Viliam z Ockhamu: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 18:32, 14. január 2011

William Occam (asi 1285, Ockham pri Londýne – 1349, Mníchov), známy aj ako William Ockham alebo Guilelmus Ockham Eilhelm von Ockham, bol stredoveký anglický teológ a scholastický filozof, najväčší predstaviteľ stredovekého nominalizmu, hlavný predstaviteľ via moderna, neskorej scholastiky. Člen františkánskeho rádu. V roku 1328 exkomunikovaný.

Occam učil na Oxfordskej univerzite. Obvinili ho z kacírstva. Z väzenia ušiel do Bavorska. Spolu s Dunsom Scotom bol vodcom scholastickej opozície proti tomizmu. Tvrdil, že existenciu Boha a iné náboženské dogmy nemožno dokázať rozumom a že sa zakladajú výlučne na viere. Filozofia sa preto musí oddeliť od teológie.

Pozri aj

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Tento článok týkajúci sa filozofa je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

@@ Riadok 3: / Riadok 3: @@
 Occam učil na [[Oxfordská univerzita|Oxfordskej univerzite]]. Obvinili ho z kacírstva. Z väzenia ušiel do [[Bavorsko|Bavorska]]. Spolu s [[Duns Scotus|Dunsom Scotom]] bol vodcom scholastickej opozície proti [[tomizmus|tomizmu]]. Tvrdil, že existenciu [[Boh]]a a iné náboženské dogmy nemožno dokázať rozumom a že sa zakladajú výlučne na viere. Filozofia sa preto musí oddeliť od [[teológia|teológie]].
-- predstaviteľ nominalizmu
-- tvrdil, že skutočné je len to, čo je jednotlivé
-- všeobecné pojmy sú našimi výtvormi, určenými na označovanie a usporadúvanie väčšieho počtu vecí
-- dostal sa tak k analýze slov a ich označujúcej funkcii
-- významné sú jeho myšlienky o troch princípoch:
-. princíp všemohúcnosti, ktorý platí len pre Boha,
-. princíp protirečenia, ktorý je záväzný pre Boha aj pre človeka,
-. princíp ekonómie, ktorý platí len pre človeka.
-'''princím všemohúcnosti'''
-- hovorí, že Boh na základe svojej všemohúcnosti by mohol všetky vecí stvoriť aj inak
-- všetko to, čo vytvára sprostredkovane na základe príčinných vzťahov by Boh mohol kedykoľvek urobiť sám
-- takéto radikalizované pochopenie všemohúcnosti Božieho stvorenia však prináša nebezpečenstvo iracionalizmu, lebo nedovoľuje človeku povedať, že pozná dôvody existencie vecí a vzťahov vo svete
-- stvorený svet je tak pre človeka úplne kontigentný /náhodný
-- poznáme ho iba zo skúsenosi, nie sú nám dostupné nijaké apriórne, predskúsenostné dôvody, prečo je práve taký a nie iný
-- tento svet je len jedným z mnohých možných svetov
-'''princím protirečenia'''
-- tvorí spojovací článok medzi Bohom a človekom
-- pokúša sa odvrátiť nebezpečenstvo iracionalizmu a svojvôle: aj sloboda Boha, aj kontingencia toho, čo nie je božské, podlieha požiadavke neprotirečivosti
-- Boh netvorí nič protirečivé
-- neprotirečivosť sa tak vyžaduje ako princím rozumu a v zásade sa konštatuje racionalita faktického sveta
-'''princíp ekonómie'''
-- vyjadrený známou ''Occamovou britvou'', ktorá znie: SÚCNA SA NEMAJÚ ZMNOŽOVAŤ, AK TO NIE JE NEVYHNUTNÉ.
-- tento princíp hovorí, že pri objasňovaní nejakej veci máme vychádzať z čo najmenšieho počtu pojmových prostriedkov
-- inými slovami, ak sa môžeme rozhodnúť medzi viacerými vysvetleniami, prijmime to, ktoré používa menej pojmov
-- z procesov vysvetľovania tak vylúčil mnohé pojmy, ktoré používala vtedajšia teologia a filozofia
-- jeho filozofia kritizuje vtedajšiu metafyziku a jej pojmové prostriedky, akými boli napr. pojmy substancia, akcidencia, podstata a existencia
-- uvažuje o vybudovaní takej metafyziky, ktorá by sa zaoberala kontingentým svetom a jednotlivými súcnami, pričom dokazuje ich neprotirečivosť
 == Pozri aj ==