Šternberský palác (Malá Strana): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
nová
 
hotovo
Riadok 1: Riadok 1:
[[Image:Sternbersky palac Malá strana.JPG|thumb|Šternberský palác na Malej Strane]]
{{Pracuje sa}}
'''Šternberský palác''' je [[barok]]ový palác na [[Malostranské námestie|Malostranskom námestí]] 19, č. p. 7, [[Malá Strana]], [[Praha]] 1. Vznikol v roku [[1703]] prepojením dvoch susedných budov. Teraz je súčasťou komplexu budov [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky]], ktorý je od roku [[1992]] [[národná kultúrna pamiatka Českej republiky|národnou kultúrnou pamiatkou]].
[[Image:Sternbersky palac Malá strana.JPG|thumb|Šternberský palác na Malé Straně]]
'''Šternberský palác''' je [[barok]]ový palác na [[Malostranské námestie|Malostranskom námestí]] 19, č. p. 7, [[Malá Strana]], [[Praha]] 1. Vznikl v roce [[1703]] propojením dvou sousedních budov. Nyní je součástí komplexu budov [[Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky|Poslanecké sněmovny Parlamentu České republiky]].


== Historie ==
== Dejiny ==
[[Image:Sternbersky palac obraz.jpg|thumb|left|upright|Obraz „Korunovace P. Marie“ na fasádě paláce]]
[[Image:Sternbersky palac obraz.jpg|thumb|left|upright|Obraz „Korunovácia Panny Márie“ na fasáde paláca]]
Na místě dnešního paláce stávaly dva [[Renesance|renesanční domy]]. I na dnešním průčelí je patrná ustupující část paláce, která je postavena na základech domu zvaného „Na baště“. V tomto domě [[2. červen|2. června]] [[1541]] vypukl zničující požár, kterému padlo za oběť dvě třetiny domů Malé Strany, celá severní část [[Pražský hrad|Pražského hradu]] a poškozen byl i [[ Katedrála svatého Víta, Václava a Vojtěcha|chrám sv. Víta]]. Druhý dům původně patřil císařskému poručíkovi Antoniu Vittali. Aby po [[Bitva na Bílé hoře|bitvě na Bílé hoře]] zachránil svůj majetek vyvěsil na dům obraz [[ Maria (matka Ježíšova)|Panny Marie]], který zde v různých podobách přetrvává dodnes.
Na mieste dnešního paláca stáli dva [[Renesancia|renesančné domy]]. I na dnešnom priečelí je patrná ustupujúca časť paláca, ktorá je postavená na základoch domu zvaného „Na bašte“. V tomto dome [[2. jún]]a [[1541]] vypukol zničujúci [[požiar]], ktorému padli za obeť dve tretiny domov Malej Strany, celá severná časť [[Pražský hrad|Pražského hradu]] a poškodený bol i [[ Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha|chrám sv. Víta]]. Druhý dom pôvodne patril cisárkemu poručíkovi Antoniovi Vittali. Aby po [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] zachránil svoj majetok, vyvesil na dom obraz [[Panna Mária|Panny Márie]], ktorý tu v rôznych podobách pretrváva dodnes.


Po zničujícím požáru byla parcela pod domem Na baště dlouhou dobu neprodejná, byla považována za prokletí města. Až v roce [[1664]] ji získal císařský komoří [[Šternberkové| Oldřich Adolf Vratislav ze Šternberka]], který o dvacet let později koupil i sousední dům Vittaliho.
Po zničujúcom požiari bola parcela pod domom Na bašte dlho nepredajná, bola považovaná za prekliatie mesta. Až v roku [[1664]] ju získal cisársky komoník [[Šternberkovci| Oldřich Adolf Vratislav zo Šternberka]], ktorý o dvadsať rokov neskôr kúpil i susedný dom Vittaliho.


