Irtyš: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Xqbot (diskusia | príspevky)
d robot Zmenil: eu:Irtyx
d r2.5.2) (robot Pridal: id:Sungai Irtysh, ka:ირტიში
Riadok 116: Riadok 116:
[[hr:Irtiš]]
[[hr:Irtiš]]
[[hu:Irtis]]
[[hu:Irtis]]
[[id:Sungai Irtysh]]
[[it:Irtyš]]
[[it:Irtyš]]
[[ja:エルティシ川]]
[[ja:エルティシ川]]
[[ka:ირტიში]]
[[kk:Ертіс]]
[[kk:Ертіс]]
[[ko:이르티시 강]]
[[ko:이르티시 강]]

Verzia z 13:14, 27. december 2010

Irtyš
rus. Иртыш,, čín. Kcha-la-e-er-čchi-S'-che – Čierny Irtyš
rieka
Pohľad na rieku Irtyš v meste Omsk.
Štáty Čína Čína,  Kazachstan Kazachstan,  Rusko Rusko
Prítoky
 - ľavostranné Išim, Tobol, Konda
 - pravostranné Tara, Buchtarma, Om, Demjanka
Prameň Mongolský Altaj
 - výška 2 930 m
Ústie Ob
 - výška 23 m
Dĺžka 4 248 km
Povodie 1 640 000 km² (164 000 000 ha)
Prietok
 - priemerný 2 260 /s
 - maximálny 8 300 /s
 - minimálny 1 595 /s
Poloha rieky na mape
Poloha rieky na mape
Wikimedia Commons: Irtysh River
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Irtyš (rus. Иртыш, čín. Kcha-la-e-er-čchi-S'-che – Čierny Irtyš) je rieka na juhu a východe Ázie v Rusku a Číne. Odvodňuje 1 640 000 km² a jej dĺžka je 4 248 km. Vlieva sa do rieky Ob, ako jej ľavostranný prítok.

Popis

Pramení v zaľadnených častiach juhozápadného úbočia Mongolského Altaja na mongolsko-čínskom pohraničnom pásme. Ako Čierny Irtyš tečie cez severný okraj Džungárskej panvy a vlieva sa do jazera Zajsan, ktoré leží v rozsiahlej kotline medzi vysokými chrbátmi Tarbagataja (2 991 m) a Altaja (4 506 m). Od jazera Zajsan preteká Irtyš cez stepnú oblasť a potom sa prelamuje v úzkej skalnej tiesňave cez západné výbežky pohoria Altaj. Od mesta Semipalatinsk až po vyústenie do Obu pri meste Chanty-Mansijsk tečie v širokom a pomerne plytkom koryte cez rozsiahlu močaristú Západosibírsku nížinu. Až po Omsk jeho tok prechádza cez typické stepné územie (Kulundská a Barabinská step) s bylinno-trávnatými spoločenstvami, potom vystupuje do lesnej stepi a severne od Toboľska až po ústie tečie cez veľmi močaristé územie s hustými lesmi sibírskej tajgy.

Významnejšie prítoky sprava sú Om, Tara a Demjanka, zľava Išim, Tobol a Konda. Dolina Irtyša je na strednom toku široká 6-8 km, na dolnom toku 20—35 km.

Vodný režim

Vodný režim Irtyša podlieha veľkým dlhodobým výkyvom vodných stavov. Odtokový režim sa v určitých charakteristických úsekoch líši: Na hornom toku je Irtyš horská rieka s prudkým spádom koryta; najvyššie vodné stavy tu pripadajú na apríl. Voda z roztápajúcich sa ľadovcov a snehu vplýva na vyrovnávanie odtoku na strednom toku, v ktorom maximum vodných stavov sa posunuje na máj až jún. Asi 70 % odtečeného množstva vody za rok pripadá na máj až august. Priemerný ročný prietok pri Usť-Kamenogorsku je 615 m³/s, pri Toboľsku 2240 m³/s a pri ústí 3000 m³/s. Maximálne prietoky počas povodní sú v Omsku 3010 m³/s. v Toboľsku 7060 m³/s a v ústí 8300 m³/s. V zime poklesne odtok na minimum koncom marca (pri Toboľsku 225 m³/s). Na dolnom toku je Irtyš od novembra až po apríl zamrznutý (asi 170 dní).

Hospodárske využitie

Pravidelná lodná doprava je na rieke možná od apríla do októbra, keď rieka nie je zamrznutá, na úseku dlhom 3750 km. Dopravuje sa najmä drevo z bohatých lesov priľahlej tajgy, ďalej obilie, kamenné uhlie, stavebné materiály, ropa a niektoré rudy. Irtyš je veľmi bohatý na ryby. Veľké množstvo vodnej energie sa využíva v dvoch hydroelektrárňach, a to pri Buchtamirskej nádrži o rozlohe 5500 km² (676 MW)a pri meste Usť-Kamenogorsk s plochou úzkej nádrže asi 1200 km² (320 MW). Vodný kanál, Irtyš-Karaganda privádza vodu do suchých kazachstanských stepí.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Irtyš