Li Sien-nien: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Nongbulinqing (diskusia | príspevky)
nová str.
 
Jonesy (diskusia | príspevky)
d štylistika
Riadok 2: Riadok 2:
| Meno = Li Sien-nien
| Meno = Li Sien-nien
| Rodné meno =
| Rodné meno =
| Portrét = 李先念签名.jpg
| Portrét =
| Veľkosť portrétu = <!-- 200px -->
| Veľkosť portrétu = <!-- 200px -->
| Popis =
| Popis =
Riadok 25: Riadok 25:
| Národnosť =
| Národnosť =
| Vierovyznanie =
| Vierovyznanie =
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Podpis = 李先念签名.jpg
| Webstránka =
| Webstránka =
| Poznámky =
| Poznámky =

Verzia z 14:30, 20. január 2011

Li Sien-nien
Li Sien-nien
Li Sien-nien, podpis
Bývalý prezident Čínskej ľudovej republiky
V úrade
18. júna 1983 – 8. apríla 1988
Predchodca Liou Šao-čchi Jang Šang-kchun Nástupca
Biografické údaje
Narodenie23. jún 1909
Chung-an, Čína
Úmrtie21. jún 1992
Peking
Politická stranaKomunistická strana Číny
Odkazy
Spolupracuj na CommonsLi Sien-nien
(multimediálne súbory)

Li Sien-nien (čín. 李先念 – Li Sien-nien, pchin-jin: Lǐ Xiānniàn), * 23. jún 1909 - †21. jún 1992) bol čínsky politik a prezident Čínskej ľudovej republiky v rokoch 19831988.

Li vstúpil do Komunistickej strany roku 1927 a v rokoch 1934-35 sa zúčastnil Dlhého pochodu ako armádny kapitán a politický komisár. Roku 1945 sa stal členom ústredného výboru Komunistickej strany. Po založení ČĽR roku 1949 sa stal guvernérom svojej rodnej provincie Chu-bej. V roku 1954 sa stal ministrom financií a od roku 1956 bol členom Polibyra.

V roku 1967 bol počas Kultúrnej revolúcie zosadený z funkcie ministra financií, a to najmä kvôli tomu, že bol blízkym spolupracovníkom Teng Siao-pchinga. Roku 1973 ho Čou En-laj opäť vymenoval za ministra financií a Li zohral dôležitú úlohu pri obnove hospodárstva po skončení Kultúrnej revolúcie. Po nástupe Teng Siao-pchinga k moci mu asistoval pri zavádzaní ekonomických reforiem.

V rokoch 19831988 bol prezidentom Čínskej ľudovej republiky. V roku 1985 navštívil Spojené štáty a stal sa tak prvým najvyšším predstaviteľom ČĽR, ktorý navštívil USA. Po svojom odchode z postu prezidenta ostával stále vplyvnou osobnosťou a počas nepokojov na Námestí nebeského pokoja roku 1989 patril k podporovateľom tvrdého zákroku voči protestujúcim študentom.