K architektonickému spojení obou budov došlo až v letech [[1703]] - [[1719]], kdy budovy vlastnil František Damián ze Šternberka. Z největší pravděpodobností se tak stalo podle projektu [[ Giovanni Battista Aliprandi|Giovanni Battisty Aliprandiho]]. Vnitřní výzdobu paláce provedli štukatéři [[Giuseppe Donato Frisoni]] a [[Giovanni Bartolomeo Cometa]], a malíři [[Jan Rudolf Byss]] a [[Abraham Godyn|Abraham a Isaac Godynové]].
K architektonickému spojeniu oboch budov prišlo až v rokoch [[1703]] - [[1719]], kedy budovy vlastnil František Damián zo Šternberka. S najväčšou pravdepodobnosťou sa tak stalo podľa projektu [[ Giovanni Battista Aliprandi|Giovanniho Battistu Aliprandiho]]. Vnútornú výzdobu paláca urobili [[štuka]]téri [[Giuseppe Donato Frisoni]] a [[Giovanni Bartolomeo Cometa]], a maliari [[Johann Rudolf Byss]] a [[Abraham Godyn|Abraham a Isaac Godynovci]].


Na fasádě byl zachován tradiční obraz Korunování Panny Marie a vlastnictví rodu potvrzuje šternberský erb, zdobený [[Řád zlatého rouna|Řádem zlatého rouna]] s korunkou.
Na fasáde bol zachovaný tradičný obraz ''Korunovácia Panny Márie'' a vlastníctvo rodu potvrdzujúci šternberský erb, zdobený [[Rád Zlatého rúna|Rádom Zlatého rúna]] s korunkou.


Důmmimořádný význam pro dějiny české vědy a umění. V době, kdy jeho majitelem byl [[Josef Šternberk|František Josef hrabě ze Šternberka Manderscheidu]] ([[1763]] - [[1830]]) zde byla založena Soukromá společnost nauk ([[1770]]), v roce [[1790]] přejmenovaná na [[Královská česká společnost nauk|Královskou českou společnost nauk]]. V roce [[1796]] tu vznikla i [[Společnost vlasteneckých přátel umění]] a bylo zde také první sídlo sbírek [[ Národní galerie v Praze|Národní galerie]]. U dalšího člena rodu, přírodovědce [[Kašpar Šternberk|Kašpara Maria ze Šternberka]], se scházely vůdčí osobnosti národního obrození ([[Josef Dobrovský]], [[František Martin Pelcl]], [[František Palacký]], [[Viktor Barvitius]]) a v jejich kruhu vznikla myšlenka zřízení [[Národní museum|Národního musea]] ([[1818]]) a [[Společnost vlasteneckého muzea v Čechách|Společnosti vlasteneckého muzea v Čechách]] ([[1820]]).
Dommimoriadny význam pre dejiny českej vedy a umenia. V dobe, kedy bol jeho majiteľom [[Josef Šternberk|František Josef, gróf zo Šternberka Manderscheidu]] ([[1763]] - [[1830]]) tu bola založená Súkromná spoločnosť náuk ([[1770]]), v roku [[1790]] premenovaná na [[Kráľovská česká spoločnosť náuk|Kráľovskú českú spoločnosť náuk]]. V roku [[1796]] tu vznikla i [[Spoločnosť vlasteneckých priateľov umení]] a bolo tu aj prvé sídlo zbierok [[ Národná galéria (Praha)|Národnej galérie]]. <br />
U ďalšieho člena rodu, prírodovedca [[Gašpar Mária gróf zo Šternberku|Gašpara Mária zo Šternberka]], sa schádzali vedúce osobnosti [[Národné obrodenie|národného obrodenia]] ([[Josef Dobrovský]], [[František Martin Pelcl]], [[František Palacký]], [[Viktor Barvitius]]) a v ich kruhu vznikla myšlienka zriadenia [[Národné múzeum (Praha)|Národného múzea]] ([[1818]]) a [[Spoločnosť vlasteneckého múzea v Čechách|Spoločnosti vlasteneckého múzea v Čechách]] ([[1820]]).


