Macrinus: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: fa:ماکرینوس |
d r2.5.2) (robot Zmenil: ka:მაკრინუსი; kozmetické zmeny |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Súbor:Aureus Macrinus-RIC 0079.jpg|náhľad|Macrinov [[aureus]]]] |
[[Súbor:Aureus Macrinus-RIC 0079.jpg|náhľad|Macrinov [[aureus]]]] |
||
'''Marcus Opellius Macrinus''' ([[164]] <ref>[[Cassius Dio]] 78, 40, 3.</ref> - jún/júl [[218]]) bol [[Staroveký Rím|rímsky]] [[cisár]] panujúci od [[11. apríl]]a [[217]] do [[6. jún |
'''Marcus Opellius Macrinus''' ([[164]] <ref>[[Cassius Dio]] 78, 40, 3.</ref> - jún/júl [[218]]) bol [[Staroveký Rím|rímsky]] [[cisár]] panujúci od [[11. apríl]]a [[217]] do [[6. jún|8.júna]] [[218]]. Ako cisár používal meno ''Marcus Opellius Severus Macrinus''. |
||
== Pôvod a kariéra == |
== Pôvod a kariéra == |
||
Macrinus bol pôvodom [[Berber]], narodený v meste [[Caesarea (Mauretánia)|Caesarea]] v dnešnom [[Alžírsko|Alžírsku]]. Bol teda prvým cisárom, ktorý nemal [[Taliani|italský]] pôvod. O jeho rodičoch chýbajú bližšie informácie a je otázne, či boli už príslušníkmi [[Jazdecký stav|jazdeckého stavu]] - skôr sa zdá, že až Macrinovi sa podarilo postúpiť do radov jazdcov. Správy, že Macrinus bol ako mladík cisárskym [[otrok]]om v [[Rím]]e, či dokonca [[gladiátor]]om sa považujú za neskoršie ohovárania jeho protivníkov, nemajú akúkoľvek historickú vierohodnosť. |
Macrinus bol pôvodom [[Berber]], narodený v meste [[Caesarea (Mauretánia)|Caesarea]] v dnešnom [[Alžírsko|Alžírsku]]. Bol teda prvým cisárom, ktorý nemal [[Taliani|italský]] pôvod. O jeho rodičoch chýbajú bližšie informácie a je otázne, či boli už príslušníkmi [[Jazdecký stav|jazdeckého stavu]] - skôr sa zdá, že až Macrinovi sa podarilo postúpiť do radov jazdcov. Správy, že Macrinus bol ako mladík cisárskym [[otrok]]om v [[Rím]]e, či dokonca [[gladiátor]]om sa považujú za neskoršie ohovárania jeho protivníkov, nemajú akúkoľvek historickú vierohodnosť. |
||
Macrinus bol v Ríme činný ako obhajca a patril k chránencom mocného [[Prétoriánska garda|prefekta pretoriánov]] [[Plautianus|Plautiana]]. Po jeho zavraždení v roku [[205]] pôsobil na sklonku [[Septimius Severus|Severovej]] vlády v rôznych úradoch, kým ho cisár [[Caracalla]] nevymenoval v roku [[212]] za jedného z dvoch prefektov pretoriánov.<ref>[[Historia Augusta]],''Vita Macrina''4, 7. </ref> Tým získal Macrinus mocenskú základňu, ktorú neskôr využil pri prevzatí vlády v ríši. V rokoch [[216]]-[[217]] sprevádzal Caracalla na jeho ťažení proti [[Parti|Partom]]. |
Macrinus bol v Ríme činný ako obhajca a patril k chránencom mocného [[Prétoriánska garda|prefekta pretoriánov]] [[Plautianus|Plautiana]]. Po jeho zavraždení v roku [[205]] pôsobil na sklonku [[Septimius Severus|Severovej]] vlády v rôznych úradoch, kým ho cisár [[Caracalla]] nevymenoval v roku [[212]] za jedného z dvoch prefektov pretoriánov.<ref>[[Historia Augusta]],''Vita Macrina''4, 7. </ref> Tým získal Macrinus mocenskú základňu, ktorú neskôr využil pri prevzatí vlády v ríši. V rokoch [[216]]-[[217]] sprevádzal Caracalla na jeho ťažení proti [[Parti|Partom]]. |
