Iguanodon: Rozdiel medzi revíziami

Tento článok spĺňa podľa redaktorov slovenskej Wikipédie kritériá na dobrý článok.
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
DinoVictor (diskusia | príspevky)
2 456 editací
Dobrý článok
štylistika
Riadok 3: Riadok 3:
Farba=white|
Farba=white|
Názov=Iguanodon|
Názov=Iguanodon|
Obrázok=[[Súbor:Sketch iguanodon.jpg|280px|]]|
Obrázok=[[Súbor:Sketch iguanodon.jpg|260px|Iguanodon]]|
Titulok=<br /><small>|
Titulok=|
Farba2=pink|
Farba2=pink|
Skry12=áno|
Skry12=áno|

Verzia z 16:32, 16. január 2011

Iguanodon
Iguanodon
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Iguanodon bernissartensis
Mantell, 1825

Kosti prednej končatiny iguanodona.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Iguanodon (v preklade zub leguána) bol veľký a mohutný ornitopod, typický vyspelejší iguanodont. Žil pred 135 až 115 miliónmi rokov a hojne obýval ako Severnú Ameriku, tak západnú Európu.

Prvého iguanodona objavil v roku 1822 a popísal o tri roky neskôr anglický geológ Gideon Mantell. po rode Megalosaurus to bol druhý formálne pomenovaný dinosaurus. Spolu s megalosaurom a hylaeosaurom to bol tiež jeden z rodov, ktoré pôvodne definovali skupinu Dinosauria. Vedecké poznatky o rode Iguanodon sa priebežne vyvíjali podľa toho, ako sa objavovali nové informácie vyplývajúce z nálezov fosílií. Niektoré z nich, medzi nimi aj dve takmer kompletné kostry, umožnili vedcom vytvoriť informačné hypotézy týkajúce sa mnohých aspektov života týchto zvierat, vrátane stravy a sociálneho správania.

Výzor

Model Iguanodona

Celkovo sa iguanodon podobal hypsilofodonovi, mal však podlhovastú hlavu a pevné predné končatiny s dýkovitým tŕňom na palci. Takýto tŕň mu tvoril istý druh zbrane proti členom vlastného druhu, či veľkým dravcom. Tri stredné prsty predných končatín mal zakončené kopýtkovitými pazúrmi a slúžili mu ako chodidlo, kým ohybný malíček mu pomáhal šikovne manipulovať s vetvičkami. V čeľustiach mal rady dorastajúcich zubov, ktoré u slúžili na žuvanie. To nevykonával ako dnešné cicavce pohybmi dolnej čeľuste do strán a len sčasti dole a hore, ale výlučne pohybmi dolnej čeľuste hore a dole. Vypadávaniu potravu z ústnej dutinu mu, podobne ako u iných vtákopanvých dinosaurov (Ornithischia), zabraňoval kožený vak, tvoriaci náhradu líca.

Klasifikácia

Zjednodušený kladogram skupiny Iguanodontia, nakreslený podľa Davida B. Normana[1]

Podľa rodu Iguanodon bol pomenovaný aj nezaradený klad Iguanodontia, veľmi početná skupina ornitopodov s mnohými druhmi pochádzajúcimi zo strednej jury až vrchnej kriedy. Okrem iguanodona sem patrí tiež Dryosaurus, Camptosaurus, Ouranosaurus a vtákopyskaté dinosaury. Skupina Iguanodontidae je niekedy radená ako samostatná čeľaď,[2] [3] ktorá sa však v minulosti stala tzv odpadkovým taxónom, do ktorého sa zaradili ornitopody, ktorí nepatrili ani medzi hypsilophodonty ani hadrosauridy. Zvyčajne sa sem zaraďovali Callovosaurus, Camptosaurus, Craspedodon, Kangnasaurus, Mochlodon, Muttaburrasaurus, Ouranosaurus a Probactrosaurus.[3] S nástupom kladistických analýz sa ukázalo, že skupina je parafyletická a že spomínané rody tvoria na kladograme rôzne vetvy.[4] [1] Skupina Iguanodontoidea sa v odbornej literatúre tiež stále vyskytuje ako nezaradený klad, hoci veľa rodov, ktoré do nej tradične patrili, sa teraz radia do nadčeľade Hadrosauroidea. Iguanodon pravdepodobne pochádza z kamptosaura a na kladograme leží medzi ním a ouranosaurom.[1] Paleontológ Jack Horner tiež navrhol, aby sa hadrosauridy na základe rysov ich lebky delili na dve vzdialene príbuzné podčeľade: Hadrosaurinae s plochými hlavami, kam by patril aj Iguanodon, a Lambeosaurinae s hrebeňmi, kam by patril Ouranosaurus. Tento koncept bol však zavrhnutý.[4] [1]

