania začiatkom nášho letopočtu posunuli hranice impéria k [[Dunaj]]u a vybudovali systém pevností - [[Limes Romanus]], postupne zakladali opevnené tábory aj na sever od Dunaja. V Trenčíne zanechali originálny doklad o svojej prítomnosti na území Slovenska. Pamätný nápis na zvislej stene hradnej skaly pripomína víťazstvo cisára [[Markus Aurélius|Marka Aurélia]] a jeho adoptovaného syna Commoda nad [[Kvádi|Kvádmi]] v roku [[179]] nášho letopočtu v Laugaríciu. Podľa latinského textu nápisu vtedy v Trenčíne bojovalo 855 vojakov II. légie pod vedením legáta [[Marcus Valerius Maximianus|Maximiána]]. |
Keď Rimania začiatkom nášho letopočtu posunuli hranice impéria k [[Dunaj]]u a vybudovali systém pevností - [[Limes Romanus]], postupne zakladali opevnené tábory aj na sever od Dunaja. V Trenčíne zanechali originálny doklad o svojej prítomnosti na území Slovenska. Pamätný nápis na zvislej stene hradnej skaly pripomína víťazstvo cisára [[Markus Aurélius|Marka Aurélia]] a jeho adoptovaného syna Commoda nad [[Kvádi|Kvádmi]] v roku [[179]] nášho letopočtu v Laugaríciu. Podľa latinského textu nápisu vtedy v Trenčíne bojovalo 855 vojakov II. légie pod vedením legáta [[Marcus Valerius Maximianus|Maximiána]]. |
||
Riadok 117: | Riadok 117: | ||
V období stredoveku získal Trenčín rôzne výsady a práva. V roku [[1324]] boli obyvatelia oslobodení od platenia mýta. Kráľ [[Žigmund Luxemburský|Žigmund]] povýšil roku [[1412]] Trenčín na [[slobodné kráľovské mesto]] s rovnakými právami, aké užívali obyvatelia [[Budín]]a. Mestu sa nevyhli mnohé katastrofy a často trpelo vojnami. V bojoch [[Ferdinand Habsburský|Ferdinanda Habsburského]] proti [[Ján Zápoľský|Jánovi Zápoľskému]] dobyl cisársky generál [[Katzianer]] v roku [[1528]] mesto i hrad. V polovici 17. storočia muselo mesto odolávať nájazdom [[Osmanská ríša|Turkov]]. Ich najväčší výpad proti Trenčínu dňa [[2. október|2. októbra]] [[1663]] obyvatelia odrazili. |
V období stredoveku získal Trenčín rôzne výsady a práva. V roku [[1324]] boli obyvatelia oslobodení od platenia mýta. Kráľ [[Žigmund Luxemburský|Žigmund]] povýšil roku [[1412]] Trenčín na [[slobodné kráľovské mesto]] s rovnakými právami, aké užívali obyvatelia [[Budín]]a. Mestu sa nevyhli mnohé katastrofy a často trpelo vojnami. V bojoch [[Ferdinand Habsburský|Ferdinanda Habsburského]] proti [[Ján Zápoľský|Jánovi Zápoľskému]] dobyl cisársky generál [[Katzianer]] v roku [[1528]] mesto i hrad. V polovici 17. storočia muselo mesto odolávať nájazdom [[Osmanská ríša|Turkov]]. Ich najväčší výpad proti Trenčínu dňa [[2. október|2. októbra]] [[1663]] obyvatelia odrazili. |
||
[[Súbor:Trenčín, pamätník M.R.Štefánika detail.jpg|náhľad|vpravo|Pamätník gen. M. R. Štefánika.]] |
[[Súbor:Trenčín, pamätník M.R.Štefánika detail.jpg|náhľad|vpravo|Pamätník gen. M. R. Štefánika.]] |
||
Veľké utrpenie zaznamenali [[Protihabsburské stavovské povstania|kurucké vojny]] v čase kuruckej blokády v rokoch [[1704]] – [[1708]]. [[3. august]]a [[1708]] sa neďaleko mesta Trenčín, pri obci |
Veľké utrpenie zaznamenali [[Protihabsburské stavovské povstania|kurucké vojny]] v čase kuruckej blokády v rokoch [[1704]] – [[1708]]. [[3. august]]a [[1708]] sa neďaleko mesta Trenčín, pri obci Hámry, medzi obcami [[Soblahov]], [[Trenčianska Turná]] a [[Mníchova Lehota]] odohrala [[bitka pri Trenčíne|bitka]] medzi vojskami [[Siegbert Heister|Siegberta Heistera]] a [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]]. O dva roky neskôr postihol mesto [[mor]], ktorému podľahlo takmer 1600 obyvateľov. Po Vešeléniho sprisahaní v roku [[1670]] bolo dosadené do Trenčína nemecké vojsko, ktoré tu zostalo 112 rokov. V roku [[1790]] hrad aj s celým mestom vyhorel. Odvtedy ostal horný hrad opustený a pomaly sa rozpadával. |
||
V druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]] sa |
V druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]] sa Trenčín stal významným obchodným a priemyselným centrom stredného [[Považie|Považia]], vzniklo viacero podnikov, peňažných ústavov, postavili [[železnica|železnicu]]. Výstavba [[Považská železnica|Považskej železnice]] sa po mnohých prieťahoch začala až v roku [[1875]], ale po dosiahnutí [[Nové Mesto nad Váhom|Nového Mesta nad Váhom]] (1. júna [[1876]]) sa zasa pre nedostatok peňazí zastavila. O dva roky (29. apríla [[1879]]) sa železničná trať predĺžila do [[Istebník]]a, pričom [[železničná stanica]] v Istebníku sa úradne volala Trenčín. Trať z Istebníka do [[Žilina|Žiliny]] mali postaviť podľa zmluvy od januára do októbra [[1883]]. Teda za desať mesiacov. Koncom októbra bola trať hotová, vlaky rozviezli budúcich zamestnancov po trati; 28. októbra 1883 prešli zvláštne vlaky s ministrom a stovkami hostí až do Žiliny, kde v upravenej výhrevni zakončil slávnosť banket pre 300 hostí, ktorý organizoval bratislavský hoteliér Palugyai. Hospodársky význam Považskej železnice, pripojenej v Žiline na [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínsku