Veľkovezír: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Kráľ (diskusia | príspevky)
nový článok
na revíziu
Riadok 1: Riadok 1:
{{na revíziu}}
=== Veľkovezír ===
'''Veľkovezír''' (po turecky: ''Vezír-i Azam'', alebo ''Sadr-i Azam'' (Sadrazam), alebo ''serdar-i Ekrem'', Po arabsky: صدر اعظم alebo: وزیر اعظم , (وزير) je v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] a ďalších moslimských krajinách označenie vysokého štátneho [[úradník]]a, [[kalif]]ovho zástupcu, odpovedajúceho funkcii [[premiér]]a - predsedu vlády. [[Sultán]] s absolútnou mocou, a v zásade iba sultán sám ho mohol odvolať. Veľkovezír bol držiteľom [[cisárska pečať|cisárskej pečate]] a mohol zvolávať všetkých ostatných vezírov k účasti na štátnych záležitostiach. Vezír pri zasadaní bol nazývaný "''Kubbealtı vezír''" v zmysle ich miesta zhromaždenia, Kubbealtı (pod kupolou) V [[Topkapi]] v [[Istanbul]]e. Istanbul má dvanásť brán a v blízkosti jednej z týchto brán je budova s názvom (''Bab-i-humajun''). "''vznešená brána"''. Vládne kancelárie veľkovezíra sa nachádzali vo [[Vysoká Porta|Vysokej Porte]] (''Po francúzsky: Porta Sublima''), Zaužíval sa francúzky názov "Porta Sublima" preto, lebo [[francúzština]] bola jazykom európskej [[diplomacia|diplomacie]]. V tej budove sídlil vezír, a sídlili tam aj úrady všetkých hlavných ministrov. Odtiaľ boli vydané všetky cisárske [[edikt]]y.


Počas počiatočných fáz vznikajúceho osmanského štátu, "vezír" bol jediný [[titul]]. Prvý z osmanských vezírov, ktorý sa tituloval už ako "veľkovezír" bol [[Çandarlı Kara Halil Hayreddin Pasha]] keď vládol sultán [[Murad I.]] prezývaný Hügavendigâr (''Božský''). Cieľom zaužívania titulu "veľkovezír" bolo odlíšiť držiteľa pečate - Sultána od iných vezírov. Spočiatku sa častejšie používal názov „''vezir-i Azam''“. Neskôr bol postupne nahradený termínom „''sadrazam''“, Oba vyjadrovali hodnosť a postavenie veľkovezíra. Počas osmanskej histórie, veľkovezíri boli tiež nazývaní „''Sadr-i Ali''“ (veľkovezír), „''vekil-i mutlak'' „ (absolútny právnik), „''Sahib-i Devlet''“ (držiteľ štátu), „''zat-i Asafa''“ (vezírska osoba). [[Osmanská ríša]] bola riadená dlhým radom veľkovezírov. Relatívna nečinnosť sultánov a rozširovanie moci na nižšie úrovne vlády bola charakteristická pre obdobie [[dynastia Koprülü|dynastie Koprülü]] (1656–1703).