||
== Proklamácia za cisára == |
== Proklamácia za cisára == |
||
[[Súbor:054 Macrinus.jpg|náhľad|Macrinov [[denár]]]] |
[[Súbor:054 Macrinus.jpg|náhľad|Macrinov [[denár]]]] |
||
O Macrinovom nástupe na trón sa dochovali protichodné správy. V jadre dôveryhodné sú informácie, že v roku [[217]] kolovali v ríši proroctvá o jeho budúcej vláde - také povesti znamenali pre kohokoľvek smrteľné nebezpečenstvo, pretože Caracalla všetkých svojich potenciálnych protivníkov odstraňoval. Macrinus pravdepodobne musel Caracalla predísť a vzhľadom k jeho obľúbenosti u vojska nemal inú možnosť ako svoju účasť na sprisahaní udržať v tajnosti. To sa mu v podstate aj podarilo, pretože [[8. apríl]]a [[217]] bol Caracalla na ceste z [[Edessa|Edessy]] do [[Karrhy|Karrh]] zavraždený Iuliom Martialom, ktorý - aspoň navonok - pomstil osobnú krivdu. Rímske vojsko, nachádzajúce sa ešte stále vo vojne s Partmi, sa ocitlo bez cisára.<ref>Cassius Dio 78, 4, 1-5, 5; [[Herodianos]] 4, 12, 4-14, 2.</ref> |
O Macrinovom nástupe na trón sa dochovali protichodné správy. V jadre dôveryhodné sú informácie, že v roku [[217]] kolovali v ríši proroctvá o jeho budúcej vláde - také povesti znamenali pre kohokoľvek smrteľné nebezpečenstvo, pretože Caracalla všetkých svojich potenciálnych protivníkov odstraňoval. Macrinus pravdepodobne musel Caracalla predísť a vzhľadom k jeho obľúbenosti u vojska nemal inú možnosť ako svoju účasť na sprisahaní udržať v tajnosti. To sa mu v podstate aj podarilo, pretože [[8. apríl]]a [[217]] bol Caracalla na ceste z [[Edessa|Edessy]] do [[Karrhy|Karrh]] zavraždený Iuliom Martialom, ktorý - aspoň navonok - pomstil osobnú krivdu. Rímske vojsko, nachádzajúce sa ešte stále vo vojne s Partmi, sa ocitlo bez cisára.<ref>Cassius Dio 78, 4, 1-5, 5; [[Herodianos]] 4, 12, 4-14, 2.</ref> |
||
| Riadok 13: | Riadok 13: | ||
Macrinus potreboval plné tri dni, než váhajúcich vojakov získal na svoju stranu; pomohlo mu, že druhý prefekt pretoriánov [[Marcus Oclatinius Adventus]] cisársku hodnosť odmietol. Dňa [[11. apríl]]a [[217]] prevolali jednotky Macrina za cisára<ref>Cassius Dio 78, 11, 6; Herodianos 4, 14, 1-3.</ref> a požehnali tak faktickej zmene dynastie, pretože Caracalla mal rad príbuzných, ktorí si mohli uplatňovať svoje nároky na trón. Macrinus sa stal vôbec prvým jazdcom vládnucim rímskej ríši - všetci predchádzajúci cisári boli senátormi. A hoci šlo z hľadiska [[Rímsky senát|komora]] o nebezpečný precedens, väčšina jeho príslušníkov sa radovala zo smrti nenávideného Severovho syna, takže Macrinus čoskoro získal uznanie. <ref>Cassius Dio 78, 17, 1; Herodianos 5, 2, 1.</ref> Senátori nepochybne ocenili aj to, že sa Macrinus prezentoval veľmi ústretovo a usilovne sa ich snažil získať pre svoju vec. |