trať]], zvýšilo aj to, že súčasne sa postavila aj železničná trať [[Sereď]] - [[Galanta]], a tak mal Trenčín priame spojenie s [[Viedeň|Viedňou]] aj s [[Budapešť]]ou, na severe s celým územím župy. Pre budúcnosť bol dôležitý predovšetkým priamy prístup k sliezskemu uhliu. O päť rokov, 4. októbra [[1888]], sa začala doprava aj na železničnej trati [[Trenčianska Teplá]] - [[Vlára]] - [[Uherský Brod]], čím sa sprístupnila aj cesta do [[Brno|Brna]]. <ref>LIPTÁK, Ľ. 1993. Dejiny Trenčína v rokoch 1849 - 1918. In:ŠIŠMIŠ, M. Trenčín, vlastivedná monografia 1, vyd. Bratislava: Alfa, 1993 ISBN 80-05-01114-8, s. 129-191</ref> Železničné spojenie [[Považie|Považia]] s [[Ponitrie|Ponitrím]] teda [[železnica]] z Trenčína do [[Topoľčany|Topoľčian]] bola vybudovaná v roku [[1901]]. Výstavba železnice bola významným impulzom pre rozvoj [[Priemysel|priemyslu]]. Od konca 19. storočia začal vznikať priemysel (továrne na textil, liehovary, spracovanie gumy, dreva, výbušniny, rámy, valcový mlyn). Za prvej [[Česko-Slovensko|Česko–slovenskej republiky]] sa rozrástol predovšetkým odevný, potravinársky a strojársky priemysel, neskôr (dlhšie po 2. svetovej vojne) sa začína formovať výstavníctvo. |
||
Roku [[1940]] mal Trenčín 13 647 obyvateľov. Nemecké vojská obsadili po začiatku [[SNP]] mesto [[30. august]]a [[1944]]. Bolo tu zriadené veliteľstvo [[Sicherheitsdienst]]u a [[Gestapo|Gestapa]] a väznica. Z mesta boli odvezené dva transporty väzňov do [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|Mauthausenu]]. Počas druhej svetovej vojny boli v meste zničené ustupujúcim Wehrmachtom cestný aj železničný most cez [[Váh]]. Rumunské a Sovietske vojská, ktoré ľavobrežnú časť mesta obsadili [[10. apríl]]a [[1945]], hneď vybudovali nový provizórny drevený most, ktorý v r. 1946 nahradil trvalý drevený most, ktorý v r. 1956 nahradil súčasný betónový cestný most cez Váh. Mesto oslobodili vojská [[2. ukrajinský front|2. ukrajinského frontu]] v súčinnosti s rumunskými jednotkami. Po oslobodení bolo na [[Lesopark Brezina|Brezine]] odkrytých 7 masových hrobov s 69 zavraždenými odbojármi. Dnes stoja na ich pamiatku dva pamätníky: menší skromnejší a starší na mieste ich popravy v Dušovej doline, novší a väčší pamätník na mieste ich hrobov na okraji čerešňového sadu na Brezine. |
Roku [[1940]] mal Trenčín 13 647 obyvateľov. Nemecké vojská obsadili po začiatku [[SNP]] mesto [[30. august]]a [[1944]]. Bolo tu zriadené veliteľstvo [[Sicherheitsdienst]]u a [[Gestapo|Gestapa]] a väznica. Z mesta boli odvezené dva transporty väzňov do [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|Mauthausenu]]. Počas druhej svetovej vojny boli v meste zničené ustupujúcim Wehrmachtom cestný aj železničný most cez [[Váh]]. Rumunské a Sovietske vojská, ktoré ľavobrežnú časť mesta obsadili [[10. apríl]]a [[1945]], hneď vybudovali nový provizórny drevený most, ktorý v r. 1946 nahradil trvalý drevený most, ktorý v r. 1956 nahradil súčasný betónový cestný most cez Váh. Mesto oslobodili vojská [[2. ukrajinský front|2. ukrajinského frontu]] v súčinnosti s rumunskými jednotkami. Po oslobodení bolo na [[Lesopark Brezina|Brezine]] odkrytých 7 masových hrobov s 69 zavraždenými odbojármi. Dnes stoja na ich pamiatku dva pamätníky: menší skromnejší a starší na mieste ich popravy v Dušovej doline, novší a väčší pamätník na mieste ich hrobov na okraji čerešňového sadu na Brezine. |
Verzia z 09:27, 1. december 2010
Trenčín | |
Mesto | |
Pohľad na Trenčiansky hrad a historické domy na Mierovom námestí
| |
Prezývka: Mesto módy | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Trenčiansky |
Okres | Okres Trenčín |
Historický región | Stredné Považie |
Rieka | Váh |
Súradnice | 48°53′31″S 18°02′12″V / 48,89194°S 18,03667°V |
Najvyšší bod | |
- výška | 211 m n. m. |
Rozloha | 81,99 km² (8 199 ha) |
Obyvateľstvo | 56 365 (1.1.2009) |
Hustota | 687,46 obyv./km² |
Prvá písomná zmienka | 1111 |
Primátor | Ing. Branislav Celler (SDKÚ-DS) |
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
- letný čas | SELČ (UTC+2) |
PSČ | 911 01 - 08 |
Telefónna predvoľba | 032 |
ŠÚJ | 505820 |
EČV | TN, TC, TE |
Poloha mesta v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
| |
Wikimedia Commons: Trenčín | |
Štatistika: MOŠ/MIS | |
Webová stránka: www.trencin.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Trenčín (maď. Trencsén, nem. Trentschin, lat. Trentsinium alebo Laugaricio) je jedno z najstarších slovenských miest s 57 000 obyvateľmi ležiace na rieke Váh. Nachádza sa na západnom Slovensku blízko hraníc s Českom. Mesto je vzdialené približne 120 km severovýchodne od hlavného mesta Slovenska - Bratislavy. Vďaka svojej strategicky výhodnej polohe dal vznik Trenčianskemu hradu. Aj v súčasnosti je Trenčín významným centrom obchodu, hospodárstva, kultúry a športu. Svoje sídla a pobočky tu majú mnohé inštitúcie a spoločnosti. Dlhoročnú tradíciu v meste majú výstavy a veľtrhy, mesto je známe i ako mesto módy.
