Komárno: Rozdiel medzi revíziami
dBez shrnutí editace |
→Dôležité firmy: vymazanie bratislava |
||
Riadok 238: | Riadok 238: | ||
=== Dôležité firmy === |
=== Dôležité firmy === |
||
Slovenské lodenice |
Slovenské lodenice, bývalé Slovenské Lodenice G. Šteinera, bývalý odštepný závod Škoda Plzeň. |
||
Stará lodenica založená v r. [[1898]], v súčasnosti ako lodiarsky opravárenský podnik, ktorý sa nachádza na špici medzi Alžbetinym ostrovom a hlavným tokom Dunaja. |
Stará lodenica založená v r. [[1898]], v súčasnosti ako lodiarsky opravárenský podnik, ktorý sa nachádza na špici medzi Alžbetinym ostrovom a hlavným tokom Dunaja. |
||
Verzia z 16:25, 8. január 2011
Komárno | |
mesto | |
Centrum mesta
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Nitriansky |
Okres | Komárno |
Nadmorská výška | 112 m n. m. |
Súradnice | 47°45′48″S 18°07′42″V / 47,76333°S 18,12833°V |
Rozloha | 103,167 km² (10 317 ha) |
Obyvateľstvo | 35 881 (31. 12. 2008) |
Hustota | 347,8 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1075 |
Primátor | Anton Marek[1] (NEKA) |
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
- letný čas | SELČ (UTC+2) |
PSČ | 945 01 |
Tel. predvoľba | +421-35 |
ŠÚJ | 501026 |
EČV | KN |
Poloha mesta v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Nitrianskeho kraja
| |
Wikimedia Commons: Komárno | |
Štatistika: MOŠ/MIS | |
Webová stránka: http://www.komarno.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Komárňan[2] |
Komárno (maď. Komárom, nem. Komorn, srb. Коморан (Komoran), lat. Camarum, Comaromium, staroslovien. Komrьnъ)[3][4] je okresné mesto v Nitrianskom kraji na Slovensku, ktoré leží pri sútoku Dunaja a Váhu. Pre odlíšenie od mesta s rovnakým názvom, ktoré leží v Maďarsku, je v hovorovej maďarčine používaný názov Észak-Komárom (Severné Komárno), prípadne aj Öreg-Komárom (Staré Komárno) alebo Révkomárom.
Mesto leží na ľavom brehu Dunaja a je väčšou časťou historického sídla bývalého Uhorska. Po prvej svetovej vojne bola hraničná línia novozaloženého Česko-Slovenska stanovená cez stred rieky, čím došlo k oddeleniu tej mestskej časti, ktorá sa k mestu pripojila v roku 1896, táto časť, ktorá do roku 1896 bola osada Újszőny, sa nachádza na pravom brehu Dunaja. Obe mestá sú spojené mostami: cestným a železničným.
Polohopis
Časti mesta
- Mestské časti: Čerhát, Ďulov Dvor, Hadovce, Kava, Lándor, Malá Iža, Malý Harčáš, Nová Osada, Nová Stráž, Pavel, Veľký Harčáš
- Sídliská: Bašty-Juh, Letecké pole, Robotnícka štvrť, Sídlisko I-VII
- Ostatné časti: Divina, Alžbetin ostrov
- Osady: Bocianska krčma, Dunajská stráž, Kolož, Kysučka, Malé Hadovce, Ružová záhrada, Ružový hon, Semerské, Tehelňa, Tomáš, Vadaš, Zámocká pustatina
Sídlisko I a II vzniklo počas výstavby nových Slovenských lodeníc v 50. rokoch minulého storočia, je postavené klasickou tehlovou technológiou. Sídlisko III vzniklo pri plynárni v r. 1963, polovica sídliska je postavená už panelovým systémom výstavby. Sídlisko IV na Rákocziho ulici, smerom do Nových Zámkov má už kompletnú panelovú zástavbu. Sídlisko V (Prednádražie) bolo postavené pri obnove mesta po povodni na Dunaji v r. 1965-1968. Sídlisko VI (i časť Sídliska I a II) vzniklo na mieste centrálnej časti mesta zlikvidovaním starých prízemných domov v blízkosti hlavnej cesty do Bratislavy. Sídlisko VII (Prístav) tvorí panelová zástavba v priestore medzi Sídliskom VI a prístavom, je posledným dokončeným sídliskom z obdobia výstavby panelových bytových domov. Ďalej mala nasledovať výstavba sídliska Bašty. Z plánovanej výstavby sa však postavili len 11 panelových domov z toho dva (OSP Komárno). Ďalšie boli dokončené už ako platené nájomné byty, prípadne ako byty v osobnom vlastníctve (po rozpade KBV).
