Hornolužická srbčina: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Dinamik-bot (diskusia | príspevky)
d [r2.6.5] robot Zmenil: gd:Sòrbais Uarach
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
d r2.5.2) (robot Pridal: am:ላይኛ ሶርብኛ
Riadok 72: Riadok 72:


[[als:Obersorbische Sprache]]
[[als:Obersorbische Sprache]]
[[am:ላይኛ ሶርብኛ]]
[[ba:Үрге лужи теле]]
[[ba:Үрге лужи теле]]
[[be-x-old:Горнасорбская мова]]
[[be-x-old:Горнасорбская мова]]

Verzia z 00:48, 21. december 2010

Šablóna:Jazyk (Infobox)

Hornolužická srbčina alebo horná lužická srbčina je z oboch lužických jazykov viac rozšírená medzi obyvateľstvom, a má lepšie kultúrne zázemie. Oblasť Hornej Lužice priamo susedí so severnou českou hranicou.

História a rozšírenie

Prvá kniha vznikla v roku 1597, v 19. storočí mali národné obrodenie. Dnes ide o chránený menšinový jazyk, vznikajú materské škôlky, kde sa ho deti učia, keďže im ho vlastní rodičia nedokázali podať (projekt WITAJ).

Za centrum lužickej kultúry sa považuje mesto Budyšín (Budyšin, Bautzen) neďaleko Drážďan. V meste a okolí sa nachádzajú dvojjazyčné nápisy.

Malá komunita lužických emigrantov si tiež uchováva svoj jazyk v Texase v Lee County. Je pod vplyvom okolitej nemčiny i angličtiny.

Charakteristika

Praslovanské G sa zmenilo na H rovnako ako v češtine.

Dvojjazyčná tabuľa v Budyšíne

Slabikotvorné R a L chýba, pred počiatočné O sa predsúva W (wón, wokno).

Zvláštnosťou je duál, ktorý bol aj v slovenčine a iných slovanských jazykoch do 14. storočia, ale z nej vymizol (okrem zvyškov ako očú, dvoma).

Ďalšie zvláštne tvary sú pri slovesách: aorist a imperfektum.

Slovná zásoba obsahuje mnoho slov z nemčiny a češtiny (Lužica kedysi patrila do Českého kráľovstva).

Abeceda a výslovnosť

Hornolužická abeceda se líši od dolnolužickej a je nasledovná:

veľké A B C Č D E Ě F G H CH I J K Ł L M N Ń O Ó P R Ř S Š T Ć U W Y Z Ž
malé a b c č d e ě f g h ch i j k ł l m n ń o ó p r ř s š t ć u w y z ž

Vzorový text

Všeobecná deklarácia ľudských práv

hornolužicky

Wšitcy čłowjekojo su wot naroda swobodni a su jenacy po dostojnosći a prawach. Woni su z rozumom a swědomjom wobdarjeni a maja mjezsobu w duchu bratrowstwa wobchadźeć.

slovensky

Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní si v dôstojnosti aj v právach. Sú nadaní rozumom a svedomím a majú spolu vychádzať v duchu bratstva.

Externé odkazy