Trenčín je prirodzeným geografickým centrom stredného Považia. Počtom obyvateľov je Trenčín 9. najväčším slovenským mestom po Bratislave, Košiciach, Prešove, Nitre, Žiline, Banskej Bystrici, Trnave a Martine. Z hľadiska administratívneho členenia Slovenskej republiky je správnym centrom Trenčianskeho kraja, ktorý tvorí 9 okresov: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a samotný Trenčín.
Trenčiansky úsek Stredného Považia zároveň možno považovať za jednu z najsúvislejšie urbanizovaných aglomerácií na Slovensku. Predstavuje ju predovšetkým územie tiahnuce sa do 20 kilometrov na severovýchod od Trenčína, na ktorom leží postupne päť miest - Nemšová, Trenčianske Teplice, Nová Dubnica, Dubnica nad Váhom a Ilava i najľudnatejšia obec Trenčianskeho okresu - Trenčianska Teplá. Tu žije spolu približne 120000 obyvateľov.
História
Vďaka geografickej a strategickej polohe v údolí rieky Váh patril Trenčín od nepamäti k najvýznamnejším mestám na Slovensku. O osídlení trenčianskej lokality už v dobe kamennej svedčia viaceré archeologické nálezy.
Keď Rimania začiatkom nášho letopočtu posunuli hranice impéria k Dunaju a vybudovali systém pevností - Limes Romanus, postupne zakladali opevnené tábory aj na sever od Dunaja. V Trenčíne zanechali originálny doklad o svojej prítomnosti na území Slovenska. Pamätný nápis na zvislej stene hradnej skaly pripomína víťazstvo cisára Marka Aurélia a jeho adoptovaného syna Commoda nad Kvádmi v roku 179 nášho letopočtu v Laugaríciu. Podľa latinského textu nápisu vtedy v Trenčíne bojovalo 855 vojakov II. légie pod vedením legáta Maximiána.
Za Veľkomoravskej ríše patril Trenčín k Nitrianskemu kniežatstvu. Prevažná časť stredného Považia sa stala súčasťou Uhorska pravdepodobne okolo roku 1018. Trenčín bol najskôr sídlom pohraničného županstva, neskôr centrom trenčianskej kráľovskej stavovskej župy.
V kronikách z 11. storočia sa spomína provincia Vag, zaberajúca širšie územie okolo Trenčína. Strediskom provincie bol pravdepodobne Trenčiansky hrad. Jeho najstaršia dodnes stojaca časť – kamenná veža, datovaná tiež do 11. storočia – súvisí z typologickej stránky s podunajskou oblasťou, kde sa vyskytujú takéto veže na švábskych, bavorských a rakúskych hradoch. Trenčínu je z nich zemepisne najbližší Hainburg vo východnej časti Rakúska neďaleko hraníc so Slovenskom. Začiatky mesta pod mohutným hradom možno hľadať v trhovej osade spomínanej už v roku 1111 na starej ceste od vážskeho brodu pod kopcom Brezina, nad ktorým sa na plošine v prudkom svahu dodnes vypína farský kostol. Súčasťou väčšieho sídliskového komplexu bol aj biskupský dvorec – Trenčianske Biskupice. Dejiny hradu a osudy mesta boli v nasledujúcich storočiach veľmi úzko späté. Počas vpádu na územie Slovenska v roku 1241 spustošili mesto Tatári. K jeho novému rozkvetu došlo po roku 1275, keď sa hrad dostal do vlastníctva významného veľmoža Petra Čáka, a najmä koncom storočia, keď sa jeho syn Matúš Čák stal pánom takmer celého územia dnešného Slovenska.
V období stredoveku získal Trenčín rôzne výsady a práva. V roku 1324 boli obyvatelia oslobodení od platenia mýta. Kráľ Žigmund povýšil roku 1412 Trenčín na slobodné kráľovské mesto s rovnakými právami, aké užívali obyvatelia Budína. Mestu sa nevyhli mnohé katastrofy a často trpelo vojnami. V bojoch Ferdinanda Habsburského proti Jánovi Zápoľskému dobyl cisársky generál Katzianer v roku 1528 mesto i hrad. V polovici 17. storočia muselo mesto odolávať nájazdom Turkov. Ich najväčší výpad proti Trenčínu dňa 2. októbra 1663 obyvatelia odrazili.
Veľké utrpenie zaznamenali kurucké vojny v čase kuruckej blokády v rokoch 1704 – 1708. 3. augusta 1708 sa neďaleko mesta Trenčín, pri obci Hámry, medzi obcami Soblahov, Trenčianska Turná a Mníchova Lehota odohrala bitka medzi vojskami Siegberta Heistera a Františka II. Rákociho. O dva roky neskôr postihol mesto mor, ktorému podľahlo takmer 1600 obyvateľov. Po Vešeléniho sprisahaní v roku 1670 bolo dosadené do Trenčína nemecké vojsko, ktoré tu zostalo 112 rokov. V roku 1790 hrad aj s celým mestom vyhorel. Odvtedy ostal horný hrad opustený a pomaly sa rozpadával.
