Horné Otrokovce: Rozdiel medzi revíziami

	Horné Otrokovce
	obec
Štát	Slovensko
Región	Trnavský
Okres	Hlohovec
Historický región	Dolné Považie
Nadmorská výška	230 m n. m.
Súradnice	48°29′24″S 17°52′54″V / 48,49000°S 17,88167°V
Rozloha	9,058 km² (906 ha)
Obyvateľstvo	897 (31. 12. 2004)
Hustota	99,03 obyv./km²
Prvá písomná zmienka	1113
Starosta	Eva Kukučková (SNS)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	920 62
Telefónna predvoľba	+421-33
Kód	507075
EČV	HC
	Poloha obce v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Trnavského kraja
	Štatistika: MOŠ/MIS
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 18:00, 15. január 2011

Súradnice: 48°29′24″S 17°52′54″V / 48,49000°S 17,88167°V

Horné Otrokovce sú obec na Slovensku v okrese Hlohovec. V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol sv. Imricha z roku 1882.

Názov

V minulosti mala obec viacero názvov, prvý sa spomína latinský názov Adradic, čiže predhorie, z ktorého sa vyvinul názov Otrokovce, po vybudovaní Dolných Otrokoviec pribudol aj prívlastok Horné, neskôr bol názov pomaďarčený na Felsőatrak. Názov nie je doslovne preložený, lebo otrok po maďarsky je rabszolga a hovorovo rab.

Dejiny

História obce siaha ďaleko pred prvú písomnú zmienku ktorá je v zoborskej listine z roku 1113, v časti chotára nazývanom stará hora sa nachádzajú zvyšky staroslovanského hradiska. Skoro celý areál pokrýva les, no stále sú voľným okom vidieť umelo vybudované ostré svahy na ktorých stáli palisády, v lese sú viditeľné zvyšky kamenných základov a umelo vybudované zemné valy dodnes nazývané staroslovanským výrazom gbalce. Toto hradisko bolo jedno z viacerých, ktoré sa nachádzali na východnom úpätí Považského Inovca, boli to Posádka, Hlohovec, Koplotovce, Nitrianska Blatnica, Bojná a Podhradie. V roku 1598 bola obec spolu s celým okolím spustošená tureckým vojskom a vypálená.

Koncom 18.storočia kúpil panstvo na tú dobu moderne zmýšľajúci a vzdelaný gróf Vranovics, prestaval kúriu na kaštieľ v dnešnej podobe, takisto kostol, okolo kaštieľa nechal vysadiť anglický park v hornej časti z rozhľadňou nazývanou bašta, ktorá sa neskôr, po otvorení kameňolomu používala, ako pec na pálenie vápna, v časti tehelňa, vybudoval výrobňu tehiel s označením PV (Pál Vranovics) potrebných na jeho ďalšie stavebné zámery, vybudoval moderné maštale pre dobytok s napájačkami ľudovo nazývané švajčiarne, skleník zo závlahou, dom pre správcu aj s bazénom, studne s parnou strojovňou. Studne so strojovňou boli pred dnešným futbalovým ihriskom, odtiaľ bolo vedené výtlačné potrubie o svetlosti 76 mm a v každom z objektov boli oceľové rezervoáre. Väčšina týchto objektov bola zničená koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia. Začiatkom 19. storočia boli za spomenutého grófa vykonané aj rozsiahle meliorácie, pri ktorých sa v časti zvanom Bystré, dnes nazývanom Rybník, našli pozostatky kolových stavieb prvotných osídlencov, dnes už vieme, že to bola osada z mladšej doby kamennej a spomenutý osadníci patrili k ľudu Lengyelskej kultúry, pretože v 1988 roku bol objavený rondel z tejto doby v časti Berinová. Spomenutá rodina Vranovics je pochovaná v pohrebnej kaplnke pri vstupe do obce od Hlohovca, na priečelí kaplnky je pamätný text v maďarčine a pod ním je slovenský preklad. Po smrti grófa predala vdova Vranovics panstvo grófke Győkiovej.

Referencie

↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[1] Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.

[1]