== Pozri aj ==
== Pozri aj ==
Riadok 20: Riadok 20:
* [[Malostranské námestie]]
* [[Malostranské námestie]]


=== Literatúra ===
== Literatúra ==
* Kubíček Alois: Pražské paláce, Poláček, Praha, 1946
* Kubíček Alois: Pražské paláce, Poláček, Praha, 1946
* Emanuel Poche, Pavel Preiss: Pražské paláce, Odeon, Praha, 1977
* Emanuel Poche, Pavel Preiss: Pražské paláce, Odeon, Praha, 1977
Riadok 41: Riadok 41:
[[Kategória:Barokové stavby v Česku]]
[[Kategória:Barokové stavby v Česku]]



{{Geo dms|50|5|19|N|s|14|24|16|E|v|type:landmark:CZ}}


[[cs:Šternberský palác (Malá Strana)]]
[[cs:Šternberský palác (Malá Strana)]]

Verzia z 14:15, 10. január 2011

Šternberský palác na Malej Strane

Šternberský palác je barokový palác na Malostranskom námestí 19, č. p. 7, Malá Strana, Praha 1. Vznikol v roku 1703 prepojením dvoch susedných budov. Teraz je súčasťou komplexu budov Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky, ktorý je od roku 1992 národnou kultúrnou pamiatkou.

Dejiny

Obraz „Korunovácia Panny Márie“ na fasáde paláca

Na mieste dnešního paláca stáli dva renesančné domy. I na dnešnom priečelí je patrná ustupujúca časť paláca, ktorá je postavená na základoch domu zvaného „Na bašte“. V tomto dome 2. júna 1541 vypukol zničujúci požiar, ktorému padli za obeť dve tretiny domov Malej Strany, celá severná časť Pražského hradu a poškodený bol i chrám sv. Víta. Druhý dom pôvodne patril cisárkemu poručíkovi Antoniovi Vittali. Aby po bitke na Bielej hore zachránil svoj majetok, vyvesil na dom obraz Panny Márie, ktorý tu v rôznych podobách pretrváva dodnes.

Po zničujúcom požiari bola parcela pod domom Na bašte dlho nepredajná, bola považovaná za prekliatie mesta. Až v roku 1664 ju získal cisársky komoník Oldřich Adolf Vratislav zo Šternberka, ktorý o dvadsať rokov neskôr kúpil i susedný dom Vittaliho.

K architektonickému spojeniu oboch budov prišlo až v rokoch 1703 - 1719, kedy budovy vlastnil František Damián zo Šternberka. S najväčšou pravdepodobnosťou sa tak stalo podľa projektu Giovanniho Battistu Aliprandiho. Vnútornú výzdobu paláca urobili štukatéri Giuseppe Donato Frisoni a Giovanni Bartolomeo Cometa, a maliari Johann Rudolf Byss a Abraham a Isaac Godynovci.

Na fasáde bol zachovaný tradičný obraz Korunovácia Panny Márie a vlastníctvo rodu potvrdzujúci šternberský erb, zdobený Rádom Zlatého rúna s korunkou.

Dom má mimoriadny význam pre dejiny českej vedy a umenia. V dobe, kedy bol jeho majiteľom František Josef, gróf zo Šternberka Manderscheidu (1763 - 1830) tu bola založená Súkromná spoločnosť náuk (1770), v roku 1790 premenovaná na Kráľovskú českú spoločnosť náuk. V roku 1796 tu vznikla i Spoločnosť vlasteneckých priateľov umení a bolo tu aj prvé sídlo zbierok Národnej galérie.
U ďalšieho člena rodu, prírodovedca Gašpara Mária zo Šternberka, sa schádzali vedúce osobnosti národného obrodenia (Josef Dobrovský, František Martin Pelcl, František Palacký, Viktor Barvitius) a v ich kruhu vznikla myšlienka zriadenia Národného múzea (1818) a Spoločnosti vlasteneckého múzea v Čechách (1820).

Pozri aj

Literatúra

  • Kubíček Alois: Pražské paláce, Poláček, Praha, 1946
  • Emanuel Poche, Pavel Preiss: Pražské paláce, Odeon, Praha, 1977
  • Slavomír Ravik: Velká kniha o Praze, Regia, Praha, 2000, ISBN 80-86367-05-3

Iné projekty

Súradnice: 16_E 50° 05′ 19″ s.š., 14° 24′ 16″ v.d.

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Šternberský palác (Malá Strana) na českej Wikipédii.