História objavov

Gideon Mantell, Sir Richard Owen a objav dinosaurov

Ilustrácia fosilizovaného zuba iguanodona a čeľusť súčasného leguána z Mantellovho spisu z roku 1825

Objav iguanodona dlho sprevádzala rozšírená legenda. Podľa tohto príbehu manželka Gideona Mantella, Mary Ann urobila roku 1822 prvý objav zuba iguanodona v Tilgatskom lese neďaleko dediny Cuckfield v anglickom grófstve Sussex,[5] keď bol jej manžel, hlavným povolaním pôrodník,[6] na návšteve u pacientky. Zub mala nájsť v hromade štrku pripraveného na opravu cesty. Mantell po návrate spoznal, že ide o fosíliu, našiel lom, z ktorého cestári štrk priviezli, a v ňom našiel ďalšie zuby a úlomky kostí. Mantell však v roku 1851 vyhlásil, že zuby našiel on sám, a nie je žiadny doklad o tom, že by na návšteve pacientok bral so sebou svoju ženu.[7] Mnohí však legendu považujú za pravdivú.[8] Bez ohľadu na presné okolnosti nálezu, Mantell fosílie ukázal vtedajším odborníkom na skameneliny s dotazom, čo je to za zviera. Väčšina vedcov, ako napríklad William Buckland alebo Georges Cuviera, sa domnievala, že išlo o zuby nejakých rýb alebo cicavcov. Prírodovedec Samuel Stutchbury z Kráľovskej akadémie chirurgov (Royal College of surgeons) si však všimol, že sa podobali zubom leguána, avšak boli dvadsaťkrát väčšie.[9] Na základe toho odhadol, že zviera mohlo byť až 12 metrov dlhé.[10]

Skamenené pozostatky nájdené v Maidstone v roku 1840

Vzhľadom na podobnosť zubov tvora so zubami leguáními pomenoval Mantell nový živočíšny rod Iguanodon, tj "leguánov zub", z latinského výrazu Iguana (slovensky: leguán) a gréckeho odontos (zub). Pôvodne ho zamýšľal pomenovať Iguanasaurus (tj "leguánny jašter"), ale jeho priateľ William Conybeare oponoval, že takýto názov by sa vzťahoval skôr k samotnému leguánovi, takže lepším meom by bol Iguanoides ("podobný leguánovi") alebo Iguanodon.[11] [12]

Hoci prvý úlomok kosti dinosaura bol nájdený už v roku 1677, za prvý vedecky významný objav sa označuje práve Mantellov Iguanodon. Keďže však Mantell svoj nález vo spise pre Londýnsku kráľovskú spoločnosť opísal až roku 1825,[10] [7] stal sa až druhým pomenovaným dinosaurom, keď o rok skôr William Buckland zverejnil svoju štúdiu dinosaura rodu Megalosaurus. Keďže Mantell navyše opomenul k rodovému menu Iguanodon pridať podľa požiadaviek binomické nomenklatúry aj druhové meno, urobil tak až roku 1829 Friedrich Holly, ktorý tvora nazval I. anglicum, čo bolo neskôr zmenené na I. anglicus.[13]

Lepšie zachovaný jedinec bol objavený roku 1834 v lome v Maidstone v grófstve Kent a Mantell ho čoskoro získal. Podľa výrazných zubov ho opäť identifikoval ako iguanodona. Dopustil sa tiež niekoľkých chýb, z ktorých najslávnejšia je umiestnenie palcového tŕňa, ktorý považoval za roh, na nose zvieraťa.[14] Objavy ešte oveľa lepšie zachovaných skamenelín neskôr odhalili, že tento palcový tŕň bol v skutočnosti premeneným palcom. Maidstoneská kostra, stále ešte uväznená v skale, je v súčasnosti vystavená v Natural History Museum in London (Prírodopisnom múzeu v Londýne). Maidstone si od roku 1949 pripomína tento nález vo svojom erbe, ktorý je z jednej strany nesený iguanodonom. Tento jedinec bol označený ako I. Mantelli, druh, ktorý roku 1832 pomenoval Christian Erich Hermann von Meyer, avšak na základe rovnakého materiálu ako bol už predtým pomenovaný I. anglicus. Maidstoneský exemplár však pochádza zo staršej vrstvy, takže je možné, že sa jedná o iný druh.