V druhej polovici 19. storočia sa Trenčín stal významným obchodným a priemyselným centrom stredného Považia, vzniklo viacero podnikov, peňažných ústavov, postavili železnicu. Výstavba Považskej železnice sa po mnohých prieťahoch začala až v roku 1875, ale po dosiahnutí Nového Mesta nad Váhom (1. júna 1876) sa zasa pre nedostatok peňazí zastavila. O dva roky (29. apríla 1879) sa železničná trať predĺžila do Istebníka, pričom železničná stanica v Istebníku sa úradne volala Trenčín. Trať z Istebníka do Žiliny mali postaviť podľa zmluvy od januára do októbra 1883. Teda za desať mesiacov. Koncom októbra bola trať hotová, vlaky rozviezli budúcich zamestnancov po trati; 28. októbra 1883 prešli zvláštne vlaky s ministrom a stovkami hostí až do Žiliny, kde v upravenej výhrevni zakončil slávnosť banket pre 300 hostí, ktorý organizoval bratislavský hoteliér Palugyai. Hospodársky význam Považskej železnice, pripojenej v Žiline na Košicko-bohumínsku trať, zvýšilo aj to, že súčasne sa postavila aj železničná trať Sereď - Galanta, a tak mal Trenčín priame spojenie s Viedňou aj s Budapešťou, na severe s celým územím župy. Pre budúcnosť bol dôležitý predovšetkým priamy prístup k sliezskemu uhliu. O päť rokov, 4. októbra 1888, sa začala doprava aj na železničnej trati Trenčianska Teplá - Vlára - Uherský Brod, čím sa sprístupnila aj cesta do Brna. [1] Železničné spojenie Považia s Ponitrím teda železnica z Trenčína do Topoľčian bola vybudovaná v roku 1901. Výstavba železnice bola významným impulzom pre rozvoj priemyslu. Od konca 19. storočia začal vznikať priemysel (továrne na textil, liehovary, spracovanie gumy, dreva, výbušniny, rámy, valcový mlyn). Za prvej Česko–slovenskej republiky sa rozrástol predovšetkým odevný, potravinársky a strojársky priemysel, neskôr (dlhšie po 2. svetovej vojne) sa začína formovať výstavníctvo.
Roku 1940 mal Trenčín 13 647 obyvateľov. Nemecké vojská obsadili po začiatku SNP mesto 30. augusta 1944. Bolo tu zriadené veliteľstvo Sicherheitsdienstu a Gestapa a väznica. Z mesta boli odvezené dva transporty väzňov do Mauthausenu. Počas druhej svetovej vojny boli v meste zničené ustupujúcim Wehrmachtom cestný aj železničný most cez Váh. Rumunské a Sovietske vojská, ktoré ľavobrežnú časť mesta obsadili 10. apríla 1945, hneď vybudovali nový provizórny drevený most, ktorý v r. 1946 nahradil trvalý drevený most, ktorý v r. 1956 nahradil súčasný betónový cestný most cez Váh. Mesto oslobodili vojská 2. ukrajinského frontu v súčinnosti s rumunskými jednotkami. Po oslobodení bolo na Brezine odkrytých 7 masových hrobov s 69 zavraždenými odbojármi. Dnes stoja na ich pamiatku dva pamätníky: menší skromnejší a starší na mieste ich popravy v Dušovej doline, novší a väčší pamätník na mieste ich hrobov na okraji čerešňového sadu na Brezine.
Po roku 1989 sa mesto zbavilo niektorých chýb predošlého režimu, ožilo najmä historické jadro. Prevažná časť historických pamiatok bola zrekonštruovaná a prispôsobená potrebám modernej doby. Trenčín sídlo okresu a kraja, aj dnes patrí k najvýznamnejším mestám Slovenska s bohatým kultúrnym a spoločenským životom[2].
Členenie mesta
Časti mesta
Trenčín má 4 hlavné mestské časti
- Mestská časť
- MČ Stred:
- Stred mesta
- Dolné mesto
- Dlhé Hony
- Noviny
- Trenčianske Biskupice
- MČ Juh (Trenčín):
- MČ Sever:
- MČ Západ:
Ulice
- počet ulíc: 258 (od 1.1.2010 pribudli ulice Šafránová, Slivková a Kňažské v ms. časti Západ a ulice Pod lesoparkom a Na Zongorke v ms. časti Stred)
- počet námestí: 9
Trenčianske námestia
- Mierové námestie
- Štúrovo námestie
- Námestie sv. Anny
- Námestie SNP
- Holubyho námestie
- Slnečné námestie
- Námestie Dr. prof. Hlaváča
- Mariánske námestie
- Matice slovenskej
Rozloha a katastrálne územie
Územie mesta sa skladá z 10 katastrálnych území (v zátvorke rok administratívneho pripojenia k Trenčínu):
- Hanzlíková 511,90 ha (1976)
- Istebník 484,50 ha (1972)
- Kubrá 764,30 ha (1975)
- Kubrica 670,00 ha (1975)
- Orechové 387,70 ha (1972)
- Opatová 1 422,20 ha (1985)
- Trenčianske Biskupice 750,10 ha (1965)
- Záblatie 883,60 ha (1985)
- Zlatovce 807,30 ha (1976)
- Trenčín 1 518,10 ha
Rozloha spolu: 8 199,70 ha
Hustota osídlenia na km²: 720,05 osôb na km²
Geografia
Vodné toky
- Cez mesto preteká rieka Váh, do ktorej sa povyše centra mesta cez elektráreň Skalka vlieva Kočkovský kanál Váhu. Pod mestom sa potom od toku Váhu oddeľuje Biskupický kanál.
- Na území mesta ďalej pri Sihoti do Kočkovského kanála Váhu ústi potok Teplička (do nej zľava Opatovský potok a Kubranský potok), sprava sa do Váhu vlieva Orechovský potok.
- Západnou časťou mesta preteká ešte Zlatovský potok, ktorý sa pod mestom vlieva do Drietomice. Južným okrajom územia mesta tečie aj Lavičkový potok, ktorý je pravostranným prítokom Soblahovského potoka.
