Milhosť: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Infobox Slovenská obec | |
{{Infobox Slovenská obec | |
||
Názov = Milhosť |
Názov = Milhosť (Migléc)| |
||
URL znaku = Erb chýba.jpg | |
URL znaku = Erb chýba.jpg | |
||
URL polohy = Mapa nie je.png | |
URL polohy = Mapa nie je.png | |
||
Riadok 7: | Riadok 7: | ||
Región = | |
Región = | |
||
Rozloha = | |
Rozloha = | |
||
Počet obyvateľov = 344| |
Počet obyvateľov = 344 | |
||
Národnostné zloženie = Slovenská - 189| |
(Národnostné zloženie = Slovenská - 189| |
||
= Maďarská - 144| |
|||
= Rómska - 4| |
|||
= Česká - 1| |
|||
= Ostatné, nezistené - 6 )|<!-- neviem ako dať ako údaj do tabuľky --> |
|||
Stav k = | |
Stav k = | |
||
Hustota obyvateľstva = | |
Hustota obyvateľstva = | |
||
Riadok 29: | Riadok 29: | ||
Starosta = Vojtech Gálffy| |
Starosta = Vojtech Gálffy| |
||
Politická strana = | |
Politická strana = | |
||
}}'''Milhosť''' je [[obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Košice - okolie|Košice - okolie]]. |
}}'''Milhosť''' je [[obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Košice - okolie|Košice - okolie]]. Leží 166 m nad morom na východnom Slovensku, v južnej časti Košickej kotliny, 21 km na juhu od Košíc v susedstve dvoch dedín - Kechneca a Sene. Zároveň je aj hraničným priechodom Milhosť- Tornyosnémeti. Katastrálne územie obce tvorí 770 ha. |
||
== História == |
== História == |
||
Riadok 35: | Riadok 35: | ||
Prvé písomné správy sa objavujú v 14. storočí. Tak sa spomína kaplnka sv. Michala z roku 1322, ktorú nevieme kde stála. |
Prvé písomné správy sa objavujú v 14. storočí. Tak sa spomína kaplnka sv. Michala z roku 1322, ktorú nevieme kde stála. |
||
V roku 1450 rodina Hegyaljai získava pozemky v obci. |
V roku 1450 rodina Hegyaljai získava pozemky v obci. |
||
Od začiatku 15. storočia sa používa už názov Milhosť. Dedina predtým mala rôzne názvy ako: Középnémeti, Kisnémeti alebo Középkisnémeti. Preto je aj v dnešnom období Milhosť spomínaná po maďarsky ako aj Miglécnémeti. |
Od začiatku 15. storočia sa používa už názov Milhosť. Dedina predtým mala rôzne názvy ako: ''Középnémeti'' , ''Kisnémeti'' alebo ''Középkisnémeti''. Preto je aj v dnešnom období Milhosť spomínaná po maďarsky ako aj ''Miglécnémeti'' . |
||
Do roku 1500 na území obce žijú len Nemci, iba začiatkom 16. storočia prichádzajú prvé maďarské rodiny, dôsledkom toho Nemcov ubúda. |
Do roku 1500 na území obce žijú len Nemci, iba začiatkom 16. storočia prichádzajú prvé maďarské rodiny, dôsledkom toho Nemcov ubúda. |
||
Po roku 1600 už nie sú záznamy o nemeckých obyvateľov, ale pribúdajú slovenské rodiny. V roku 1720 počet Maďarov a Slovákov je rovnaký. V roku 1787 prichádzajú prví Židia, po roku 1850 Rómovia. |
Po roku 1600 už nie sú záznamy o nemeckých obyvateľov, ale pribúdajú slovenské rodiny. V roku 1720 počet Maďarov a Slovákov je rovnaký. V roku 1787 prichádzajú prví Židia, po roku 1850 Rómovia. |
||
Riadok 41: | Riadok 41: | ||