Macrinus potreboval plné tri dni, než váhajúcich vojakov získal na svoju stranu; pomohlo mu, že druhý prefekt pretoriánov [[Marcus Oclatinius Adventus]] cisársku hodnosť odmietol. Dňa [[11. apríl]]a [[217]] prevolali jednotky Macrina za cisára<ref>Cassius Dio 78, 11, 6; Herodianos 4, 14, 1-3.</ref> a požehnali tak faktickej zmene dynastie, pretože Caracalla mal rad príbuzných, ktorí si mohli uplatňovať svoje nároky na trón. Macrinus sa stal vôbec prvým jazdcom vládnucim rímskej ríši - všetci predchádzajúci cisári boli senátormi. A hoci šlo z hľadiska [[Rímsky senát|komora]] o nebezpečný precedens, väčšina jeho príslušníkov sa radovala zo smrti nenávideného Severovho syna, takže Macrinus čoskoro získal uznanie. <ref>Cassius Dio 78, 17, 1; Herodianos 5, 2, 1.</ref> Senátori nepochybne ocenili aj to, že sa Macrinus prezentoval veľmi ústretovo a usilovne sa ich snažil získať pre svoju vec. |
||
== Mier s Partmi == |
== Mier s Partmi == |
||
Pretože Macrinovi prakticky chýbali vojenské skúsenosti a nebol ani vo vojsku obľúbený, nemal veľký záujem na pokračovaní vojny s Partmi, ktorú rozpútal jeho predchodca. Čoskoro po prevzatí vlády preto ponúkol [[Šáhanšáh|kráľovi]] [[Artabanos IV.|Artabanovi IV.]] mier. Jeho návrh však Parti pochopili ako prejav rímskej slabosti a kládli si vysoké požiadavky. Opäť vzplanuli boje a počas trojdňovej bitky neďaleko [[Nisibis]] utrpeli Rimania ťažké straty. <ref>Cassius Dio 78, 12, 1-24, 3; 26, 5nn.</ref> Po ďalšom kole rokovaní bol nakoniec mier na jar [[218]] predsa len uzavretý - Macrinus musel Partom vyplatiť 200 miliónov [[Sestercius|sesterciov]], bez toho by však utrpel územné straty.<ref>Cassius Dio 78, 26, 8; 27, 1.</ref> Posledná rímsko-partská vojna teda skončila faktickú rímsku porážkou, hoci ju Macrinus - predovšetkým na [[Mince|minciach]] - vydával za veľké víťazstvo. |
Pretože Macrinovi prakticky chýbali vojenské skúsenosti a nebol ani vo vojsku obľúbený, nemal veľký záujem na pokračovaní vojny s Partmi, ktorú rozpútal jeho predchodca. Čoskoro po prevzatí vlády preto ponúkol [[Šáhanšáh|kráľovi]] [[Artabanos IV.|Artabanovi IV.]] mier. Jeho návrh však Parti pochopili ako prejav rímskej slabosti a kládli si vysoké požiadavky. Opäť vzplanuli boje a počas trojdňovej bitky neďaleko [[Nisibis]] utrpeli Rimania ťažké straty. <ref>Cassius Dio 78, 12, 1-24, 3; 26, 5nn.</ref> Po ďalšom kole rokovaní bol nakoniec mier na jar [[218]] predsa len uzavretý - Macrinus musel Partom vyplatiť 200 miliónov [[Sestercius|sesterciov]], bez toho by však utrpel územné straty.<ref>Cassius Dio 78, 26, 8; 27, 1.</ref> Posledná rímsko-partská vojna teda skončila faktickú rímsku porážkou, hoci ju Macrinus - predovšetkým na [[Mince|minciach]] - vydával za veľké víťazstvo. |