- Zo Zábrania (pri Kubrej) vyteká a pod horou tečie potok, ktorý sa vlieva pri sihoti VI. do tepličky a neskôr do Váhu.
Pohoria
- Trenčín sa nachádza v západnej časti Slovenska. Rovinnú Trenčiansku pahorkatinu, ktorá sa skláňa pozdĺž rieky Váh, uzatvárajú na východe masívy pohorí Považského Inovca a Strážovských vrchov, na západe výbežky Bielych Karpát.
- Charakter mesta je ovplyvnený masívom Kozieho vrchu (363 m n.m.) Táto terénna prekážka je príčinou nepravidelného tvaru mesta a zväčšuje v ňom dopravné vzdialenosti. Masív Kozieho vrchu je v súčasnosti súčasťou lesoparku Brezina.
Symboly mesta
Erb
Prvé známe vyobrazenie erbu pochádza z roku 1324. Základom erbu Trenčína je modrý štít, na ktorom sa nachádza strieborný baránok hľadiaci smerom za seba. Nad hlavou baránka sa nachádza zlatá šesťcípa hviezda na zlatej stuhe, ktorá vychádza z jeho pysku. Baránok jedným kopýtkom pridržiava zlatú žrď zakončenú krížom s červeno-bielou vlajkou mesta. Symbol baránka pravdepodobne súvisel s prítomnosťou rádu johanitov v meste.[3]
Vlajka
Červeno-biela vlajka mesta sa skladá z štyroch šachovnicovo usporiadaných políčok. Pričom v hornom roku vlajky, pri žrdi je umiestnené červené políčko štvorcového tvaru, vedľa neho je biele pole obdĺžnikového tvaru, do ktorého zasahuje trojuholníkový výstrih.[4]
Politika
Primátori
- 1887-1918 - Ernest Ucsnay (mešťanosta)
- 1918-1919 - Alexander Zeleny (mešťanosta)
- 1919-1920 - Jozef Laco (mešťanosta)
- 1920-1922 - Cyril Svoboda (mešťanosta)
- 1923-1924 - Ing. Gustáv Dohnányi (starosta)
- 1924-1928 - Rudolf Misz (starosta)
- 1928-1939 - Jozef Reihel (starosta)
- 1939-1945 - Dr. Ján Zaťko (starosta, neskôr vládny komisár a mešťanosta)
- 1945 - Štefan Markovič (mešťanosta)
- 1945 - Ján Zeman (predseda MNV)
- 1945-1946 - Ján Barták (predseda MNV)
- 1946-1948 - Dr. Jozef Baár (predseda MNV)
- 1948 - Ján Mikula (predseda MNV)
- 1948-1949 - Eduard Klčo (predseda MNV)
- 1949-1951 - Štefan Ondruška (predseda MNV)
- 1952-1954 - Vojtech Kianička (predseda MsNV)
- 1954-1971 - Anton Tomáš (predseda MsNV)
- 1971–1977 – Rudolf Pajtina (predseda MsNV)
- 1977–1990 – Štefan Rehák (predseda MsNV)
- 1990–1994 – Štefan Rehák
- 1994–1998 – Ing. Jozef Žiška
- 1998–2002 – Ing. Jozef Žiška
- 2002–2003 – Ing. Juraj Liška (nezávislý) (po menovaní za ministra obrany sa vzdal funkcie)
- 2004–2006 Ing. Branislav Celler (SDKÚ, ANO, DS)
- 2006 - 2010 - Ing. Branislav Celler (SDKÚ-DS)
- 2010 - 2014 - Mgr. Richard Rybníček (nezávislý)
Mestské zastupiteľstvo
Volebné obdobie 2002–2006
Poslanci mestského zastupiteľstva
Ing. Anton Boc (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ) – poslanec a zástupca primátora
Poslanci mestského zastupiteľstva
Ján Babič (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Martin Barčák (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Ing. Ján Bezák (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Miloš Kohout (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Ing. Milan Česal (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Ľubomír Dobiaš (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Janka Fabová (HZDS-ĽS), MUDr. Peter Hlavaj (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Dipl. Ing. Július Homola (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Gabriela Hubinská (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Ing. Ján Krátky(koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), PhDr. Marián Kvasnička (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), PhDr. Alena Laborecká (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Ing. Róbert Lifka (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Oľga Löbbová (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), RNDr. Jozef Mertan(koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Mgr. Anna Plánková(koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Vladimír Poruban (HZDS-ĽS), MUDr. Ľubomír Sámel (DÚ), MUDr. Pavol Sedláček (HZDS-ĽS), Ing. Štefan Sýkorčin (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Poslanec MUDr. Eugen Szép (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Ing. Veronika Závodská (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Branislav Zubričaňák (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ)
Volebné obdobie 2006 - 2010
