Zoznam panovníkov Uhorska: Rozdiel medzi revíziami
→Arpádovci (1046 - 1301): preklepy |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 44: | Riadok 44: | ||
|align="center"|[[1063]] – [[1074]] |
|align="center"|[[1063]] – [[1074]] |
||
|align="center"|[[Ondrej I. (Uhorsko)|Ondrej I.]]<br />[[Anastázia Jaroslavna Kyjevská]] |
|align="center"|[[Ondrej I. (Uhorsko)|Ondrej I.]]<br />[[Anastázia Jaroslavna Kyjevská]] |
||
|align="center"|[[1074]] - [[1081]] |
|align="center"|[[1074]] - [[1081]] ako protikráľ |
||
|- |
|- |
||
|align="center"|[[Súbor:Géza I.jpg|100px]] |
|align="center"|[[Súbor:Géza I.jpg|100px]] |
Verzia z 15:41, 27. január 2011
Prví Arpádovci
Poznámka: Všetci uhorskí vládcovia a dátumy pred Gejzom sú historicky sporné. V skutočnosti tiež existovali viacerí náčelníci jednotlivých kmeňov. Najskôr od Gejzu možno tiež hovoriť o uhorskom štáte.
- Arpád, okolo 890 (?)– po r. 900 (do r. 903 asi popri náčelníkoch nazývaných Kursan, Kende a Gyula (Ďula)- poslední dvaja sú však často považovaní len za tituly, nie mená)
- Sabolč (Szabolcs), po r. 900 - ?947 (Arpádov synovec alebo vnuk) (podľa iných názorov vládol Tarhoš a potom Zoltán, alebo len Zoltán)
- Fajs (Fajsz, Fales, Falitzi), ?947 - okolo 955 (Arpádov vnuk)
- Takšoň (Taksony), okolo 955– okolo 971 (Arpádov vnuk)
- Gejza, okolo 971–997 (Arpádov pravnuk)
- Štefan I., Svätý 997–1038 (prvý kráľ Uhorska od 25. 12. 1000 alebo 1. 1. 1001)
Dynastické boje
- Peter Orseolo, 1038–1041, 1044–1046
- Domoslav (Arpád) 1042 v dnešnom západnom Slovensku
- Samuel Aba 1041–1044
Arpádovci (1046 - 1301)
Dynastické boje
- Ladislav V. (Václav), 1301–1305
- Oto Bavorský, 1305–1307/1308
- Karol I. (pozri ďalej)
Anjouovci
Rôzne rody
- Žigmund, Luxemburgovec, 1387–1437
- Albrecht (Albert), Habsburgovec, 1437–1439
- Alžbeta, Habsburgovec, 1439 - 1440 (polooficiálna vládkyňa; Albrechtova vdova)
- Vladislav I., Jagelo, 1440–1444
- Ladislav V. (Pohrobok) , Habsburgovec, 1440/1453–1457, faktickými vládcami boli (do roku 1444 popri Vladislavovi I.):
- Alžbeta, 1440 - 1442
- Fridrich III, Habsburgovec, 1442 - 1444
- Anarchia, zima 1444-1445
- 7-členný šlachtický kapitanát, 1445-1446/1447
- Ján Huňady ako gubernátor 1446-1453
- Matej Korvín, 1458–1490
- Vladislav II., Jagelo, 1490–1516
- Ľudovít II., Jagelo, 1516–1526
Občianska vojna
Po bitke pri Moháči (1526) vypukla občianska vojna (1527-1538) medzi Habsburgovcami a Jánom Zápoľským.
V roku 1541 Uhorsko navyše stratilo početné územia: územie približne dnešného Maďarska pripadlo Osmanskej ríši (sultánov pozri tam), východná časť sa stala Sedmohradskom – nezávislým štátom, ktorý bol vazalom Osmanskej ríše- (kniežatá pozri pod Sedmohradsko) a zvyšné územie (najmä Slovensko, Burgenland, západné Chorvátsko) s jadrom na Slovensku pod názvom „kráľovské Uhorsko“ pripadlo Habsburgovcom. K opätovnému zjednoteniu Uhorsko došlo roku 1691 (pripojením Sedmohradska) resp. 1699 Karlovským mierom resp. roku 1718 dobytím posledných území v juhovýchodnom Maďarsku od Turkov.
- Ján Zápoľský, 1526 - 1540, z toho 1538 - 1540 len vo východnej časti Uhorska
- Ján Žigmund Zápoľský 1540 - 1541
- Ferdinand I. (pozri dolu)
Habsburgovci a ich protikráli
Spravidla boli aj nemeckými cisármi (pozri Zoznam východofranských kráľov, nemeckých kráľov a rímsko-nemeckých cisárov) resp. od roku 1804 rakúskymi cisármi, a spravidla boli aj českými kráľmi.
- Ferdinand I., 1526–1564, z toho 1538 - 1540 len v západnej časti Uhorska
- Maximilián, 1564–1576
- Rudolf, 1576–1608
- Matej II., 1608–1619
- Ferdinand II., 1619–1637
- Gabriel Betlen, 1619 - 1621 protikráľ (nie z rodu Habsburgovcov)
- Ferdinand III., 1637–1657 (Ferdinanda IV. sice roku 1647 korunovali, zomrel však pred smrťou Ferdinanda III. a preto sa nikdy nestal kráľom)
- Leopold I., 1657–1705
- Imrich Tököli, 1682-1685 protikráľ v Hornom Uhorsku, čiže v tom čase na východnom Slovensku (nie z rodu Habsburgovcov)
- Jozef I., 1705–1711
- František II. Rákoci, 1705-1711 protivládca ako „knieža“ Uhorska (nie z rodu Habsburgovcov)
- Karol III., 1711–1740
- Mária Terézia, 1740–1780
Habsbursko-lotrinská dynastia
- Jozef II., 1780–1790
- Leopold II., 1790–1792
- František I., 1792–1835
- Ferdinand V. (rak. cisár Ferdinand I.), 1835–1848
- František Jozef I., 1848–1916
- Karol IV. (rakúsky cisár Karol I.), 1916–1918