Prirodzené právo: Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.1) (robot Pridal: az:Təbii Hüquq |
d r2.7.1) (robot Odobral: az:Təbii Hüquq |
||
Riadok 20: | Riadok 20: | ||
[[ar:قانون علمي]] |
[[ar:قانون علمي]] |
||
[[az:Təbii Hüquq]] |
|||
[[ca:Dret natural]] |
[[ca:Dret natural]] |
||
[[cs:Přirozené právo]] |
[[cs:Přirozené právo]] |
Verzia z 17:28, 12. január 2011
Prirodzené právo je právo, ktoré vyplýva z ľudskej prirodzenosti a zo vzťahov medzi ľuďmi, nezávisle od akéhokoľvek zákonodarstva.
Prirodzené právo je právo, ktoré nezávisí od štátu a pramení z rozumu alebo prirodzenosti človeka. Prirodzené právo sa zakladá na myšlienke, že právo sa dá odvodiť z prirodného poriadku. S tým súvisí presvedčenie, že príroda (resp. jej stvoriteľ) zariadila všetko takým múdrym spôsobom, že treba len poznať podstatu človeka, jeho miesto a určenie v kozme, aby sme ho dostali na správnu cestu. Podla toho je potrebné vysvetliť a pochopiť vnútornú ľudskú prirodzenosť a vonkajšiu prírodu, odhaliť vo vonkajších formách ich prejavu podstatné jadro, aby sme našli kritériá pre to, čo zodpovedá a prislúcha človeku a prirode.
Za ťažisko prirozenoprávneho myslenia sa pokladá rovnosť a slobodné sebaurčenie ľudí. Vlastná funkcia a sila prirodzenoprávneho myslenia spočíva v jeho diskrepancii s jestvujúcimi pomermi a s pozitívnym právom. Prirodzené právo sa orientuje podľa toho, čo je možné, a nie podľa toho, čo je faktické. Presahuje to, čo je dané a meria to podľa toho, čo by mohla byť prirodzenosť a čo by mohol byť človek.
Podľa Cicera je prirodzené právo najvyšší etický princíp spoločný všetkým ľuďom.
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.