Janka Fabová ĽS-HZDS, Marta Blahová ĽS-HZDS, Tomáš Vaňo ĽS-HZDS, Vladimír Poruban ĽS-HZDS, Igor Kvasnica ĽS-HZDS, Ľubomír Sámel ĽS-HZDS, Dušan Gálik ĽS-HZDS, Ladislav Pavlík Smer-SD, Vladimír Gavenda Smer-SD, Daniel Beníček Smer-SD, Ján Kanaba Smer-SD, Stanislav Pastva Smer-SD, Eduard Hartmann SNS, Jozef Mertan SDKÚ-DS, Ľubomír Dobiaš SDKÚ-DS, Juraj Holubek SDKÚ-DS, Branislav Zubričaňák SDKÚ-DS, Anton Boc SDKÚ-DS, Marián Kvasnička KDH, Ján Krátky KDH, Gabriela Hubinská KDH, Ján Bezák KDH, Róbert Lifka Nezávislý, Ján Babič Nezávislý, Martin Barčák Nezávislý,
Partnerské mestá
- Cran-Gevrier (predmestie mesta Annecy, Francúzsko)
- Uherské Hradiště (Česká republika)
- Zlín (Česká republika)
- Tarnów (Poľsko)
- Casalecchio di Reno (Taliansko)
- Békéscsaba (Maďarsko)
- Kragujevac (Republika Srbsko)
Ostatné zahraničné vzťahy:
- Asnes, Nórsko
- Gent, Belgicko
- Gachnanag, Švajčiarsko
- Tilburg, Holandsko
- Sandviken, Švédsko
- Saransk, Rusko
- Varaždin, Chorvátsko
- Arad, Rumunsko
- Lathi, Fínsko
- Naharyia, Izrael
- Landshut, Nemecko
- Republika Senegal, Senegal
- South Devon Colledge, Spojené kráľovstvo
- Bridgwater Czech Slowak Friendship Society, Spojené kráľovstvo
- Tábor, Česko
- Kooperačná sieť európskych miest strednej veľkosti (spolupráca Trenčína ukončená)
Obyvateľstvo
|
|
|
sídlo/rok | 1850 | 1869 | 1880 | 1890 | 1900 | 1910 | 1921 | 1930 | 1950 | 1961 | 1970 | 1980 | 1991 | 2001 |
Trenčín | 2602 | 4903 | 5368 | 6135 | 7011 | 7805 | 10411 | 11809 | 16235 | 22257 | 29055 | 47887 | 56828 | 57854 |
Ostatné
Galérie
- Galéria Miloša Alexandra Bazovského
- Mestská galéria Trenčín
Knižnice
- Verejná knižnica Michala Rešetku (4 pobočky)
- Ústredná knižnica Slovenskej armády
- Univerzitná knižnica Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka
Divadlo
- Trenčianske Hradné divadlo
- Hudobné divadlo Trenčín
- Divadlo Normálka
- Virtuálne divadlo Trenčín
Múzeá
- Trenčianske múzeum
- Múzeum kolies ETOP
Hudba
- Metal goes to Jazz – Jazz goes to Metal
- Gulliver's Band
- Ľubor Martin Mikrostar
- Bez ladu a skladu
Kiná
- ARTKINO METRO, Mierové námestie 4
- CINEMAX Trenčín, MAX -zábavno obchodné centrum, gen. M. R. Štefánika 426
Pravidelné podujatia
- Hudobné podujatia
- Pohoda Festival na vojenskom letisku Trenčín
- Jazz pod hradom
- Runway international rock festival
- Výstavy
- Rock-Pop-Jazz… vo fotografii
- Výstavisko Expo center
- Trenčín mesto módy
- SATOT, Salón textilnej a odevnej techniky
- Medzinárodná výstava obrannej techniky (IDEE)
- Učeň, výstava výrobkov žiakov SOU a SPV
- Komunálna technika, medzinárodná výstava zameraná na komunálnu sféru a využitie odpadu
- Aqua, medzinárodná výstava vodného hospodárstva, hydroenergetiky a ochrany životného prostredia
- Zlatá Fatima, súťaže producentov módy a odievania
- Elo sys, medzinárodný veľtrh elektrotechniky, elektroniky a energetiky
- Záhradkár, Včelár, Zdravý životný štýl, Poľovníctvo a rybárstvo
- Beauty Slovakia
- Auto,moto show- medzinárodná výstava automobilov
Stavby
Mesto Trenčín neustále rekonštruuje a renovuje historické stavby a pamiatky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou mesta. V meste sa takisto stavajú moderné budovy(Trenčiansky samosprávny kraj,DV Centrum,...).
Pamiatky
- Trenčiansky hrad stojí na skalnej výšine, pod ktorou pôvodne tiekla rieka Váh, ktorej koryto sa neskôr posunulo ďalej. V súčasnej dobe je pod skalou centrum mesta a cestná komunikácia. Už v druhom storočí vznikol na skale kamenný hrad. Rozširoval sa od 13. storočia. Hrad bol vo vlastníctve viacerých šľachtických a kráľovských rodov, najznámejším vlastníkom bol Matúš Čák Trenčiansky. Po ňom hrad vlastnili aj Ľudovít Veľký, Žigmund Luxemburský, Štefan a Ján Zápoľskovci a od roku 1600 Ilesháziovci. V roku 1790 hrad zničil požiar.
- Farské schody vedúce z námestia ku kostolu boli postavené v roku 1568 za účelom umožnenia presunu obrancov mesta k mestským hradbám pri farskom kostola, aj ako spojnica ku zbrojnici postavenej v r. 1565 pri farskom kostole. Schody poškodil požiar v r. 1708. Po obnove v r. 1978-1981 nadobudli schody svoj dnešný výzor.
- Farský kostol
- Pohrebná kaplnka a kostnica svätého Michala pri farskom kostole je jedinou dochovanou gotickou stavbou v Trenčíne
- Mestská brána je pôvodná, ale časom nadstavená vežovitá stavba z prvej polovice 15. storočia. Boli vybudované dve brány, z ktorých sa zachovala iba Dolná brána (Turecká). Brána je typická gotickým lomeným oblúkom nad ktorým sa nachádzajú dva latinské nápisy a erb mesta. Jeden z nápisov tvrdí „Ak Boh nestráži mesto, darmo bdie ten, kto ho stráži“.
- Rímsky nápis na hradnej skale pochádza z 2. storočia n.l. ako najsevernejšie položený dôkaz o pobyte rímskych légií z čias markomanských vojen. Prezimovali tu v osade Laugaricio, ktorá sa stala neskôr základom pre mesto Trenčín. V súčasnosti sa nachádza nápis za hotelom Tatra.
