Devotio moderna

Devotio moderna

(z lat. nová zbožnosť) je kresťanské hnutie neskorého stredoveku, ktoré sa od 14. storočia šírilo z Holandska do vtedajšej Európy. Kráčajúc ruku v ruke s kresťanským humanizmom, kladúcim dôraz na intelektuálne štúdium koreňov kresťanstva, devotio moderna prízvukovalo individuálny prístup k viere a k náboženstvu.

Za zakladateľa tohto smeru je považovaný kazateľ a mystik, holandský učenec Gerardus Veľký (1340–1384). Zakladateľ združenia Bratia spoločného života. Jadrom Devotio moderna bola vnútorna skutočnosť a snaha o nasledovanie Ježiša Krista ako vzoru kresťanského života. Hnutie malo veľký úspech v Holandsku, v Nemecku a vo Francúzsku hlavne v 15. storočí a ovplyvnilo i náboženské postoje reformátorov.

Vznik

Devotio moderna vznikla krátko po Grootovej smrti v Holandsku, v kláštore Windesheim pri Zwolle. Nadviazala na staršiu mystickú zbožnosť Majstra Eckharta a H. Susa a znamenala prehĺbenie a vyvrcholenie celkovej tendencie stredovekej mestskej zbožnosti, ktorá kládla stále väčší dôraz na individuálnu a vnútornú stránku náboženského života. Zameriavala sa na osobnú modlitbu, meditáciu a úctu k sviatosti oltárnej, v ktorej sa každý človek stretáva osobne s Ježišom Kristom. Hlavným a konečným cieľom zbožného života bola osobná spása a večný život s Kristom po smrti. Prostriedkom nebola slávna a verejná bohoslužba, ale láska a vnútorná skutočnosť človeka, ako o tom kresťania čítali a počúvali v evanjeliu. Od predošlej mystickej zbožnosti sa devotio moderna líšila tiež tým, že odmietala špekulácie, zdôrazňovala tichú pokoru a napriek tomu, že Groote prax súdobej cirkvi často a ostro kritizoval, dbal na to, aby sa s ňou nedostal do konfliktu. Pápeži 15. storočia devotio moderna tiež podporovali a bránili ju proti rôznym obvineniam. Podozrenie vyvolávalo hlavne to, že Bratia spoločného života síce žili spoločne, ale neboli to rehoľníci a živili sa prevažne remeslami. Sám Groote sa z pokory odmietol stať kňazom, zato sa ale veľmi snažil o náboženskú výchovu budúcich kňazov. V škole v Deventeri, ktorú založil, študovalo až 2000 mladých mužov a jeho spisy sa opisovali a šírili.

Význam a vplyv

Duchovnou školou devotio moderna prešla rada významných ľudí, napríklad Jan Ruysbroek alebo Mikuláš Kuzánsky. Jej najvýznamejšie dielo, "Nasledovanie Krista" od Tomáša Kempenského (1380–1471), ovplyvnilo Martina Luthera aj Erazma Rotterdamského a jeho spôsob rozjímania zase inšpiroval Ignáca z Loyoly a jeho dielo "Duchovné cvičenie". Nasledovanie Krista bolo dlho po Biblii najčítanejšou knihou vôbec a vyšlo vo veľa jazykoch. Devotio moderna malo tiež zaujímavé styky s predhusitskými Čechmi. Groote sám navštívil Prahu a svojho nástupcu a pokračovateľa Radewijna poslal študovať na pražskú univerzitu.

Charakteristické citáty

Nasledujúce citáty od Tomáša Kempenského môžu priblížiť postoje devotio moderna:
“Buď vďačný za tie najmenšie dary, potom možno dostaneš väčšie“
“Láska lieta, behá, raduje sa a je slobodná; nič ju nemôže zadržať“
“Udržuj mier najskôr sám v sebe, potom ho budeš môcť priniesť aj druhým“
“Nehnevaj sa, že nemôžeš dosiahnuť to, aby druhý bol podľa tvojej predstavy; nemôžeš toho dosiahnuť ani sám pri sebe“
“Z dvojitého zla musíme zvoliť to menšie“
“Pamätaj, že stratený čas sa nevráti“
“Nikdy nezaháľaj; čítaj, píš, modli sa, rozjímaj alebo rob niečo pre všeobecné dobro“
“Zamestnaného pokúša jeden diabol, záhaľčivého celý pluk.“