== Výstavby == |
== Výstavby == |
||
Zvonica dediny bola postavená v 1. polovici 19. storočia. V roku 1861 okolo obce na východnej strane začala premávať železnica Miškolc-Košice. Reformovaná škola a byt pre učiteľa bola postavená v roku 1868 a neskôr, presnejšie v roku 1887, bol vybudovaný aj reformovaný kostol. |
Zvonica dediny bola postavená v 1. polovici 19. storočia. V roku '''1861''' okolo obce na východnej strane začala premávať železnica Miškolc-Košice. Reformovaná škola a byt pre učiteľa bola postavená v roku '''1868''' a neskôr, presnejšie v roku '''1887''' , bol vybudovaný aj reformovaný kostol. |
||
''' 1950''' - začiatok ťažbi štrku a piesku (veľké ložiská surovín pod úrodnou pôdou na mnohých miestach chotára obce), |
|||
'''1978''' - hraničný priechod je zrekonštruovaný, '''1988''' - plynofikácia obce, |
|||
⚫ | |||
1988- plynofikácia obce |
|||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
== Územné zmeny obce == |
|||
Vznikom ČSR po roku '''1918''' sa Milhosť stáva pohraničnou dedinou medzi Maďarskom a Slovenskom. Po Viedenskej arbitráži, v roku '''1938''' , obec pripadá Maďarsku a má názov '''Miglécnémeti''' . Po skončení 2. svetovej vojny obec znova patrí do ČSR a od roku '''1945-1947''' má názov Migléc. V období '''1948-1964''' sa nazýva Milhosť. |
|||
V roku '''1964''' Milhosť bol zlúčený so susednou obcou Kechnec a dostáva názov: Hraničná pri Hornáde, časť Milhosť. |
|||
V roku 1986 Hraničnú pri Hornáde pripojili k obci Seňa, a tak dostala novú názov- Seňa, časť Milhosť. |
|||
Milhosť bol zlúčený od '''1964''' do roku '''1992''' , teda 28 rokov, ktoré neboli výhodné ani pre obyvateľov ani pre obec. Minimum finančných prostriedkov pre obec spôsobili úpadok kultúry aj rozvoj obce. |
|||
Na žiadosť občanov '''1.1.1993''' obec získava samostatnosť a dvojjazyčný názov Milhosť- Migléc (keďže 50% obyvateľov je maďarskej národnosti). |
|||
Ak si to historicky zhrnieme, Milhosť patril do [[Uhorsko|Uhorska]] , do ''Rakúsko- Uhorskej monarchie'' , do [[Československo|Československa]] a od 1.1.1993 do [[Slovenská republika|Slovenskej republiky]]. |
|||
{{Slovenský výhonok}} |
{{Slovenský výhonok}} |
Verzia z 14:26, 6. máj 2006
Milhosť (Migléc) | ||
obec | ||
|
||
Štát | Slovensko | |
---|---|---|
Kraj | košický kraj | |
Okres | Košice | |
Nadmorská výška | 166 m n. m. | |
Obyvateľstvo | 344 | |
Starosta | Vojtech Gálffy | |
PSČ | 044 58 (pošta Seňa) | |
EČV (do r. 2022) | KS | |
Tel. predvoľba | 055 | |
Adresa obecného úradu |
Milhosť 6 | |
E-mailová adresa | poslať email | |
Interaktívna mapa obce
| ||
Wikimedia Commons: Milhosť | ||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Chýba kód obceMilhosť je obec na Slovensku v okrese Košice - okolie. Leží 166 m nad morom na východnom Slovensku, v južnej časti Košickej kotliny, 21 km na juhu od Košíc v susedstve dvoch dedín - Kechneca a Sene. Zároveň je aj hraničným priechodom Milhosť- Tornyosnémeti. Katastrálne územie obce tvorí 770 ha.
