Čína: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: si:මහජන චීන ජනරජය, ss:IShayina Zmenil: yo:Orílẹ̀-èdè Olómìnira àwọn Ará ilẹ̀ Ṣáínà |
d r2.5.2) (robot Pridal: ckb:کۆماری خەڵکی چین |
||
Riadok 171: | Riadok 171: | ||
[[ceb:Republikang Popular sa Tsina]] |
[[ceb:Republikang Popular sa Tsina]] |
||
[[chr:ᏓᎶᏂᎨᏍᏛ]] |
[[chr:ᏓᎶᏂᎨᏍᏛ]] |
||
[[ckb:کۆماری خەڵکی چین]] |
|||
[[crh:Çin Halq Cumhuriyeti]] |
[[crh:Çin Halq Cumhuriyeti]] |
||
[[cs:Čínská lidová republika]] |
[[cs:Čínská lidová republika]] |
Verzia z 16:20, 16. december 2010
Čínska ľudová republika | |||||
| |||||
Štátna hymna: "March of the Volunteers" (Pochod dobrovoľníkov) | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | 中华人民共和国 Čung-chua žen-min kung-che-kuo | ||||
• krátky | Čung-kuo | ||||
Hlavné mesto | Peking 39°55′ s.š. 116°23′ v.d. | ||||
Najväčšie mesto | Šanghaj | ||||
Úradné jazyky | čínština
| ||||
Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády |
ľudová/ľudovodemokratická republika Ťin-tchao Chu Ťia-pao Wen | ||||
Vznik | 1. október 1949 | ||||
Susedia | Afganistan, Bhután, India, Kazachstan, Kirgizsko, Laos, Mongolsko, Mjanmarsko, Nepál, Pakistan, Rusko, Kórejská ľudovodemokratická republika, Tadžikistan, Vietnam | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
9 596 960 km² (4.) 268 715 km² (2,8 %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (12. 12. 2009) • sčítanie (2005) • hustota (12. 12. 2009) |
1 334 634 000 (1.) 1 301 518 000 139/km² (53.) | ||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2007 10,2 bilióna $ (2.) 7 700 $ (92.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2003) | 0,755 (85.) – stredný | ||||
Mena | jüan (CNY) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
(UTC+8) bez zmeny (UTC+8) | ||||
Medzinárodný kód | CHN / CN | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | RC | ||||
Internetová doména | .cn | ||||
Smerové telefónne číslo | +86 | ||||
Gramotnosť: 92 % |
Súradnice: 35°50′41″S 103°27′07″V / 35,844722222222°S 103,45194444444°V
Čína, dlhý tvar Čínska ľudová republika, je rozlohou najväčší štát východnej Ázie a tretí najväčší na svete. V krajine žije vyše 1,3 miliardy obyvateľov (stav k roku 2007), čo z nej robí najľudnatejší štát sveta.
Čínska republika bola založená roku 1912 po antimonarchistickom štátnom prevrate namierenom proti poslednému cisárovi vládnucej dynastie Čching (Qing) (1644-1911). Na nasledujúcu dekádu bola krajina vedená vojenskými pohlavármi a rozpadla sa na drobné nezávislé štátiky. Na začiatku dvadsiatych rokov sa k moci postupne dostala nacionalistická strana Kuo-min-tang, ktorej sa podarilo opätovné zjednotenie krajiny. V roku 1933 Armáda Japonského cisárstva začala s okupáciou hospodársky najvyspelejšej časti vtedajšej Číny - Mandžuska. Po úplnom obsadení tejto severnej provincie nasledovali ďalšie útoky a Japonsko pomaly obsadilo takmer celé územie Číny. Počas druhej svetovej vojny sa situácia skomplikovala aj vo vnútornej politike krajiny - Komunistická strana Číny odolala útokom Kuo-min-tangu a Čína sa dostala do občianskej vojny. Aj vďaka ohromnej podpore chudobného obyvateľstva, ktoré už dávno túžilo po pozemkovej reforme bola strana Kuo-min-tangu v občianskej vojne s Komunistickou stranou porazená. Prvého októbra 1949 založená Čínska ľudová republika, odvtedy v Číne vládne Komunistická strana Číny.
Základné informácie
Čína je so svojimi skoro 10 miliónmi km² približne taká veľká ako USA alebo celá Európa až po Ural. Z toho vyplýva, že sa jej povrch, klimatické podmienky a s tým aj predpoklady pre ľudský život v regiónoch veľmi odlišujú. Územie Číny je vymedzené prírodnými hranicami: na východe a juhovýchode sú to moria (Žlté more, Východočínske more a Juhočínske more), na juhu, juhozápade a západe a severozápade delia Čínu od jej susedov vysoké horské masívy a na severe stepi a púšte.