V tejto dobe začínalo rast napätie medzi Mantellom a Richardom Owenom, ambicióznym vedcom, ktorý v nepokojnom reformnom čase vládol oveľa lepšími možnosťami financovania a spoločenskými kontaktmi. Owen, zaťatý kreacionista, sa postavil proti prvým verziám evolučnej teórie, o ktorých v tej dobe odborníci diskutovali. Ako zbraň v tomto konflikte používal práve dinosaury, ktoré sám pomenoval. Vo spise popisujúcom taxón dinosaurov odmietol, že by dosahovali dĺžok cez 60 metrov, a presadzoval názor, že neboli len obrími jaštermi, ale pokročilými tvormi podobnými cicavcom. Tieto pokročilé vlastnosti nemohli získať "premenou" z plazov a boli im dané od Boha.[15] [16]

Richard Owen spolu so sochárom a prírodovedcom Waterhouseom Hawkinsonom postavili takmer dva tucty rôznych sôch prehistorických zvierat v životnej veľkosti. Sochy boli vytvorené z betónu, ktorý pokrýval oceľové a tehlové jadro. Medzi nimi boli aj dvaja iguanodoni v Crystal Palace v Londýne, z ktorých jeden stál a druhý odpočíval na bruchu. Pred dokončením sochy stojaceho dinosaura jeho tvorcovia vnútri usporiadali banket pre dvadsať ľudí.[17] [18] Krátko pred svojou smrťou roku 1852 si Mantell uvedomil, že Iguanodon nebolo ťažké hrubokožcom podobné zviera, ako sa domnieval Owen, ale jeho stav mu už nedovolil sa na stavbe londýnskych sôch dinosaurov podieľať, a tak Owenova vízia ovplyvnila vnímanie dinosaurov u verejnosti na celé ďalšie desaťročia.[15]

Bernissart

Súbor:Iguanodon bernissartensis, Brussels museum.jpg
Niekoľko z mnohých kostier vystavených v Bruseli tak, ako boli nájdené

Najväčší nález pozostatkov iguanodona pochádza z roku 1878 z uhoľnej bane v Bernissartu v Belgicku. Paleontológovia Louis Dollo a Louis de Pauw, podporovaní Alphonseom Briartom, vedúcim baní v neďalekom Morlanwelzu, v hĺbke 322 metrov[19] odkryli skamenené kosti najmenej 38 jedincov,[1] z ktorých väčšina bola dospelá. Mnohé z nich putovali na verejnú výstavu, ktorá bola otvorená roku 1882. 11 kostier bolo zrekonštruovaných do stojace polohy a 20 kostier bolo vystavených približne v takej polohe, v akej boli nájdené.[19]

Výstava je stále prístupná verejnosti v Kráľovskom belgickom inštitúte prírodných vied v Bruseli a repliku jednej z kostier je možné vidieť aj v Oxfordskom univerzitnom múzeu prírodných vied a v Sedgwickovom múzeu v Cambridgei. Väčšina pozostatkov patrila novému druhu, I. bernissartensis, väčšiemu a oveľa robustnejšiemu zvieraťu než predtým známe nálezy z Anglicka, ale jeden exemplár bol označený ako I. Mantelli (dnes Dollodon bampingi). Niektoré kostry patria medzi prvé nájdené úplné kostry dinosaurov. Spolu s nimi boli odkryté aj pozostatky rôznych rastlín, iných plazov a rýb[19], vrátane krokodíla rodu Bernissartia.

Ďalšie nálezy

Výskum rodu Iguanodon sa na začiatku 20. storočia kvôli svetovým vojnám a Veľkej hospodárskej kríze znížil. Roku 1925, Reginald Hooley označil nález v Atherfield Point na ostrove Wight za nový druh a pomenoval ho I. atherfieldensis. Nový druh sa stal významným predmetom štúdia paleontológov, ale aj taxonomickej kontroverzie.[20] Pôvodne európsky rod dinosaurov sa však začal objavovať na náleziskách po celom svete. Boli hlásené nálezy z Afriky (zuby z Tuniska[21] a zo Sahary)[22] nové druhy z Mongolska (I. orientalis), [23] a Spojených štátov (I. ottingeri v Utahu).[24] Ďalší severoamerický druh z Južnej Dakoty, ktorý bol pôvodne zaradený medzi iguanodona ako I. lakotaensis[25] bol neskôr preklasifikovaný rodu Dakotadon.[26]