||
== Finančná politika == |
== Finančná politika == |
||
Vážnym problémom, s ktorým sa musel Macrinus zápasiť, bol neutešený stav financií, spôsobený rozhadzovačnou politikou cisára Caracallu. Zvýšenie [[žold]]u vojakom, ktoré Caracalla nariadil, spojené s rôznymi mimoriadnymi darmi [[Rímska légia|légiám]] vyprázdnili štátnu pokladnicu. Macrinus bol navyše nútený vyplatiť obrovskú sumu Partom ako cenu za uzavretý mier, čo situáciu ešte zhoršilo. Pretože nechcel siahnuť k zvyšovaniu [[Daň|daní]] alebo konfiškáciám súkromného majetku bohatších vrstiev, rozpredával postupne cisársky majetok a snažil sa znižovať výdavky. Tvárou v tvár prehnaným požiadavkám armády však musel postupovať veľmi opatrne. |
Vážnym problémom, s ktorým sa musel Macrinus zápasiť, bol neutešený stav financií, spôsobený rozhadzovačnou politikou cisára Caracallu. Zvýšenie [[žold]]u vojakom, ktoré Caracalla nariadil, spojené s rôznymi mimoriadnymi darmi [[Rímska légia|légiám]] vyprázdnili štátnu pokladnicu. Macrinus bol navyše nútený vyplatiť obrovskú sumu Partom ako cenu za uzavretý mier, čo situáciu ešte zhoršilo. Pretože nechcel siahnuť k zvyšovaniu [[Daň|daní]] alebo konfiškáciám súkromného majetku bohatších vrstiev, rozpredával postupne cisársky majetok a snažil sa znižovať výdavky. Tvárou v tvár prehnaným požiadavkám armády však musel postupovať veľmi opatrne. |
||
== Povstanie proti Macrinovi == |
== Povstanie proti Macrinovi == |
||
Caracalla ani jeho brat [[Geta]] po sebe nezanechali mužského dediča, početné príbuzenstvo však mali Severovci v [[Sýria|Sýrii]] - išlo o potomkov sestry cisárovnej [[Iulia Domna|Iulie Domny]] [[Iulia Maesa|Iulie Maesy]]. Maesa mala dve dcéry a dve vnúčatá, čo predstavovalo vzhľadom k popularite severovskej dynastie nemalý politický kapitál. Pretože vojaci boli na Macrina nahnevaní kvôli potupnému mieru s Partmi aj úsporným opatreniam, dali sa ľahko ovplyvniť Maesiným tvrdením, že jej štrnásťročný vnuk [[Heliogabalus|Varius Avitus]] je v skutočnosti Caracallov nemanželský syn. V 3. galskej légii, ležiacej v blízkosti sýrskej [[Homs|Emesy]], došlo k vzbure a [[16. máj]]a [[218]] bol Varius Avitus prehlásený za cisára. Maes sľúbila rebelujúcim vojakom veľkú odmenu, ak sa jej vnuk dostane na trón. |
Caracalla ani jeho brat [[Geta]] po sebe nezanechali mužského dediča, početné príbuzenstvo však mali Severovci v [[Sýria|Sýrii]] - išlo o potomkov sestry cisárovnej [[Iulia Domna|Iulie Domny]] [[Iulia Maesa|Iulie Maesy]]. Maesa mala dve dcéry a dve vnúčatá, čo predstavovalo vzhľadom k popularite severovskej dynastie nemalý politický kapitál. Pretože vojaci boli na Macrina nahnevaní kvôli potupnému mieru s Partmi aj úsporným opatreniam, dali sa ľahko ovplyvniť Maesiným tvrdením, že jej štrnásťročný vnuk [[Heliogabalus|Varius Avitus]] je v skutočnosti Caracallov nemanželský syn. V 3. galskej légii, ležiacej v blízkosti sýrskej [[Homs|Emesy]], došlo k vzbure a [[16. máj]]a [[218]] bol Varius Avitus prehlásený za cisára. Maes sľúbila rebelujúcim vojakom veľkú odmenu, ak sa jej vnuk dostane na trón. |