Po turecky: ''Vezír-i Azam'', alebo ''Sadr-i Azam'' (Sadrazam), alebo ''serdar-i Ekrem'' (Po arabsky : صدر اعظم alebo: وزیر اعظم ), (وزير), bol najvyšší [[minister]]. Jeho postavenie by zodpovedalo dnešnej funkcii [[premiér]]a - predsedu vlády. [[Sultán]] s absolútnou mocou, a v zásade iba sultán sám ho mohol odvolať. Veľkovezír bol držiteľom [[cisárska pečať|cisárskej pečate]] a mohol zvolávať všetkých ostatných vezírov k účasti na štátnych záležitostiach. Vezír pri zasadaní bol nazývaný "''Kubbealtı vezír''" v zmysle ich miesta zhromaždenia, Kubbealtı (pod kupolou) V [[Topkapi]] v [[Istanbul]]e. Istanbul má dvanásť brán a v blízkosti jednej z týchto brán je budova s názvom (''Bab-i-humajun''). "''vznešená brána"''. Vládne kancelárie veľkovezíra sa nachádzali vo [[Vysoká Porta|Vysokej Porte]] (''Po francúzsky: Porta Sublima''), Zaužíval sa francúzky názov "Porta Sublima" preto, lebo [[francúzština]] bola jazykom európskej [[diplomacia|diplomacie]]. V tej budove sídlil vezír, a sídlili tam aj úrady všetkých hlavných ministrov. Odtiaľ boli vydané všetky cisárske [[edikt]]y.
Počas počiatočných fáz vznikajúceho osmanského štátu, "vezír" bol jediný [[titul]]. Prvý z osmanských vezírov, ktorý sa tituloval už ako "veľkovezír" bol [[Çandarlı Kara Halil Hayreddin Pasha]] keď vládol sultán [[Murad I.]] prezývaný Hügavendigâr (''Božský''). Cieľom zaužívania titulu "veľkovezír" bolo odlíšiť držiteľa pečate - Sultána od iných vezírov. Spočiatku sa častejšie používal názov „''vezir-i Azam''“. Neskôr bol postupne nahradený termínom „''sadrazam''“, Oba vyjadrovali hodnosť a postavenie veľkovezíra. Počas osmanskej histórie, veľkovezíri boli tiež nazývaní „''Sadr-i Ali''“ (veľkovezír), „''vekil-i mutlak'' „ (absolútny právnik), „''Sahib-i Devlet''“ (držiteľ štátu), „''zat-i Asafa''“ (vezírska osoba). [[Osmanská ríša]] bola riadená dlhým radom veľkovezírov. Relatívna nečinnosť sultánov a rozširovanie moci na nižšie úrovne vlády bola charakteristická pre obdobie [[dynastia Koprülü|dynastie Koprülü]]. (1656–1703)
V 19. storočí, funkcia veľkovezíra zohrávala významnejšiu úlohu ako mali premiéri vtedajších západných [[monarchia|monarchií]].
V 19. storočí, funkcia veľkovezíra zohrávala významnejšiu úlohu ako mali premiéri vtedajších západných [[monarchia|monarchií]].
"Veľký vezír" (''Vazir-e Azam''), je taktiež oficiálny názov pakistanskej vlády v [[jazyk urdu|jazyku urdu]] (jej ministri sa nazývajú "vezírmi").
"Veľký vezír" (''Vazir-e Azam''), je taktiež oficiálny názov pakistanskej vlády v [[jazyk urdu|jazyku urdu]] (jej ministri sa nazývajú "vezírmi").

[[Kategória:Panovnícke tituly]]

Verzia z 12:44, 22. december 2010

Veľkovezír (po turecky: Vezír-i Azam, alebo Sadr-i Azam (Sadrazam), alebo serdar-i Ekrem, Po arabsky: صدر اعظم alebo: وزیر اعظم , (وزير) je v Osmanskej ríši a ďalších moslimských krajinách označenie vysokého štátneho úradníka, kalifovho zástupcu, odpovedajúceho funkcii premiéra - predsedu vlády. Sultán s absolútnou mocou, a v zásade iba sultán sám ho mohol odvolať. Veľkovezír bol držiteľom cisárskej pečate a mohol zvolávať všetkých ostatných vezírov k účasti na štátnych záležitostiach. Vezír pri zasadaní bol nazývaný "Kubbealtı vezír" v zmysle ich miesta zhromaždenia, Kubbealtı (pod kupolou) V Topkapi v Istanbule. Istanbul má dvanásť brán a v blízkosti jednej z týchto brán je budova s názvom (Bab-i-humajun). "vznešená brána". Vládne kancelárie veľkovezíra sa nachádzali vo Vysokej Porte (Po francúzsky: Porta Sublima), Zaužíval sa francúzky názov "Porta Sublima" preto, lebo francúzština bola jazykom európskej diplomacie. V tej budove sídlil vezír, a sídlili tam aj úrady všetkých hlavných ministrov. Odtiaľ boli vydané všetky cisárske edikty.

Počas počiatočných fáz vznikajúceho osmanského štátu, "vezír" bol jediný titul. Prvý z osmanských vezírov, ktorý sa tituloval už ako "veľkovezír" bol Çandarlı Kara Halil Hayreddin Pasha keď vládol sultán Murad I. prezývaný Hügavendigâr (Božský). Cieľom zaužívania titulu "veľkovezír" bolo odlíšiť držiteľa pečate - Sultána od iných vezírov. Spočiatku sa častejšie používal názov „vezir-i Azam“. Neskôr bol postupne nahradený termínom „sadrazam“, Oba vyjadrovali hodnosť a postavenie veľkovezíra. Počas osmanskej histórie, veľkovezíri boli tiež nazývaní „Sadr-i Ali“ (veľkovezír), „vekil-i mutlak „ (absolútny právnik), „Sahib-i Devlet“ (držiteľ štátu), „zat-i Asafa“ (vezírska osoba). Osmanská ríša bola riadená dlhým radom veľkovezírov. Relatívna nečinnosť sultánov a rozširovanie moci na nižšie úrovne vlády bola charakteristická pre obdobie dynastie Koprülü (1656–1703).

V 19. storočí, funkcia veľkovezíra zohrávala významnejšiu úlohu ako mali premiéri vtedajších západných monarchií. "Veľký vezír" (Vazir-e Azam), je taktiež oficiálny názov pakistanskej vlády v jazyku urdu (jej ministri sa nazývajú "vezírmi").