Iguanodon sa nestal súčasťou prvých prác tzv. renesancie dinosaurov, ktorá začala opísaním deinonycha roku 1969, ale nebol prehliadaný dlho. Vďaka práci Davida Weishampela o spôsoboch stravovania ornitopodov odborníci lepšie porozumeli aj o stravovaní iguanodonov[27] a práce Davida B. Normana zameraného na množstvo rôznych vlastností tohto rodu ho urobila jednými z najlepšie poznaných dinosaurov.[19] Navyše ďalší nález mnohých kostier Iguanodona, uhynutého na veľmi malej ploche počas povodne, v Nehdene v Severnom Porýní-Vestfálsku v Nemecku poskytol dôkazy o ich zoskupovaní do stád. Bolo tu nájdených najmenej 15 jedincov 2 až 8 metrov dlhých, hoci niektorí patrili k iným rodom zo skupiny Iguanodontia (ako Dollodon, v tej dobe označovaný za druh iguanodona a nazývaný I. atherfieldensis, či Mantellisaurus).

Materiál z nálezov iguanodontov bol tiež použitý pri hľadaní dinosaurích DNA a iných biomolekúl. Tím pod vedením Grahama Emberyho našiel v jednom rebre pozostatky typických kostných bielkovín ako fosfoproteíny a proteoglykány.

Druhy

Rod Iguanodon bol zastúpený viacerými druhmi. Iba v Anglicku žili dva dobre známe a dva menej známe druhy tohto rodu. Z lepšie známych druhov je zaujímavý I. bernissartensis, ktorý bol zo všetkých druhov najväčší, v priemere 10 až 12 m. dlhý, s váhou 6 až 7 ton a výškou na úrovni bedier presahujúcou u niektorých jedincov 450 cm. Tento mohutný druh zároveň disponoval pomerne dlhými a mocnými prednými končatinami. I. atherfieldensis bol menší, „iba“ 6 až 7 m. dlhý, avšak hojnejší. Zároveň spásal nižšie rastliny.

Ďalší druh rodu Iguanodon je známy z USA, kým pre ázijskú formu je dnes používané vlastné rodové meno, Altirhinus

Spôsob života

Iguanodon bol pokojný bylinožravec, žijúci a putjúci po krajine v stádach. Stádový život tohto zvieraťa nám prezradili hromadné nálezy jeho kostier v Belgicku a beztak početné pozostatky v rôznych kútoch Európy a Spojených štátov.

Zástupcov rodu Iguanodon v minulosti často zobrazovali v vzpriamenom postoji, pričom sa opierali o chvost. Táto predstava bola mylná, keďže chvost by sa v podobom postoji zlomil. Nové výskumy odhalili, že dospelé iguanodony chodili zväčša po všetkých štyroch a len pri spásaní vyššej vegetácie alebo behu sa vztýčili na zadné končatiny. Nebol to však až takmer vertikálne vzpriamený postoj, ako sa myslelo v minulosti, chrbát totiž býval nosený vo vodorovnej polohe. Na rozdiel od dospelých jedincov, mláďatá tohto rodu po štyroch praktický nechodili a behali na zadných končatinách ako hypsilofodony.

Potrava

Lebka Iguanodona z Oxford University Museum of Natural History (Múzea prírodných vied Oxfordskej univerzity

Už pri prvom náleze si paleontológovia všimli, že Iguanodon mal zuby bylinožravého plaza,[10] ale neprišli k jednoznačnému záveru, akým spôsobom sa živil. Ako poznamenal Mantell, pozostatky, s ktorými pracoval, sa nepodobali žiadnemu súčasnému plazovi. Zvlášť bezzubá symfýza spodnej čeľuste sa podobá skôr symfýze leňocha dvojprstého alebo vyhynutého leňocha rodu Mylodon. Podľa neho mal Iguanodon chýpavý jazyk, ktorý mohol používať pri zbieraní potravy,[28] podobne ako to robia žirafy. Neskoršie nálezy však preukázali, že tento dohad bol chybný. Napríklad kosti jazylky, na ktoré sa upínal jazyk, sú veľmi masívne stavané, čo naznačuje, že jazyk bol svalnatý a nechýpavý, určený na posúvanie potravy v ústach.[29]