Dejiny po 2. sv. vojne
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Po skončení 2. občianskej vojny v Číne (1946-49) a víťazstve Komunistickej strany (KS) Číny pod vedením Mao Ce-Tunga bola 1. 10. 1949 (štátny sviatok) založená ČĽR, zaradila sa do socialistického tábora, spojenectvo so ZSSR. Upevnenie hospodárstva, konfiškácia pôdy, 1949-52 tzv. obdobie obnovy rozšírenia vplyvu do pohraničných oblastí (Sin-ťiang 1949, Tibet 1950-51), pomoc čínskych “dobrovoľníkov” v Kórejskej vojne na strane severnej Kórey. Po r. 1956 (XX. zjazd KSSZ) ochladzovanie vzťahov medzi ČĽR a ZSSR, v rokoch 1958-59 politika “Veľkého skoku”, prvé rozpory v štátnom a straníckom vedení, v rokoch 1959-61 hladomor ako dôsledok nepremyslenej hospodárskej politiky. Roky 1961-65 poznačila politika úprav, pragmatickejšia hospodárska stratégia, prerušenie kontaktov so ZSSR, otvorené nepriateľstvo, ktoré vyvrcholilo pohraničnými konfliktami na rieke Ussuri r. 1969. Mao Ce-tung začal posilňovať svoje pozície, jeho úsilie vyvrcholilo rozpútaním Veľkej proletárskej kultúrnej revolúcie, ktorá bola neúspešným pokusom jeho skupiny uchopiť moc pomocou červených gárd, hospodársky a politický rozvrat, stabilizácia až roku 1976. Od roku 1971 sa ČĽR stala členským štátom OSN a vo februrári 1972 navštívil ČĽR prezident USA Nixon, roku 1979 nadviazanie vzájomných diplomatických vzťahov. R. 1976 smrť Čou En-laja , Tchienanmenské udalosti 1976 a smrť Mao Ce-Tunga, zaknutie tzv. bandy štyroch vedenej vdovou po Maovi, pragmatický politický kurz. Roku 1978 vyhlásenie politiky štyroch modernizácií, ktorú inicioval Teng Siao-pching. V 80. rokoch dynamický hospodársky rozvoj, zvyšovanie životnej úrovne, normalizácia vzťahov so ZSSR, liberálnejšia spoločenská atmosféra, zachovanie monopolu KS Číny. Konflikty medzi konzervatívnym a reformným krídlom (Chu Jao-pang, Čao C’-jang) , problémy ekonomickej reformy, od jari 1989 prehlbovanie demokratizačného hnutia (udalosti na hlavnom pekinskom námestí Tchien-an-men, čiže na Námestí Nebeského pokoja - zásah armády proti pokojne demonštruujúcim študentom 4. 6. 1989, pri ktorom prišlo o život niekoľko stoviek civilistov). V dôsledku toho došlo k diplomatickej izolácii Číny, čo však vôbec nezabrzdilo búrlivé pokračovanie ekonomickej reformy v 90. rokoch 20. storočia i v ďalšom desaťročí po nástupe nového storočia a zároveň tisícročia. Čínske vedenie naďalej odmietalo zásadné politické zmeny, stupňovala sa kritika zo strany USA kvôli nedodržiavaniu ľudských práv (okrem iného aj kvôli potláčaniu pomerne novej náboženskej sekty Fa-lun-kung, ktorá si v Číne získala údajne až okolo 60 miliónov stúpencov, teda zhruba toľko, koľko má v súčasnosti členov Komunistická strana Číny). 1. júla 2006 bola otvorená najvyššie položená železničná trať na svete, a to medzi čínskym mestom Si-ning a hlavným mestom Tibetskej autonómnej oblasti Lhasou. Táto veľmi moderná, rýchla a pohodlná železnica má urýchliť expandovanie Číňanov do riedko osídlenej oblasti Tibetu, kde už teraz počtom prevyšujú pôvodných obyvateľov - Tibeťanov. Na jar 2008 sa začali v Tibete, najmä v jeho hlavnom meste Lhasa nepokoje pôvodných obyvateľov, predovšetkým mníchov tibetského budhizmu - lámaistov, namierené proti čínskej okupácii Tibetu. Boli potlačené ozbrojenými silami. V tom čase už v Číne vrcholili prípravy na XXIX. letné olympijské hry konajúce sa v Pekingu s magickým “osmičkovým” začiatkom: 8. augusta 2008. Čínske politické vedenie si od týchto hier, do prípravy ktorých investovalo takmer 50 miliárd amerických dolárov, sľubuje veľkolepú propagáciu svojho štátu a režimu i s jeho hospodárskymi, politickými a športovými úspechmi vo svete i doma pred vlastnou početnou populáciou.
Fyzická geografia
Územie Číny sa rozprestiera vo východnej a strednej časti eurázijského kontinentu, na západnom pobreží Tichého oceánu.