História
Milhosť sa prvý krát spomína v roku 1220, kedy bola súčasťou 10 obcí patriacim kráľovnej, v ktorých žili nemeckí osadníci prichádzajúci počas rokov 1205-1209. Milhosť v 13. storočí ešte nebola samostatná dedina, bola iba osada (majer), patriace k dedine Középnémeti. Prvé písomné správy sa objavujú v 14. storočí. Tak sa spomína kaplnka sv. Michala z roku 1322, ktorú nevieme kde stála. V roku 1450 rodina Hegyaljai získava pozemky v obci. Od začiatku 15. storočia sa používa už názov Milhosť. Dedina predtým mala rôzne názvy ako: Középnémeti , Kisnémeti alebo Középkisnémeti. Preto je aj v dnešnom období Milhosť spomínaná po maďarsky ako aj Miglécnémeti . Do roku 1500 na území obce žijú len Nemci, iba začiatkom 16. storočia prichádzajú prvé maďarské rodiny, dôsledkom toho Nemcov ubúda. Po roku 1600 už nie sú záznamy o nemeckých obyvateľov, ale pribúdajú slovenské rodiny. V roku 1720 počet Maďarov a Slovákov je rovnaký. V roku 1787 prichádzajú prví Židia, po roku 1850 Rómovia. Historická pečať obce pochádza z roku 1839, ktorá sa stala východiskom pri tvorbe obecného erbu v 90 rokoch 20. storočia.
Výstavby
Zvonica dediny bola postavená v 1. polovici 19. storočia. V roku 1861 okolo obce na východnej strane začala premávať železnica Miškolc-Košice. Reformovaná škola a byt pre učiteľa bola postavená v roku 1868 a neskôr, presnejšie v roku 1887 , bol vybudovaný aj reformovaný kostol. 1950 - začiatok ťažbi štrku a piesku (veľké ložiská surovín pod úrodnou pôdou na mnohých miestach chotára obce), 1978 - hraničný priechod je zrekonštruovaný, 1988 - plynofikácia obce, po roku 1950 - vzniká nová ulica Kis Perjés a hospodársky dvor JRD, 1994 - postavený dom smútku, 1995 - výstavba čistiarne odpadových vôd pre Kechnec a Milhosť (ktorá sa po roku 2000 sa rozlišuje rozlišuje pre priemyselný park v Kechneci). 1996 - kanalizačná sieť, vodovod, 1998 - benzínová pumpa pri ceste ku štátnemu prechodu. 2000 - v západnej časti chotára je postavený (spoločnosť Orange) zosilňovač mobilných telefónov.
Územné zmeny obce
Vznikom ČSR po roku 1918 sa Milhosť stáva pohraničnou dedinou medzi Maďarskom a Slovenskom. Po Viedenskej arbitráži, v roku 1938 , obec pripadá Maďarsku a má názov Miglécnémeti . Po skončení 2. svetovej vojny obec znova patrí do ČSR a od roku 1945-1947 má názov Migléc. V období 1948-1964 sa nazýva Milhosť. V roku 1964 Milhosť bol zlúčený so susednou obcou Kechnec a dostáva názov: Hraničná pri Hornáde, časť Milhosť. V roku 1986 Hraničnú pri Hornáde pripojili k obci Seňa, a tak dostala novú názov- Seňa, časť Milhosť. Milhosť bol zlúčený od 1964 do roku 1992 , teda 28 rokov, ktoré neboli výhodné ani pre obyvateľov ani pre obec. Minimum finančných prostriedkov pre obec spôsobili úpadok kultúry aj rozvoj obce. Na žiadosť občanov 1.1.1993 obec získava samostatnosť a dvojjazyčný názov Milhosť- Migléc (keďže 50% obyvateľov je maďarskej národnosti). Ak si to historicky zhrnieme, Milhosť patril do Uhorska , do Rakúsko- Uhorskej monarchie , do Československa a od 1.1.1993 do Slovenskej republiky.