Chrup tvorilo niekoľko radov vrúbkovaných zubov. Tie boli, ako meno Iguanodon naznačuje, podobné leguánovi, ale väčšie. Horná čeľusť obsahovala na každej strane až 29 zubov, avšak žiadny z nich nebol v jej prednej časti. Spodná čeľusť mala na každej strane 25 zubov. Počty sa u oboch čeľustí líšili, pretože zuby spodnej čeľuste boli širšie. Ich dĺžka bola asi 5 cm a boli umiestnené tak tesne pri sebe, že tvorili súvislú žuvaciu plochu. Na rozdiel od hadrosauridov, ktorí mali celé stĺpce náhradných zubov, Iguanodon mal pre každý zo zubov len jednu náhradu. Aj keď sa pri spracovávaní tuhej potravy zuby značne opotrebovali, vďaka samobrúseniu zostávali ich okraje veľmi ostré.

Časť prednej končatiny Iguanodona na výstave v Bruseli. Piaty, predĺžený prst bol chýpavý.

Štruktúra lebky iguanodonom umožňovala, aby sa kosti, ktoré držali zuby v hornej čeľusti, po zatvorení papule prehli smerom von. Tým sa povrch spodnej časti hornej čeľuste otieral o povrch hornej časti spodnej čeľuste, a drtil tak čokoľvek, čo sa nachádzalo medzi nimi. Toto drvenie malo rovnakú funkciu ako má žuvanie u cicavcov.[27] Pretože zuby mohli byť nahradené, Iguanodon mohol tento mechanizmus spracovania tuhej rastlinnej potravy používať po celý život. Navyše, predné časti oboch jeho čeľustí boli bezzubé a zakončené kostenými hrbolcami. Tento tvrdý okraj, ktorý bol pravdepodobne pokrytý a predĺžený vrstvou keratínu, vytváral zobák, ktorý mohol obštipkávať vetvičky a výhonky.[19] Iguanodon sa vďaka týmto zdokonaleniam spracovania potravy stal nejefekivnejším bylinožravcom, aký kedy do tej doby chodili po zemi. Zbieraniu potravy snáď napomáhal aj flexibilný malíček, ktorý mohol, na rozdiel od ostatných prstov, slúžiť na manipuláciu s predmetmi.

Čo presne Iguanodon svojimi vyvinutým čeľusťami jedol, nie je známe. Rozmery väčších druhov, ako I. bernissartensis, im umožňovali prístup ako k potrave nachádzajúcej sa pri zemi, tak k lístiu vo 4 až 5 metrových výškach. V jeho prostredí rástli stromové paprade a borovicorasty, ale aj prvé krytosemenné rastliny, napr magnólie. Objavili sa tiež špekulácie, že mohol okusovať aj konáre. David Norman navrhol, že jeho strava mohla pozostávať z prasliček a cykasorastov.[19]

Či už bola jeho strava akákoľvek, s ohľadom na svoju veľkosť a počet sa Iguanodon považuje v rámci svojich vtedajších ekosystémov za dominantného bylinožravca. V Anglicku s ním zdieľal spoločný priestor malý predátor Aristosuchus, väčšie predátori Eotyrannus, Baryonyx a Neovenator, bylinožravce Hypsilophodon a Valdosaurus]], ďalší "iguanodont" Mantellisaurus, obrnený bylinožravec Polacanthus a sauropod Pelorosaurus.[30]

Palcový tŕň

Pôvodný tŕň z palca Iguanodona nájdený v Maidstone v roku 1840

Tento tŕň je jedným z najznámejších znakov Iguanodona. Hoci ho Mantell pôvodne zvieraťu umiestnil na nos, vďaka exemplárom nájdených v Bernissarte ho paleontológ Dollo správne umiestnil na ruku, kde dotváral palec. Nejednalo sa o posledný prípad, kedy bol zle interpretovaný modifikovaný pazúr s dinosaurím palcom; ako príklad môžu poslúžiť Noasaurus, Baryonyx a Megaraptor, ktorých zväčšené pazúry im boli najprv po vzore dromeosauridov umiestňované k chodidlám. Obvykle sa usudzuje, že Iguanodon používal tento tŕňový palec pri boji zblízka ako zbraň proti predátorom,[19] ale mohol ho využívať aj na rozbíjanie semien a ovocia či dokonca proti iným iguanodonom. Objavil sa tiež názor, že s palcom bola spojená jedovatá žľaza, avšak táto hypotéza bola odmietnutá, pretože palec nebol dutý, ani ním neviedol žiadne žliabky, ktorými by jed mohol prúdiť.[31]