- Morový stĺp so sochou Svätej Trojice na vrchole je umiestnený na Mierovom námestí. Vznikol v roku 1712 ako pamiatka na morovú epidémiu z roku 1710 na podnet župana grófa Mikuláša Ilešháziho
- Kostol a kláštor piaristov (predtým jezuitov) na hlavnom námestí, postavený v barokovom štýle
- Evanjelický kostol postavený okolo roku 1795
- Židovská synagóga - neologického štýlu postavená v roku 1913 na mieste staršej synagógy
Parky
- Lesopark Brezina
- Chránený areál Park Záblatie (4,50 ha)
- Park M. R. Štefánika
- Park Pod Juhom
Šport
- futbal – do sezóny 2007/2008 sa v Trenčíne hrala najvyššia slovenská futbalová súťaž zásluhou klubu AS Trenčín, v sezóne 2008/2009 účastník 1. Slovenskej ligy
- hokej – slovenská hokejová extraliga sa hrá v Trenčíne zásluhou klubu Dukla Trenčín
- kanoistika- AŠK Dukla Trenčín, športový oddiel rýchlostnej, Kanoistický klub TTS Trenčín, TJ Slávia Športová škola Trenčín, kanoistický klub
- hádzaná - HK Štart Trenčín - Spoločná slovensko-česká súťaž hádzanárok (WHIL) - (sezóna 2007/2008 - 5. miesto/12)
Hospodárstvo a infraštruktúra
Doprava
Železničná doprava
Cestná doprava
Mestom prechádza diaľnica D1 Bratislava - Košice a prieťahy štátnych ciest I/61 a II/507. Plánuje sa výstavba rýchlostnej cesty R2, ktorá odbremení vyťaženú štátnu cestu I/50, ktorá lemuje mesto Trenčín v juhozápadnom okraji. Tento rok (2010) by mala začať aj výstavba juhovýchodného obchvatu mesta Trenčín, ktorého súčasťou je aj druhý cestný most cez rieku Váh v Trenčíne.
- Slovenská autobusová doprava Trenčín zabezpečuje MHD na území mesta Trenčín.
Letecká doprava
V mestskej časti Trenčianske Biskupice na juhozápade mesta leží Trenčianske letisko, ktoré slúži na vojenské prípadne aj civilné účely. Na tomto letisku sú aj letecké opravovne Trenčín, ktoré uskutočňujú opravy lietadiel z celého sveta.
MHD
- V Trenčíne jazdia autobusové linky č. 1 až 28 a nočný spoj č. 50. Po masívnej obnove vozového parku v rokoch 2004- 2009 sú všetky autobusy v premávke nové. Výmenou prešli aj všetky označníky zastávok MHD a SAD a čiastočne aj prístrešky.
- V minulosti sa uvažovalo aj o trolejbusovej doprave (známe sú plány prepojiť Trenčín s Dubnicou), táto myšlienka však neskôr upadla a naplno sa rozšírila len autobusová doprava.
Školstvo
Základné
- Veľkomoravská ulica 12 (predtým 4.ZDŠ)
- Dlhé Hony 1 (predtým 5.ZDŠ)
- Petra Bezruča 66 (predtým 6.ZDŠ)
- Hodžova 37 (predtým 7.ZDŠ)
- L. Novomeského 10 (predtým 9.ZDŠ)
- Východná 9
- Na Dolinách 27 (Detské mestečko)
- Kubranská cesta
Ostatné (dnes už zaniknuté) ZŠ:
- 1.ZDŠ- sídlila v centre, v dnešnej budove Detského oddelenia Verejnej knižnice Michala Rešetku
- 2.ZDŠ- sídlila na Sihoti, na Študentskej ulici. Zrušená pre nedostatok žiakov. Vychovávala futbalistov pre AS Trenčín. Túto úlohu v súčasnosti spĺňa ZŠ Na Dolinách 27. V budove 2. ZŠ dnes sídlí Trenčianska univerzita A. Dubčeka.
- 3.ZDŠ- sídlila v centre, na Ulici 1.mája, oproti Gymnáziu Ľudovíta Štúra. Dnes je v jej budove cirkevná ZŠ a Pedagogicko- sociálna akadémia
- 8.ZDŠ- samostatná organizačná jednotka dnešnej ZŠ Laca Novomeského, s ktorou sa spojila a teda zanikla.
Stredné
- Gymnázium Ľudovíta Štúra
- Piaristické gymnázium Jozefa Braneckého
- Pedagogická a sociálna akedémia
- Obchodná akadémia Dr. Milana Hodžu
- Osemročné športové gymnázium
- Stredná zdravotnícka škola
- Stredná umelecká škola
- Stredná priemyselná škola stavebná Emila Belluša Trenčín
- Stredné odborné učilište odevné a textilné
- Stredné odborné učilište stavebné
- Stredné odborné učilište strojárske
- Dopravná akadémia
- Stredné odborné učilište letecko opravárenské
- Združená stredná škola hotelových služieb a obchodu
- Stredná odborná škola podnikania
Vysoké
- Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka
- Vysoká škola manažmentu- of Seattle
Dôležité firmy
Spoločnosti v prevádzke
- Old Herold, s.r.o., predtým Slovlik – liehovar
- Výstavisko Expo center, a.s., predtým Výstavisko TMM (Trenčín mesto módy)
- Trens, a.s., predtým TOS,n.p. - strojárska spoločnosť
- Letecké opravovne Trenčín, a.s.
