Azerbajdžan: Rozdiel medzi revíziami
d [r2.6.3] robot Pridal: my:အဇာဘိုင်ဂျန် |
d r2.5.2) (robot Pridal: ckb:ئازەربایجان |
||
Riadok 121: | Riadok 121: | ||
[[ce:Азербайджан]] |
[[ce:Азербайджан]] |
||
[[ceb:Azerbaijan]] |
[[ceb:Azerbaijan]] |
||
[[ckb:ئازەربایجان]] |
|||
[[co:Azerbaighjan]] |
[[co:Azerbaighjan]] |
||
[[crh:Azerbaycan]] |
[[crh:Azerbaycan]] |
Verzia z 19:16, 14. december 2010
Azerbajdžanská republika | |||||
| |||||
Národné motto: Odlar Yurdu (Zem večného ohňa) | |||||
Štátna hymna: Azərbaycan Respublikasının Dövlət Himni | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | Azərbaycan Respublikası | ||||
• krátky | - | ||||
Hlavné mesto | Baku 40°22′ s.š. 49°53′ v.d. | ||||
Najväčšie mesto | Baku | ||||
Úradné jazyky | azerbajdžančina
| ||||
Štátne zriadenie prezident predseda vlády |
republikas jednokomorovým parlamentom Ilham Alijev Artur Rasizade | ||||
Vznik | 30. august 1991 | ||||
Susedia | Arménsko, Irán, Turecko, Gruzínsko, Rusko | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
86 600 km² (111.) 500 km² (0,57 %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (2010) • sčítanie (2006) • hustota (2010) |
9 000 000[1][2] (91.) 7 961 619 103/km² (101.) | ||||
Mena | Manat (= 100 Gopik) (AZN) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
(UTC+4) (UTC+5) | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | AZ | ||||
Internetová doména | .az | ||||
Smerové telefónne číslo | +994 |
Súradnice: 40°18′S 47°42′V / 40,3°S 47,7°V
Azerbajdžan, dlhý tvar Azerbajdžanská republika, je ázijský štát, kedysi zväzová republika ZSSR. Na severe susedí s Gruzínskom (322 km) a Ruskom (284 km), na juhu s Iránom (611 km), na západe s Arménskom (787 km) a enklávou Nachičevan s Tureckom (9 km).
Prírodné podmienky
Obmýva ho Kaspické more. Zo severu je ohraničený pásmami Kaukazu (najvyšší vrch Bazardüzü - 4 466 m n. m.). , na juhovýchode krajiny sa dvíhajú pásma Malého Kaukazu a Arménskej vysočiny. Stred krajiny vypĺňa Kursko-arakská nížina, rozdelená riekami Kura a Araks. Prevažná časť krajiny má suché subtropické podnebie. Pohoria majú vlhkejšie avšak tiež subtropické podnebie. Najvýznamnejším nerastným bohatstvom krajiny sú ložiská ropy a plynu na Apšeronskom polostrove. Význam majú aj železných rúd a alunitov (zdroje hliníka).
Dejiny
Exponované územie Azerbajdžana ležiace v takzvanej kaspickej bráne bolo osídlené už od najstarších čias. V 9. storočí pred Kr. patrilo do ríše Urartu, v 6. storočí pred Kr. do Médskej ríše. V oblasti sa stretali záujmy Grékov, Rimanov a Perzskej ríše. V tomto období sa na pobreží Kaspického mora usídlili kočovné kmene patriace do tureckej jazykovej skupiny. Ich postupným miešaním s Médami a Skýtmi vznikol dnešný Azerbajdžanský národ. Od 7. storočia Azerbajdžan ovládali Arabi, ktorí priniesli do krajiny Islam. V 13. storočí oblasť ovládli Mongoli. Dobyť krajinu sa neskôr usilovali aj Peržania a Turci. Od 18. storočia sa začal prejavovať vplyv cárskeho Ruska v oblasti. V 19. storočí sa krajina rozdelila a stala sa súčasťou Perzskej ríše (Iránu) a Ruska. V roku 1991 bývalá sovietska republika získala nezávislosť. Dnes je obeťou územných sporov a náboženských nepokojov, krajina sa stala obeťou vojen. Ohniskom nepokojov je Náhorný Karabach obývaný Arménmi.
Hospodárstvo
Je to krajina bohatá na nerastné suroviny - mangán, železo, meď. Počas sovietskej éry vzrástol aj význam ťažby alunitu, minerálu bohatého na hliník, pretože Sovietsky zväz nemal dostatok bauxitu. Významný závod spracúvajúci alunit sa nachádza v azerbajdžanskom meste Zaglik. Už od staroveku sú využívané ložiská ropy v okolí Baku, neskôr boli objavené ďalšie ložiská ropy i v Kaspickom mori. Na úpätiach pohorí a v dolinách riek sa pestujú rôzne poľnohospodárske plodiny, najmä bavlník, obilniny, ryžu, ovocie, čaj a tabak.Porasty pohorí vytvárajú zas vhodné podmienky na chov hovädzieho dobytka, kôz a oviec. Ekonomické problémy krajiny sa od rozpadu ZSSR pomaly prehlbovali. K prepadu im ešte dopomohol konflikt so susedným Arménskom. Celkovo sa však Azerbajdžanská vláda začala zaoberať ekonomickými problémami len v posledných rokoch, kedy začala s ekonomickými reformami. Baku malo tiež problém s dodávkami svojej ropy na západné trhy. Prehlbujú sa obchodné styky s Tureckom, naopak upadajú vzťahy s bývalými republikami ZSSR. Celá ekonomika je výrazne závislá na cene ropy. V krajine žije veľké množstvo obyvateľstva pod hranicou chudoby (skoro 50%).
Ekológia
Jedným z hlavných problémov štátu sú značné ekologické škody spôsobené znečistením v priemyselných oblastiach. Priemyselné oblasti sú ekologicky veľmi znečistené a predstavujú veľký problém tejto krajiny.
Referencie
- ↑ Azerbaijan's population reaches nine million [online]. News.Az, 2010, [cit. 2010-01-18]. Dostupné online.
- ↑ Nine millionth Azerbaijani citizen born [online]. Today.Az, 2010, [cit. 2010-01-18]. Dostupné online.
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o azerbajdžanské príslovia
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Azerbajdžan