Sociálne správanie

Hoci sa niekedy uvádza, že úhyn Iguanodontov v Bernissarte bol výsledkom jedinej katastrofy, v súčasnosti prevažuje názor, že sú zaznamenané najmenej tri takéto smrtiace udalosti. Hoci tu veľký počet dinosaurov zahynul v geologicky krátkom rozpätí (kratšom ako 100 rokov), neznamená to však, že Iguanodon bol stádové zviera.

Argumentom proti jeho stádovosti je, že na tomto nálezisku sa nachádza len málo kusov mláďat , čo nesúhlasí s úmrtnosťou v stádach súčasných zvierat. Pravdepodobnejšie sa jedná o opakované obete náhlych záplav, ktorých zdochliny sa hromadili v jazere či mokrade.

V populárnej kultúre

Počnúc prvým opisom roku 1825 sa Iguanodon stal predmetom záujmu po celom svete. K jeho popularite výrazne prispeli dve rekonštrukcie v životnej veľkosti, postavené roku 1852 v Crystal Palace v Londýne.[32] Išlo o prvé pokusy o zostavenie dinosaurích modelov v ich skutočnej veľkosti.

Iguanodon bol hrdinom niekoľkých filmov. Vo filme Dinosaurus (Dinosaur) hrá hlavnú rolu. Objavil aj v niektorých častiach série "Krajina dávnych vekov" (The Land Before). Okrem toho bol Iguanodon k videniu aj v dokumentárnom filme "Putovanie s dinosaurami" (Walking with Dinosaurs) z roku 1999 od BBC a hral hlavnú rolu v knihe Sira Arthura Conana Doyla "Stratený svet" (The Lost World).

