Logaritmus: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Zorrobot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: nn:Logaritme
oprava chyby v průběhu funkce a její monotonie
Riadok 19: Riadok 19:
Funkcia je:
Funkcia je:


* klesajúca, ak <math>a \in \left(0,1\right)</math>
* záporná, ak <math>a \in \left(0,1\right)</math>
* rastúca, ak <math>a \in \left(1,\infty\right)</math>
* kladná, ak <math>a \in \left(1,\infty\right)</math>


[[Graf]] logaritmickej funkcie nazývame '''logaritmická krivka'''; prechádza [[bod]]mi <math>\left[ 1; 0 \right]</math> a <math>\left[ a; 1\right]</math>.
[[Graf]] logaritmickej funkcie nazývame '''logaritmická krivka'''; prechádza [[bod]]mi <math>\left[ 1; 0 \right]</math> a <math>\left[ a; 1\right]</math>.

Verzia z 12:02, 1. december 2010

Graf prirodzeného logaritmu y=loge x, inak zapísané y = ln x

Logaritmus alebo logaritmická funkcia (pri základe a) je inverznou funkciou k exponenciálnej funkcii (s tým istým základom).

Logaritmom čísla x pri základe a teda nazývame v matematike také číslo y, pre ktoré platí:

a označujeme ho symbolicky

,

kde a > 0, a ≠ 1, x > 0. Funkciu

kde x > 0, potom nazývame logaritmickou funkciou so základom a. Definičný obor funkcie je interval , obor hodnôt tvoria všetky reálne čísla.

Funkcia je:

  • záporná, ak
  • kladná, ak

Graf logaritmickej funkcie nazývame logaritmická krivka; prechádza bodmi a .

Konštanta a sa nazýva základ logaritmu. Logaritmus o základe 10 sa nazýva dekadický logaritmus (prípadne desiatkový, alebo Briggsov podľa matematika Henryho Briggsa). V prípade dekadického logaritmu sa v zápise vynecháva základ a zapisuje sa ako

Ďalším (v matematike pravdepodobne najpoužívanejším) prípadom je logaritmus o základe e (eulerovo číslo). Tento sa nazýva prirodzený logaritmus (niekedy tiež Napierov podľa matematika Johna Napiera) a používa sa skrátený zápis

Hlavne v informatike sa objavuje logaritmus o základe 2, nazývaný binárny logaritmus, ktorý sa skrátene zapisuje:

Vlastnosti

Pre platí:

  • , kde