Vodné toky
Komárno leží na sútoku riek Váh a Dunaj. Dunaj tečie na južnej strane mesta a oddeľuje ho od Maďarska. Pozdĺž mesta vedie kanál komárňanského prístavu oddelený od Dunaja Alžbetiným ostrovom.
Vodné plochy
- Mŕtve rameno Dunaja
- Mŕtve rameno Váhu
Symboly mesta
- Erb mesta zobrazuje v červenom štíte na zelenej pažiti so sútokom dvoch modrých riek, strieborné trojvežové opevnenie. V medzerách medzi vežami sa nachádzajú dve zlaté hviezdy. V opevnení je otvorená brána s do polovice vytiahnutou mrežou.
- Vlajka mesta pozostáva z troch pozdĺžnych pruhov v poradí červený, žltý, zelený. Ukončená je zástrihom, tzv. lastovičím chvostom.
Obyvateľstvo
Etnické zloženie
V roku 2001 z 37 366 obyvateľov bolo 22 452 maďarskej (60,1%), 12 960 slovenskej (34,7%), 459 rómskej (1,2%), 368 českej (1%), 24 nemeckej (0,06%) , 17 ukrajinskej (0,04%)a 5 rusínskej (0,01%) národnosti.
Náboženské zloženie
rímskokatolíci - 53,5 %, reformovaní ( kalvíni ) - 12,6 %, evanjelici a.v. - 3,9 %, gréckokatolíci - 0,6 %, Svedkovia Jehovovi - 0,5 %, bez vyznania - 22, 43 % a iní
Kultúra a zaujímavosti
Divadlo
- Jókaiho divadlo
Múzeá
- Podunajské múzeum [1]
Hudba
Rodisko Franza Lehára
Stavby
- Komárňanský pevnostný systém (NEC ARTE NEC MARTE)
- Cestný most cez Váh
Pamiatky
- Budova bývalého Kolégia reformovanej cirkvi
- Budova Dôstojníckeho pavilónu
- Budova slovenského gymnázia - bývalá meštianska chlapčenská škola
- Budova súdu - Pohraničná ul.
- Budova Zichyho paláca
- Budova Zlatá ryba
- Bývalá kaviareň - Zlatý sud
- Bývalý daňový úrad - Internát
- Bývalý Župný dom
- Dom Matice Slovenskej, Nám. M. R. Štefánika
- Mestská radnica
- Nemocnica a poliklinika
- Obytný dom, ul. Župná č. 2
- Secesná budova Slovenskej sporiteľne
Sakrálne pamiatky
- Rímskokatolícky kostol sv. Ondreja z roku 1626,
- Rímskokatolícky kostol sv. Rozálie z roku 1843.
- Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi
- Vojenský kostol, bývalý františkánsky kostol Božského Srdca Ježišovho z roku 1617
- Bývalé kolégium Benediktínskeho rádu
- Kostol evanjelickej cirkvi Augsburského vyznania
- Kostol pravoslávnej cirkvi Presvätej Bohorodičky
- Kaplnka sv. Jozefa z roku 1741
- Kaplnka sv. Anny z roku 1750
- Malá synagóga
- Trojičný stĺp
- Ústredný cintorínsky kríž - katolícky cintorín
Sochy
- Socha sv. Štefana
- Socha generála Györgya Klapku
- Socha Franza Lehára
- Socha Móra Jókaiho
- Socha sv. Cyrila a Metoda
- Socha Dr. generála Milana Rastislava Štefánika
- Socha Attilu Kaszása pri Jókaiho divadle
Pomníky
- Hrob rodiny Jókai
- Hrob Zlatého muža
- Náhrobky pri kostole reformovanej cirkvi - pravoslávnej cirkvi
- Pamätník antifašistického odboja - nám. Senný trh
- Pomník padlých v 1. svetovej vojne
- Pomník vojakom Červenej armády
- Hrob Ľudovíta J. Šuleka
- Hrobka gen. Pavla Davidovicsa pri kostole pravoslávnej cirkvi
Pamätné tabule
- Pamätná tabuľa Bélu Bartóka
- Pamätná tabuľa Dr. Selye Jánosa
- Pamätná tabuľa grófa Istvána Széchenyiho 1907-1929
- Pamätná tabuľa Móra Jókaiho
- Pamätná tabuľa obetiam holocaustu
Parky
- Detský park pri Hrade
- Park Anglia
Šport
- Basketbalový klub MBK Rieker Komárno hrajúci v Extralige.
- Futbalový klub KFC hrajúci v IV.lige.