||
Macrinus reagoval tým, že svojho desaťročného syna [[Diadumenianus|Diadumeniana]], ktorému už predtým udelil titul ''caesar'', vyhlásil za cisára a svojho spoluvládcu. Zároveň sa snažil vzburu v zárodku potlačiť - avšak neúspešne.<ref> Cassius Dio 78, 34, 2. </ref> |
Macrinus reagoval tým, že svojho desaťročného syna [[Diadumenianus|Diadumeniana]], ktorému už predtým udelil titul ''caesar'', vyhlásil za cisára a svojho spoluvládcu. Zároveň sa snažil vzburu v zárodku potlačiť - avšak neúspešne.<ref> Cassius Dio 78, 34, 2. </ref> |
||
== Macrinova porážka a smrť == |
== Macrinova porážka a smrť == |
||
Dňa [[8. jún]]a [[218]] sa v blízkosti [[Antiochia|Antiochie]] stretli jednotky verné Macrinovi s légiami uznávajúcimi Maesinho vnuka. <ref>Herodianos 5, 4, 7.</ref> Bitka mala chaotický priebeh, pretože obom vojskám chýbalo patričné velenie, nakoniec sa však Macrinus - zrejme predčasne - dal na útek, čo spečatilo jeho porážku. Zachrániť sa mu už nepodarilo ani svojho syna, ktorého v rýchlosti poslal k Partskému kráľovi do bezpečia - na hraniciach pri meste [[Zeugma (mesto)|Zeugma]] bol Diadumenianus zadržaný a čoskoro nato zabitý. |
Dňa [[8. jún]]a [[218]] sa v blízkosti [[Antiochia|Antiochie]] stretli jednotky verné Macrinovi s légiami uznávajúcimi Maesinho vnuka. <ref>Herodianos 5, 4, 7.</ref> Bitka mala chaotický priebeh, pretože obom vojskám chýbalo patričné velenie, nakoniec sa však Macrinus - zrejme predčasne - dal na útek, čo spečatilo jeho porážku. Zachrániť sa mu už nepodarilo ani svojho syna, ktorého v rýchlosti poslal k Partskému kráľovi do bezpečia - na hraniciach pri meste [[Zeugma (mesto)|Zeugma]] bol Diadumenianus zadržaný a čoskoro nato zabitý. |
||
| Riadok 85: | Riadok 85: | ||
[[it:Macrino]] |
[[it:Macrino]] |
||
[[ja:マクリヌス]] |
[[ja:マクリヌス]] |
||
[[ka: |
[[ka:მაკრინუსი]] |
||
[[ko:마크리누스]] |
[[ko:마크리누스]] |
||
[[la:Macrinus]] |
[[la:Macrinus]] |
||
Verzia z 01:33, 3. január 2011
Marcus Opellius Macrinus (164 [1] - jún/júl 218) bol rímsky cisár panujúci od 11. apríla 217 do 8.júna 218. Ako cisár používal meno Marcus Opellius Severus Macrinus.
Pôvod a kariéra
Macrinus bol pôvodom Berber, narodený v meste Caesarea v dnešnom Alžírsku. Bol teda prvým cisárom, ktorý nemal italský pôvod. O jeho rodičoch chýbajú bližšie informácie a je otázne, či boli už príslušníkmi jazdeckého stavu - skôr sa zdá, že až Macrinovi sa podarilo postúpiť do radov jazdcov. Správy, že Macrinus bol ako mladík cisárskym otrokom v Ríme, či dokonca gladiátorom sa považujú za neskoršie ohovárania jeho protivníkov, nemajú akúkoľvek historickú vierohodnosť.