Od severu na juh meria Čína 3 924 km, od východu na západ 5 171 km. Najsevernejším bodom je mesto Mo-che ležiace na rieke Amur pri hranici s Ruskom na 53°33` s.z.š., najjužnejší bod pevniny sa nachádza na juhu Lejčouského (Leizhou) polostrova na 20°13` s.z.š., absolútne najjužnejší bod je na juhu ostrova Chaj-nan (Hainan) na 18°10` s.z.š. Najvýchodnejší bod je na sútoku riek Amur a Wu-su-li-ťiang (Ussuri) na 134°42` v.z.d., najzápadnejší v pohorí Pamír na 73°32` v.z.d.
Na východe je Čína obmývaná Žltým, Východočínskym a Juhočínskym morom, do pevniny sa zarezáva Pochajský (Bohai) záliv. Pobrežná čiara meria od ústia rieky Ja-lu-ťiang (Yalu Jiang) pri hranici s KĽDR po hranicu s Vietnamom okolo 14 000 km. Územie Číny zahŕňa približne 5 400 ostrovov, z ktorých je po Taiwane (35 775 km²) najväčší ostrov Chaj-nan (cez 34 000 km²).
Povrch
Charakteristickým znakom reliéfu Číny je stupňovité znižovanie smerom od Himalájí na západe pozdĺž veľtokov Chuang-che a Jang-c'-ťiang k Tichému oceánu na východe. Približne jednu tretinu povrchu tvoria pohoria, pričom väčšina z nich je orientovaná vo východo-západnom smere.
Na juhozápade sa nachádza Tibetská náhorná plošina, ktorú z južnej a juhozápadnej strany obklopujú Transhimaláje a Himaláje, kde sa v nadmorskej výške 8848 m vypína najvyšší bod krajiny i sveta Mount Everest.
Oblasť severovýchodnej Číny vypĺňajú nížiny a pohoria Malý Chingan a Veľký Chingan. Na východe, v okolí dolného toku rieky Chuang-che, sa rozprestiera Veľká čínska nížina. Južná Čína je pokrytá horstvami Juhočínskych vrchov a Jünnanskou vysočinou.
Vodstvo
Čínska riečna sieť je dlhá cca. 220 000 km. K bezodtokovým oblastiam patrí necelá tretina územia Číny. Väčšina riek tečie od západu na východ a vlieva sa do Tichého oceánu, malá časť územia tvorí úmorie Indického a Severného ľadového oceána. Najdlhšie a najvýznamnejšie rieky v Číne sú Jang-c'-ťiang, Chuang-che, Perlová rieka a Amur. Z hospodárskeho hľadiska je významný Veľký kanál (1 794 km) spájajúci mestá Peking a Chang-čou.
Podnebie
Rozsiahlosť čínskeho územia má za následok výrazné klimatické rozdiely medzi vnútroázijskou a „vlastnou“ Čínou a medzi južnou a severnou Čínou.
Klíma západnej Číny má jasne vnútrozemský ráz. Zimy bývajú studené, letá horúce. V Turfanskej preliačine boli namerané teploty 47,6 °C. Najnižšia teplota bola zaznamenaná v okrese Chaj-la-er: – 51,5 °C.
Severná Čína je charakteristická miernym podnebím, malými, relatívne nerovnomernými zrážkami a chladnými zimami.
Podnebie južnej Číny, ktorá leží v subtropickom a tropickom pásme, je do značnej miery ovplyvnené letným monzúnom, ktorý prináša zrážky a spôsobuje záplavy, ktoré sa striedajú s obdobiami sucha v zimných mesiacoch.
Rastlinstvo a živočíšstvo
Čína má bohatú faunu a flóru. Kvôli tomu, že sa klimatické podmienky tejto oblasti dlhodobo menili len nepatrne, v Číne nájsť nezanedbateľné množstvo reliktov a endemitov, či už spomedzi rastlinstva alebo zveriny.
Rastie tu vyše 7 000 druhov drevín (vrátane 2 800 druhov stromov), z ktorých unikátne sú napr. metasekvoje. Druhovo bohatá je severovýchodná Čína so stepnou vegetáciou na rovinách a vegetáciou zmiešaných lesov a tajgy na horách. Pôvodné rastlinstvo južnej Číny zahŕňa duby, vždy zelené gaštany, palmy, spomedzi ihličnanov cyprusy a tuje. V najjužnejších častiach Číny sa zachovali rozlohou neveľké oblasti tropických pralesov.
Na území Číny žije zhruba 2 000 druhov stavovcov, čo je 10 % z celosvetového výskytu. Vďaka bohatému zastúpeniu vtáctva je Čína nazývaná „vtáčím rajom“. Význačné postavenie v čínskej faune zaujíma panda veľká, ktorá je symbolom ochrany ohrozených druhov. Fauna je ohrozovaná odlesňovaním, zmenou prirodzených životných podmienok a životného prostredia, a taktiež tradičnou čínskou kultúrou,v ktorej sú niektoré živočíchy považované za afrodiziakum.
Administratívne členenie
Pozri Administratívne členenie Číny