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
-{{Na úpravu}}
-{{Wikifikovať}}
 {{Geobox | Settlement
 <!-- *** Heading *** -->
@@ Riadok 87: / Riadok 85: @@
 | footnotes          =
 }}
-'''Horné Otrokovce''' sú [[obec]] na [[slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Hlohovec|Hlohovec]].
+'''Horné Otrokovce''' sú [[obec]] na [[slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Hlohovec|Hlohovec]]. V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol sv. Imricha z roku [[1882]].
 == Názov ==
-V minulosti mala obec viacero názvov, prvý sa spomína latinský názov ''Adradic'', čiže predhorie, z ktorého sa vyvinul názov Otrokovce, po vybudovaní Dolných Otrokoviec pribudol aj prívlastok Horné, neskôr bol názov pomaďarčený na Felsőatrak. Názov nie je doslovne preložený, lebo otrok po maďarsky je rabszolga a hovorovo rab.
+V minulosti mala obec viacero názvov, prvý sa spomína latinský názov ''Adradic'', čiže predhorie, z ktorého sa vyvinul názov Otrokovce, po vybudovaní [[Dolné Otrokovce|Dolných Otrokoviec]] pribudol aj prívlastok Horné, neskôr bol názov pomaďarčený na Felsőatrak. Názov nie je doslovne preložený, lebo otrok po maďarsky je rabszolga a hovorovo rab.
 == Dejiny ==
+História obce siaha ďaleko pred prvú písomnú zmienku ktorá je v zoborskej listine z roku [[1113]], v časti chotára nazývanom stará hora sa nachádzajú zvyšky staroslovanského hradiska. Skoro celý areál pokrýva les, no stále sú voľným okom vidieť umelo vybudované ostré svahy na ktorých stáli palisády, v lese sú viditeľné zvyšky kamenných základov a umelo vybudované zemné valy dodnes nazývané staroslovanským výrazom gbalce. Toto [[hradisko]] bolo jedno z viacerých, ktoré sa nachádzali na východnom úpätí [[Považský Inovec|Považského Inovca]], boli to Posádka, Hlohovec, Koplotovce, Nitrianska Blatnica, Bojná a Podhradie. V roku [[1598]] bola obec spolu s celým okolím spustošená tureckým vojskom a vypálená.
-V obci je rímskokatolícky kostol sv. Imricha z roku [[1882]].
-História obce siaha ďaleko pred prvú písomnú zmienku ktorá je v zoborskej listine z roku [[1113]],v časti chotára nazývanom stará hora sa nachádzajú zvyšky staroslovanského hradiska. Skoro celý areál pokrýva les, no stále sú voľným okom vidieť umelo vybudované ostré svahy na ktorých stáli palisády, v lese sú viditeľné zvyšky kamenných základov a umelo vybudované zemné valy dodnes nazývané staroslovanským výrazom gbalce. Toto hradisko bolo jedno z viacerých, ktoré sa nachádzali na východnom úpätí Považského Inovca, boli to Posádka, Hlohovec, Koplotovce, Nitrianska Blatnica, Bojná a Podhradie. V roku [[1598]] bola obec spolu s celým okolím spustošená tureckým vojskom a vypálená.
-Koncom 18.storočia kúpil panstvo na tú dobu moderne zmýšľajúci a vzdelaný gróf Vranovics, prestaval kúriu na kaštieľ v dnešnej podobe, takisto kostol, okolo kaštieľa nechal vysadiť [[anglický park]] v hornej časti z rozhľadňou nazývanou bašta, ktorá sa neskôr, po otvorení kameňolomu používala, ako pec na pálenie vápna, v časti tehelňa, vybudoval výrobňu tehiel s označením PV(Pál Vranovics)  potrebných na jeho ďalšie stavebné zámery,  vybudoval moderné maštale pre dobytok s napájačkami ľudovo nazývané švajčiarne, skleník zo závlahou, dom pre správcu aj s bazénom, studne s parnou strojovňou. Studne so strojovňou boli pred dnešným futbalovým ihriskom, odtiaľ bolo vedené výtlačné potrubie o svetlosti 76mm a v každom z objektov boli oceľové rezervoáre. Väčšina týchto objektov bola zničená koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia. Začiatkom 19. storočia boli za spomenutého grófa vykonané aj rozsiahle meliorácie, pri ktorých sa v časti zvanom Bystré, dnes nazývanom Rybník, našli pozostatky kolových stavieb prvotných osídlencov, dnes už vieme, že to bola osada z mladšej doby kamennej a spomenutý osadníci patrili k ľudu  Lengyelskej kultúry, pretože v 1988 roku bol objavený rondel z tejto doby v časti Berinová. Spomenutá rodina Vranovics je pochovaná v pohrebnej kaplnke pri vstupe do obce od Hlohovca, na priečelí kaplnky je pamätný text v maďarčine a pod ním je slovenský preklad. Po smrti grófa predala vdova Vranovics panstvo grófke Győkiovej.
+Koncom [[18.storočia]] kúpil panstvo na tú dobu moderne zmýšľajúci a vzdelaný gróf Vranovics, prestaval kúriu na kaštieľ v dnešnej podobe, takisto kostol, okolo kaštieľa nechal vysadiť [[anglický park]] v hornej časti z rozhľadňou nazývanou bašta, ktorá sa neskôr, po otvorení kameňolomu používala, ako pec na pálenie vápna, v časti tehelňa, vybudoval výrobňu tehiel s označením PV (Pál Vranovics) potrebných na jeho ďalšie stavebné zámery, vybudoval moderné maštale pre dobytok s napájačkami ľudovo nazývané švajčiarne, skleník zo závlahou, dom pre správcu aj s bazénom, studne s parnou strojovňou. Studne so strojovňou boli pred dnešným futbalovým ihriskom, odtiaľ bolo vedené výtlačné potrubie o svetlosti 76 mm a v každom z objektov boli oceľové rezervoáre. Väčšina týchto objektov bola zničená koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia. Začiatkom [[19. storočia]] boli za spomenutého grófa vykonané aj rozsiahle meliorácie, pri ktorých sa v časti zvanom Bystré, dnes nazývanom Rybník, našli pozostatky kolových stavieb prvotných osídlencov, dnes už vieme, že to bola osada z mladšej doby kamennej a spomenutý osadníci patrili k ľudu Lengyelskej kultúry, pretože v [[1988]] roku bol objavený rondel z tejto doby v časti Berinová. Spomenutá rodina Vranovics je pochovaná v pohrebnej kaplnke pri vstupe do obce od [[Hlohovec|Hlohovca]], na priečelí kaplnky je pamätný text v maďarčine a pod ním je slovenský preklad. Po smrti grófa predala vdova Vranovics panstvo grófke Győkiovej.
 == Referencie ==

z d u Obce okresu Hlohovec (2 + 22)
Mestá	Hlohovec Leopoldov
Ostatné obce	Bojničky Červeník Dolné Otrokovce Dolné Trhovište Dolné Zelenice Dvorníky Horné Otrokovce Horné Trhovište Horné Zelenice Jalšové Kľačany Koplotovce Madunice Merašice Pastuchov Ratkovce Sasinkovo Siladice Tekolďany Tepličky Trakovice Žlkovce