Albedo: Rozdiel medzi revíziami
d robot Zmenil: ar:بياض |
d r2.7.1) (robot Pridal: la:Albedo |
||
Riadok 45: | Riadok 45: | ||
[[ja:アルベド]] |
[[ja:アルベド]] |
||
[[ko:반사율]] |
[[ko:반사율]] |
||
[[la:Albedo]] |
|||
[[lb:Albedo]] |
[[lb:Albedo]] |
||
[[lt:Albedas]] |
[[lt:Albedas]] |
Verzia z 14:11, 10. január 2011
Albedo je miera odrazivosti telesa alebo jeho povrchu. Je to predovšetkým dôležitý pojem v klimatológii a astronómii. Presná definícia sa líši podľa odboru.
Všeobecne vo fyzike ide o mieru odrazivosti difúzne odrážajúcej matnej plochy. V klimatológii/meteorológii/astronómii je to spôsobilosť daného druhu zemského povrchu (prípadne iného vesmírneho telesa) odrážať žiarenie Slnka a oblohy. Je to desatinné číslo, obvykle vyjadrované percentuálne od 0 do 100 percent. Pomer závisí na frekvencii žiarenia; ak nie je špecifikovaná, berie sa do úvahy priemer v rámci viditeľného svetla. Závisí tiež od uhla dopadu žiarenia; ak nie je špecifikovaný, predpokladá sa pravý uhol. Napríklad albedo čerstvého snehu je vysoké, až 98 percent. To znamená, že až 98 percent svetelných lúčov sa odrazí a iba 2 precentá sa pohltia. Povrch oceánov má nízke albedo, len 5 percent, takže až 95 percent žiarenia voda pohltí.
V astronómii sa albedo ráta ako pomer toku odrazeného žiarenia k množstvu dopadajúceho žiarenia. Celkové množstvo svetla odrazené od telesa do všetkých smerov, delené množstvom svetla, ktoré na teleso dopadá, je sférické alebo Bondovo albedo. (Ak ide o rovinnú, nie o sférickú plochu, tento pomer sa definuje ako Lambertovo albedo.) Sférické albedo je bezrozmerná veličina A s hodnotami v intervale 0 ≤ A ≤ 1. Pomer množstva svetla, ktoré k pozorovateľovi prichádza od telesa pri nulovom fázovom uhle v opozícii, ku množstvu svetla, ktoré by k pozorovateľovi prichádzalo od kruhového disku s dokonale matným povrchom rovnakého priemeru ako teleso, umiestené kolmo smerom k Slnku v tom istom bode ako teleso, je geometrické albedo. Geometrické albedo je bezrozmerná veličina, ktorá môže byť menšia i väčšia ako 1; nevyjadruje celkovú odrazivú schopnosť telesa, iba časť odrazeného svetla, ktoré sa pozoruje na Zemi, ak je teleso v opozícii. Väčšinu telies slnečnej sústavy možno zo Zeme pozorovať len pri malých fázových uhloch (napr. Mars pri menej ako 42°, Jupiter do 11°, Saturn do 6°), celkové albedo týchto telies sa určuje zo vzťahu A = p (α).q, kde p (α) je geometrické albedo pre daný fázový uhol a q je fázový faktor závisiaci od druhu povrchu telesa.
V jadrovom reaktore je to veličina charakterizujúca odrážavosť danej látky pre neutróny.
Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.