Macrinus bol v Ríme činný ako obhajca a patril k chránencom mocného prefekta pretoriánov Plautiana. Po jeho zavraždení v roku 205 pôsobil na sklonku Severovej vlády v rôznych úradoch, kým ho cisár Caracalla nevymenoval v roku 212 za jedného z dvoch prefektov pretoriánov.[2] Tým získal Macrinus mocenskú základňu, ktorú neskôr využil pri prevzatí vlády v ríši. V rokoch 216-217 sprevádzal Caracalla na jeho ťažení proti Partom.
Proklamácia za cisára
O Macrinovom nástupe na trón sa dochovali protichodné správy. V jadre dôveryhodné sú informácie, že v roku 217 kolovali v ríši proroctvá o jeho budúcej vláde - také povesti znamenali pre kohokoľvek smrteľné nebezpečenstvo, pretože Caracalla všetkých svojich potenciálnych protivníkov odstraňoval. Macrinus pravdepodobne musel Caracalla predísť a vzhľadom k jeho obľúbenosti u vojska nemal inú možnosť ako svoju účasť na sprisahaní udržať v tajnosti. To sa mu v podstate aj podarilo, pretože 8. apríla 217 bol Caracalla na ceste z Edessy do Karrh zavraždený Iuliom Martialom, ktorý - aspoň navonok - pomstil osobnú krivdu. Rímske vojsko, nachádzajúce sa ešte stále vo vojne s Partmi, sa ocitlo bez cisára.[3]
Macrinus potreboval plné tri dni, než váhajúcich vojakov získal na svoju stranu; pomohlo mu, že druhý prefekt pretoriánov Marcus Oclatinius Adventus cisársku hodnosť odmietol. Dňa 11. apríla 217 prevolali jednotky Macrina za cisára[4] a požehnali tak faktickej zmene dynastie, pretože Caracalla mal rad príbuzných, ktorí si mohli uplatňovať svoje nároky na trón. Macrinus sa stal vôbec prvým jazdcom vládnucim rímskej ríši - všetci predchádzajúci cisári boli senátormi. A hoci šlo z hľadiska komora o nebezpečný precedens, väčšina jeho príslušníkov sa radovala zo smrti nenávideného Severovho syna, takže Macrinus čoskoro získal uznanie. [5] Senátori nepochybne ocenili aj to, že sa Macrinus prezentoval veľmi ústretovo a usilovne sa ich snažil získať pre svoju vec.
Mier s Partmi
Pretože Macrinovi prakticky chýbali vojenské skúsenosti a nebol ani vo vojsku obľúbený, nemal veľký záujem na pokračovaní vojny s Partmi, ktorú rozpútal jeho predchodca. Čoskoro po prevzatí vlády preto ponúkol kráľovi Artabanovi IV. mier. Jeho návrh však Parti pochopili ako prejav rímskej slabosti a kládli si vysoké požiadavky. Opäť vzplanuli boje a počas trojdňovej bitky neďaleko Nisibis utrpeli Rimania ťažké straty. [6] Po ďalšom kole rokovaní bol nakoniec mier na jar 218 predsa len uzavretý - Macrinus musel Partom vyplatiť 200 miliónov sesterciov, bez toho by však utrpel územné straty.[7] Posledná rímsko-partská vojna teda skončila faktickú rímsku porážkou, hoci ju Macrinus - predovšetkým na minciach - vydával za veľké víťazstvo.
Finančná politika
Vážnym problémom, s ktorým sa musel Macrinus zápasiť, bol neutešený stav financií, spôsobený rozhadzovačnou politikou cisára Caracallu. Zvýšenie žoldu vojakom, ktoré Caracalla nariadil, spojené s rôznymi mimoriadnymi darmi légiám vyprázdnili štátnu pokladnicu. Macrinus bol navyše nútený vyplatiť obrovskú sumu Partom ako cenu za uzavretý mier, čo situáciu ešte zhoršilo. Pretože nechcel siahnuť k zvyšovaniu daní alebo konfiškáciám súkromného majetku bohatších vrstiev, rozpredával postupne cisársky majetok a snažil sa znižovať výdavky. Tvárou v tvár prehnaným požiadavkám armády však musel postupovať veľmi opatrne.