Referencie

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Iguanodon na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Iguanodon na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
  1. ↑ a b c d e Norman, David B.. Basal Iguanodontia. In Weishampel, D. B., et al. The Dinosauria. Berkeley: University of California Press, 2004. ISBN 0-520-24209-2. str. 413–437. (po anglicky)
  2. ↑ Galton, Peter M.. Notes on Thescelosaurus, a conservative ornithopod dinosaur from the Upper Cretaceous of North America, with comments on ornithopod classification. Journal of Paleontology (po anglicky)
  3. ↑ a b Norman, David B. Iguanodontidae. In The Illustrated Encyclopedia of Dinosaurs, str. 110-115. (po anglicky)
  4. ↑ Fossil Iguanodon Tooth. Collections Online (po anglicky)
  5. ↑ Scott, Michon. Gideon Mantell. Strangescience (po anglicky)
  6. ↑ a b Sues, Hans-Dieter. European Dinosaur Hunters. In Farlow, M. K., Brett-Surman. The Complete Dinosaur. Bloomington: Indiana University Press ISBN 0-253-33349-0. str. 14. (po anglicky)
  7. ↑ Lucas, Spencer G.. Gideon Mantell and the discovery of dinosaurs. Palaios, december 1999, roč. 14, čís. 6, str. 601–602. (po anglicky)
  8. ↑ Glut, Donald F.. Dinosaurs: The Encyclopedia. Jefferson, North Carolina: McFarland & Co, 1997. ISBN 0-89950-917-7. str. 490–500. (po anglicky)
  9. ↑ a b c Mantell, Gideon A. Notice on the Iguanodon, a Newly Discovered Fossil Reptile, from the Sandstone of Tilgate Forest, in Sussex, Philosophical Transactions of the Royal Society (po anglicky)
  10. ↑ Cadbury, D.. The Dinosaur Hunters. London: Fourth Estate, 2000. ISBN 1-85702-959-3. (po anglicky)
  11. ↑ Olshevsky, George. Re: Hello and a question about Iguanodon mantelli (long) (po anglicky)
  12. ↑ Holl, Fridrich. Handbuch der Petrifaktenkunde, 1829, svazek I. Ouedlinberg. (po nemecky)
  13. ↑ Mantell, Gideon A.. Discovery of the bones of the Iguanodon in a quarry of Kentish Rag (a limestone belonging to the Lower Greensand Formation) near Maidstone, Kent. Edinburgh New Philosophical Journal, 1834, roč. 17, str. 200–201. (po anglicky)
  14. ↑ a b Torrens, Hugh. Politics and Paleontology. In The Complete Dinosaur, str. 175–190. (po anglicky)
  15. ↑ Owen, Richard. Report on British Fossil Reptiles: Part II.. Report of the British Association for the Advancement of Science for 1841, 1842, roč. 1842, str. 60–204. (po anglicky)
  16. ↑ Benton, Michael S.. Brief History of Dinosaur Paleontology. In Gregory, S. P.. The Scientific American Book of Dinosaurs. New York: St. Martin Press, 2000. ISBN 0-312-26226-4. str. 10–44. (po anglicky)
  17. ↑ Yanni, Carla. Divine Display or Secular Science: Defining Nature at the Natural History Museum in London. The Journal of the Society of Architectural Historians, september 1996, roč. 55, čís. 3, str. 276–299. DOI:10.2307/991149. (po anglicky)
  18. ↑ a b c d e f g Norman, David B. (1985). The Illustrated Encyclopedia of Dinosaurs: An Original and Compelling Insight into Life in the Dinosaur Kingdom. New York: Crescent Books. str. 24–33. ISBN 0-517-468905. (po anglicky)
  19. ↑ Hooley, R. W.. On the skeleton of Iguanodon atherfieldensis sp. nov., from the Wealden Shales of Atherfield (Isle of Wight). Quarterly Journal of the Geological Society of London, 1925. ISSN 0370-291X. (po anglicky)
  20. ↑ Lapparent, A. F. de. Découverte de Dinosauriens associés à une faune de Reptiles et de Poissons, dans le Crétacé inférieur de l'Extrême Sud Tunisien. Comptes Rendus Hebdomadaires des Séances de l'Académie des Sciences, ISSN 0567-655X. (po francúzsky)
  21. ↑ Lapparent, A. F. de. Les dinosauriens du "Continental Intercalaire" du Sahara Central. Mémoires de la Socété Géologique de France (Nouvelle Série), 1960. (po francúzsky)
  22. ↑ Rozhdestvensky, A. K.. Открытие игуанодона в Монголии [Objav iguanodona v Mongolsku]. Dokladi Akademii Nauk S.S.S.R., 1952, str. 1243–1246. (po rusky)
  23. ↑ Galton, P. M., J. A. Jensen Remains of ornithopod dinosaurs from the Lower Cretaceous of North America. Brigham Young University Geology Studies, 1979, str. 1–10. ISSN 1041-7184 (po anglicky)
  24. ↑ Weishampel, David B., Philip R. Bjork The first indisputable remains of Iguanodon (Ornithischia: Ornithopoda) from North America: Iguanodon lakotaensis, sp. nov.. Journal of Vertebrate Paleontology, 1989, str. 56–66. (po anglicky)
  25. ↑ Paul, Gregory S.. A revised taxonomy of the iguanodont dinosaur genera and species. Cretaceous Research, 2008, str. 192–216. DOI:10.1016/j.cretres.2007.04.009. (po anglicky)
  26. ↑ a b Weishampel, David B.. Evolution in jaw mechanics in ornithopod dinosaurs. Berlin, New York: Springer-Verlag, 1984. (Advances in Anatomy, Embryology, and Cell Biology; sv. 87.) ISBN 0387131140. (po anglicky) Chyba citácie Neplatná značka <ref>; názov „Evolution in jaw“ je použitý viackrát s rôznym obsahom
  27. ↑ Mantell, Gideon A.. On the structure of the jaws and teeth of the Iguanodon. Philosophical Transactions of the Royal Society of London, 1848, str. 183–202. DOI:10.1098/rstl.1848.0013. (po anglicky)
  28. ↑ Norman, David B.. On the ornithischian dinosaur Iguanodon bernissartensis of Bernissart (Belgium). Mémoires de l'Institut Royal des Sciences Naturelles de Belgique, 1980, str. 1–105. (po anglicky)
  29. ↑ Weishampel, D. B. et al. Dinosaur Distribution. In The Dinosauria, str. 517–606. (po anglicky)
  30. ↑ Naish, Darren. Venomous & septic bites, Dinosaur Mailing List (po anglicky)
  31. ↑ Smith, Dan. A site for saur eyes. New Statesman (po anglicky).

Pozri aj

Externé odkazy

Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Iguanodon&oldid=3368054“