- Mäsovýroba Ilavský - bitúnok
- VOP Trenčín, a.s,predtým AOZ- Armádne opravárenske závody - vojenské opravovne
- SAD Trenčín- autobusový prepravca
- KONŠTRUKTA- pôvodne vývojový závod Plzenskej zbrojovky dnes s civilnou výrobou pre gumárenský priemysel
Pripravované investície a zámery
- AU Optronics, a.s. - LCD technológie (pravdepodobne od roku 2012)
Významné osobnosti
Rodáci
- Pavol Barabáš - slovenský režisér
- JUDr. Jozef Buday - verejný činiteľ a politik
- Karol Csino - slovenský spevák a herec rómskeho pôvodu
- Miroslav Červenka - významný organizátor hokejového športu na Slovensku po r. 1945
- Ivan Engler - slovensko-rakúsky lekár, vedec, spisovateľ, pôsobiaci v Salzburgu
- Juraj Fuchs - slovenský novinár
- Štefan Furka - slovenský pedagóg a matematik
- Marián Gavenda - slovenský rímskokatolícky duchovný
- Marián Gáborík - slovenský hokejista, hviezda NHL
- Ing. Pavol Hamžík - podpredseda vlády v období po r. 1989
- RNDr. Ján Hanušin - riaditeľ Slovenského národného múzea
- Marián Chovanec - rímskokatolícky biskup nitrianskej diecézy
- Egon Lánsky - podpredseda vlády Českej republiky
- Aladár Kočiš - významný slovenský novinár, minister v čase Slovenskej republiky
- Lýdia Kyseľová - dlhoročná šéfredaktorka vydavateľstva Mladé Letá
- Ivan Lendvay - námorný kapitán
- Gen. Ing. Alojz Lorenc - námestník ministra vnútra ČSSR
- Július Mazanec - televízny režisér
- Václav Mika - riaditeľ televízie Markíza
- PhDr. Soňa Müllerová, rod. Behulová - slovenská televízna moderátorka
- Karin Olasová - slovenská moderátorka a herečka
- Peter Oravec - divadelný režisér na Novej scéne v Bratislave
- Igor Pietor - filmový režisér
- Ida Rapaičová - slovenská herečka
- Richard Rybníček- hudobník a bývalý generálny riaditeľ STV
- Štefan Skrúcaný - slovenský herec a moderátor
- Marta Sládečková- slovenská herečka
- Pavel Strassmann - partizán (1944-45), vysoký dôstojník armády USA
- Ing. Pavol Suchán - námestník ministra zahraničných vecí ČSFR okolo r. 1992
- Karol Štúr - slovenský básnik, kňaz a učiteľ
- Fraňo Tiso - v čase Slovenskej republiky veľvyslanec Slovenskej republiky v SSSR a splnomocnenec vlády pre evakuáciu na jar 1945
- Ľubomír Vajdička - slovenský divadelný režisér
- JUDr. Vojtech Zamarovský - slovenský autor literatúry faktu, venujúcej sa najstarším dejinám ľudstva
Pôsobiaci v meste
- Miloš Alexander Bazovský - slovenský maliar
- Václav Pavel Borovička - spisovateľ literatúry faktu
- Jozef Branecký - rektor slovenskej rehole piaristov, spisovateľ a popularizátor miestnej histórie
- MUDr. Karol Brančík - významný lekár, prírodovedec a muzeológ, dlhoročný člen a predseda Prírodovedného spolku župy Trenčianskej
- Beatrix Čelková rod. Pospíšilová - členka odbojovej skupiny Flóra
- Alexander Dubček - slovenský politik
- Gen. Alois Eliáš - generál armády Československej republiky, od roku 1935 až do septembra 1938 pôsobil ako veliteľ V. zboru v Trenčíne.
- Julius Fučík - komunistický český novinár, v čase 1. ČSR v Trenčíne slúžil základnú vojenskú službu
- Ján Hajduch - slovenský fotograf
- Ján Halaša - slovenský fotograf
- Mária Holoubková - Urbasiowna - fotografka
- MUDr. Alojz Chura - priekopník slovenskej pediatrie
- Juraj Jánošík - slovenský ľudový hrdina, zúčastnil sa na strane Rákóczyho kurucov bitky proti cisárskym labancom v okolí Hámrov pri Trenčíne v r. 1708.
- Karol Kállay - významný slovenský fotograf
- Karol Körper - r.k. kňaz, kanonik, študoval na gymnáziu v Trenčíne
- Alexander Mach - minister prvej Slovenskej republiky, začiatkom prvej ČSR žil a pôsobil jeden rok v Trenčíne
- Mons. Andrej Marsina - člen Štátnej rady Slovenskej republiky
- František Palacký - študoval na trenčianskom evanjelickom lýceu zhruba v rokoch 1811-1813, učil ho tu aj otec Ľudovíta Štúra
- Ján Stanek (známy aj ako „Železný kapitán“) - v roku 1939 pôsobil na veliteľstve 1. divízie v Trenčíne
- Nataša Tanská - spisovateľka
- ThDr. Jozef Tiso - r.k. kňaz, od r. 1914 poľný kurát trenčianskeho 71. pešieho pluku, neskôr poslanec a minister zdravotníctva prvej Československej republiky a prezident prvej Slovenskej republiky
- JUDr. Štefan Tiso - predseda vlády prvej Slovenskej republiky 1944-1945
- Gen. Jozef Turanec - generál armády Slovenskej republiky, veliteľ Rýchlej divízie
Galéria
-
Trenčiansky hrad
-
Trenčiansky hrad
-
Synagóga
-
Hotel Tatra
-
Víťazný nápis cisára Marca Aurélia
-
Centrum mesta z hradu
-
Dom armády
-
Farské schody
-
Reliéf Jána Jiskru z rokov 1915-1916
-
Kostol sv. Františka Xaverského
-
Morový stĺp
-
Evanjelický kostol
-
Sídlisko Juh
Súvisiace odkazy
Referencie
- ↑ LIPTÁK, Ľ. 1993. Dejiny Trenčína v rokoch 1849 - 1918. In:ŠIŠMIŠ, M. Trenčín, vlastivedná monografia 1, vyd. Bratislava: Alfa, 1993 ISBN 80-05-01114-8, s. 129-191
- ↑ http://www.artattack.sk
- ↑ Sloboda, M., Vrzgulová, M., 2005. Trenčín - obrazkový sprievodca. MS Agency, Bratislava, 52 s.
- ↑ www.trencin.sk - symboly mesta
- ↑ Retrospektivní lexokon obcí ČSSR 1850 - 1970, Statistický lexikon obcí ČSSR 1982, vyd. Federální statistický úřad. Praha 1984. Krajský štatistický úrad v Trenčíne (cenzus 1991, 2001)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trenčín