Rwenzori

Názov Ruwenzori znamená ,,tvorca dažďa“. Je veľmi priliehavý pre pomenovanie horského masívu, ktorý sa ťahá v dĺžke asi 100 km pozdĺž hraníc Konga s Ugandou a prijíma každoročne viac ako 2300 zrážok. Jeho štíty len zriedkavo nepokrýva hustá hmla, ktorá spolu s neobyčajnými živočíchmi a vzácnymi rastlinami prispela k tomu, že si Ruwenzori získalo už dávno tajuplnú, romantickú povesť. Táto bola omylom podporovaná tiež názvom Mesačné vrchy, ktoré sa v staroveku považovali za oblasť prameňov Nílu. Objavil sa na mape gréckeho astronóma a geografa Ptolemaia pred viac ako 1900 rokmi, ktorý takúto informáciu získal zo správ vtedajších cestovateľov. Aristoteles nazval ešte pred ním tento horský masív Strieborným pohorím.

Snehom ozdobené štíty Ruwenzori, ležiace menej ako 50 km na sever od rovníka, korunuje najvyšší z nich- Margherita (5109 m ), ktorý je tretím najvyšším vrcholom Afriky. Na rozdiel od väčšiny afrických pohorí nie je masív Ruwenzori sopečného pôvodu, ale vznikol z prastarej skalnatej plošiny, izolovanej veľkými zlomovými líniami a postupne vyzdvihnutej, čo sa v geologickej terminológií nazýva hrásť. Na svahoch Ruwenzori sa vyskytuje asi 30 ľadovcov, pričom hranicu trvalej snehovej pokrývky sa na východnej strane nachádza vo výške asi 4500 m n. morom.

Dolné časti svahov pokrýva bohatá tropická vegetácia s hustými porastmi stále zelených stromov a papradí. Nad 2400 m.n.morom prevažujú bambusové porasty, ktoré vo výške na 300 m. n. morom striedajú vresoviská. V tomto výškovom pásme dosahujú rastliny známe zo záhrad v rôznych oblastiach sveta obdivuhodné rozmery. Obrovské lobelky dosahujú výšku 6 m i viac , podobne ako starček, ktoré patria k najrozšírenejším na svete. Vresovce, bohato zásobované mineralizovanou pôdou a výdatnými zrážkami, dosahujú výšku 12m, pričom ich konáre pokrýva hustý mach. V trávnatých i zalesnených oblastiach žijú slony a byvoly. Malé antilopky skalné a leoparda možno stretnúť všade pod úrovňou snežnej čiary. Medzi najzvláštnejšie živočíchy Ruwenzori patria trojrohý chameleón Jacksonov a daman skalný, pripomínajúci zajaca, ktorý má na miesto pazúrov kopytá a vydáva piskľavé zvuky.

Časti masívu Ruwenzori položené nad 2750 m. n. morom zvyčajne pokrývajú oblaky, čo je jedným z dôvodov toho, že až do neskorých rokov 19.storočia zostal nepreskúmaný. Expozície míňali horský masív bez jeho dôkladnejšej prehliadky, keďže nemali predstavu o jeho výške a nevideli jeho zasnežené časti. Cestovateľ a objaviteľ Henry Stanley ho uvidel prvýkrát roku 1888 z brehov Albertovho jazera, keď ho domorodý chlapec z jeho sprievodu upozornil na pohorie ,,pokryté soľou“´ . Spočiatku iba ťažko veril tom, že to, čo vidí, je skutočne horský masív. Vyzeralo to viac na strieborný oblak. Až keď pod strieborným nádychom spozoroval modro-čierny základ, uveril, že sa pozerá na snehom pokrytý horský masív. Stanley skoro zistil, aké mal šťastie, že sa mu naskytol takýto pohľad a že to, čo sa nazýva Ruwenzori, je len zriedkavo také viditeľné. Keď sa raz znova oblaky stratili opísal tento výhľad: ,,Štít za štítom sa vynáral z čiernych oblakov, až kým posledný zasnežený hrebeň ...upútal celú pozornosť a na každej tvári sa objavila bázeň“.

Roku 1906 zostavil princ Luigi Amadeo di Savoia mapu všetkých vrchov celého pásma. Bola to dôkladne pripravená expedícia, ktorej sa zúčastnili štyria renomovaní alpský vodcovia, viacerí významný vedci a 150 nosičov. Princ a jeho sprievodcovia ako prvý vystúpili na Mount Alexandria (5105 m) a potom aj na Mount Margherita. Má dva vrcholy, z ktorých jeden pomenovali Mount Stanley a dnes sa nazýva Mount Ngaliema. O 26 rokov neskôr zmapovala ľadovce a lesy masívu belgická expedícia. V súčastnosti sú už zlezené všetky významnejšie štíty masívu Ruwenzori, ale aj tak sa v tomto pásme nachádzajú ešte neznáme a nepreskúmané miesta.