Povstanie proti Macrinovi
Caracalla ani jeho brat Geta po sebe nezanechali mužského dediča, početné príbuzenstvo však mali Severovci v Sýrii - išlo o potomkov sestry cisárovnej Iulie Domny Iulie Maesy. Maesa mala dve dcéry a dve vnúčatá, čo predstavovalo vzhľadom k popularite severovskej dynastie nemalý politický kapitál. Pretože vojaci boli na Macrina nahnevaní kvôli potupnému mieru s Partmi aj úsporným opatreniam, dali sa ľahko ovplyvniť Maesiným tvrdením, že jej štrnásťročný vnuk Varius Avitus je v skutočnosti Caracallov nemanželský syn. V 3. galskej légii, ležiacej v blízkosti sýrskej Emesy, došlo k vzbure a 16. mája 218 bol Varius Avitus prehlásený za cisára. Maes sľúbila rebelujúcim vojakom veľkú odmenu, ak sa jej vnuk dostane na trón.
Macrinus reagoval tým, že svojho desaťročného syna Diadumeniana, ktorému už predtým udelil titul caesar, vyhlásil za cisára a svojho spoluvládcu. Zároveň sa snažil vzburu v zárodku potlačiť - avšak neúspešne.[8]
Macrinova porážka a smrť
Dňa 8. júna 218 sa v blízkosti Antiochie stretli jednotky verné Macrinovi s légiami uznávajúcimi Maesinho vnuka. [9] Bitka mala chaotický priebeh, pretože obom vojskám chýbalo patričné velenie, nakoniec sa však Macrinus - zrejme predčasne - dal na útek, čo spečatilo jeho porážku. Zachrániť sa mu už nepodarilo ani svojho syna, ktorého v rýchlosti poslal k Partskému kráľovi do bezpečia - na hraniciach pri meste Zeugma bol Diadumenianus zadržaný a čoskoro nato zabitý.
Sám Macrinus sa snažil v prestrojení dostať do Ríma, kde senát odoprel jeho vyzývateľovi uznanie, ale pri Chalkedone [10] bol aj on zajatý a pri prevoze do Sýrie zabitý.[11] Nový cisár, ktorý prijal meno Marcus Aurelius Antoninus (do dejín ale vstúpil pod prezývkou Heliogabalus), nad ním vyhlásil damnatio memoriae (jeho meno bolo odstránené zo všetkých nápisov a úradných dokumentov).
Referencie
- ↑ Cassius Dio 78, 40, 3.
- ↑ Historia Augusta,Vita Macrina4, 7.
- ↑ Cassius Dio 78, 4, 1-5, 5; Herodianos 4, 12, 4-14, 2.
- ↑ Cassius Dio 78, 11, 6; Herodianos 4, 14, 1-3.
- ↑ Cassius Dio 78, 17, 1; Herodianos 5, 2, 1.
- ↑ Cassius Dio 78, 12, 1-24, 3; 26, 5nn.
- ↑ Cassius Dio 78, 26, 8; 27, 1.
- ↑ Cassius Dio 78, 34, 2.
- ↑ Herodianos 5, 4, 7.
- ↑ Cassius Dio 78, 39, 1-6.
- ↑ Herodianos 5, 4, 11.
Zdroje
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Macrinus na českej Wikipédii.
- BURIAN, Jan, Římské impérium: vrchol a proměny antické civilizace, Praha, Svoboda, 1997. ISBN 80-205-0536-9
- GRANT, Michael, Římští císařové, Praha, BB art, 2002. ISBN 80-7257-731-X
- HERODIANOS, Řím po Marku Aureliovi, Praha, Svoboda, 1975
- Portréty světovládců I, Praha 1982
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Macrinus
Externé odkazy
- Macrinova biografia (po anglicky)