- Športový klub boxu Spartak Komárno štartujúci v Extralige boxu
- kanoistika - Kajak & kanoe klub Komárno
Pravidelné podujatia
- Komárňanské dni
- Jókaiho dni
- Ondrejský jarmok
- KN OPEN - beach volleybal - plážový volejbal (v auguste) - www.vkspartak.sk
- Aquafest - vodný festival s atrakciami - rieka Váh
Hospodárstvo a infraštruktúra
Doprava
Železničná doprava
Trate:
- 131 Komárno - Dunajská Streda, od r. 1896
- 135 Komárom - Komárno - Nové Zámky od r. 1910
- 136 Komárno - Kolárovo od r. 1914, zrušená 22.12.2006
- Železničná stanica Komárno
Cestná doprava
Cestné ťahy Komárom - Komárno - N. Zámky I/64, Bratislava - D. Streda - Komárno - Štúrovo I/63, Komárno - Kolárovo II/573, plavebná časť Dunaja Bratislava - Štúrovo.
Dôležité firmy
Slovenské lodenice, bývalé Slovenské Lodenice G. Šteinera, bývalý odštepný závod Škoda Plzeň. Stará lodenica založená v r. 1898, v súčasnosti ako lodiarsky opravárenský podnik, ktorý sa nachádza na špici medzi Alžbetinym ostrovom a hlavným tokom Dunaja.
Školstvo
- Základné školy
- Základná škola na Komenského ulici
- Základná škola na Pohraničnej ulici
- Základná škola na Rozmarínovej ulici
- Základná škola s VJM Móra Jókaiho
- Základná škola s VJM na ul.Práce
- Základná škola s VJM na ul.Eötvösa
- Spojené školy
- Cirkevná materská škola, základná škola a cirkevné gymnázium MARIANUM s VJM - MARIANUM Magyar Tannyelvű Egyházi Iskolaközpont
- Stredné školy
- Gymnázium Jánosa Selyeho s VJM - Selye János Gimnázium
- Stredná priemyselná škola - Ipari szakközépiskola
- Gymnázium Ľudovíta Jaroslava Šuleka Komárno
- Stredná odborná škola obchodu a služieb - Kereskedelmi és szolgáltatóipari Szakközépiskola
- Stredné odborné učilište strojárske - Gépészeti szakközépiskola
- Vysoké školy
Partnerské mestá
- Blansko, Česko
- Komárom, Maďarsko
- Kralupy nad Vltavou, Česko
- Lieto, Fínsko
- Sebeş, Rumunsko
- Terezín, Česko
- Weissenfels, Nemecko
Osobnosti
- Zuzana Marošová - slovenská herečka
- Szilárd Németh - slovenský futbalový reprezentant
- Ivan Reitman - režisér žijúci v Kanade
- Michal a Richard Riszdorferovci - reprezentanti SR v rýchlostnej kanoistike
- Erik Vlček, Juraj Tarr - kajakári
- Juraj Bača - kajakár, reprezentant SR
Významné osobnosti
- Johann Baptista Grossinger - významný slovenský prírodovedec a entomológ
- Franz Lehár (30. apríl 1870 Komárno - 24. október 1948 Bad-Ischl) - hudobný skladateľ
- János Selye (26. január 1907 Viedeň – 20. október 1982 Montreal) - lekár, nazývaný otec teórie o strese
- Ladislav V. Pohrobok (22. február 1440 Komárno - 23. november 1457 Praha)
- Mór Jókai (18. február 1825 Komárno - 5. máj 1904 Budapešť) - maďarský spisovateľ
- Ľudovít Jaroslav Šulek - Slovenský národovec (12. 9. 1822 Sobotište - 17. jún 1849 Komárno)
- Generál Klapka - veliteľ komárňanskej pevnosti v r. 1848 - 1849, má pomník pred radnicou mesta na Radničnom námestí. Rod Klapkovcov je údajne moravského pôvodu.
- Lipót Kollonich (26. október 1631 - 20. január 1707) - nitriansky biskup
- Samuel Zay (10. máj 1753 - 9. apríl 1812) - lekár, prírodovedec
- Károly Döme (26. január 1768 - 22. máj 1845) - spisovateľ
- Kálmán Ghyczy (12. február 1808 - 28. február 1888) - politik
- Zsigmond Beöthy (17. február 1819 - 29. január 1896) - básnik, právnik
- László Beöthy (1. máj 1826 - 20. máj 1857) - spisovateľ
- Ferenc Virághalmi (5. september 1826 - 24. september 1875) - spisovateľ
- Gyula Beliczay (10. august 1835) - hudobný skladateľ
Referencie
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Komárňan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ KROPILÁK, Miroslav. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, II. zväzok K-R. Bratislava : [s.n.], 1977.
- ↑ MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Komárno