Mešita al-Aksá: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 00:36, 29. január 2011

Mešita al-Aksá (arabs. المسجد الأقصى al-Masdžid al-Aksá – najvzdialenejšia mešita) je mešita, ktorá je súčasťou moslimského okrsku (al-Haram aš-Šaríf) na Chrámovej hore vo východnom Jeruzaleme. Je najväčšou mešitou v Jeruzaleme s kapacitou 5 000 veriacich vnútri a v okolí. Toto miesto považujú muslimovia za tretie najsvätejšie miesto.

Nachádza sa na mieste, ktoré islamská tradícia stotožnila s „najvzdialenejšou mešitou“, ku ktorej podľa Koránu proroka Muhammada preniesol z Mekky za jedinú noc okrídlený kôň Burák. Zo skaly, ktorá sa na tom mieste nachádzala, vystúpil v sprievode archanjela Gabriela do neba, kde prijal rozličné prikázania, medzi iným aj povinnosť modliť sa päťkrát denne. Tejto ceste sa hovorí Isrá a Mirádž (arab. الإسراء والمعراج al-'Isrá’ wa-l-Mi’rádž). Podľa tradície sa uskutočnila v roku 621, rok pred hidžrou. Umiestnenie „najvzdialenejšej mešity“ sa v Koráne nespomína, postupne však začalo byť prisudzované Jeruzalemu, podľa niektorých bádateľov kvôli posvätnosti mesta pre židov (Múr nárekov) aj kresťanov.

Chalífa Omar, ktorý dobyl Jeruzalem v roku 637, chcel vybudovať miesto pre modlitbu, ktoré by bolo nezávislé od už existujúcich židovských a kresťanských miest. Na juh od posvätnej skaly vybudoval mešitu, ktorá dostala meno al-Aksá. V rokoch 687-691 vybudoval chalífa Abd al-Malik nad posvätnou skalou mešitu pomenovanú Skalný dóm (arab. قبة الصخرة Kubbat as-Sachra). Mešitu al-Aksá v rokoch 709-715 zrenovoval a rozšíril chalífa al-Walid.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mešita al-Aksá

Tento článok týkajúci sa islamu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Šablóna:Link FA

@@ Riadok 2: / Riadok 2: @@
 '''Mešita al-Aksá''' ([[arabčina|arabs.]] {{ar|المسجد الأقصى}} ''{{Audio|ArAqsaMosque.ogg|al-Masdžid al-Aksá}}'' – ''najvzdialenejšia mešita'') je [[mešita]], ktorá je súčasťou [[moslim]]ského okrsku (''al-Haram aš-Šaríf'') na [[Chrámová hora|Chrámovej hore]] vo východnom [[Jeruzalem]]e. Je najväčšou mešitou v Jeruzaleme s kapacitou 5 000 veriacich vnútri a v okolí. Toto miesto považujú [[muslimo]]via za tretie najsvätejšie miesto.
-Nachádza sa na mieste, ktoré islamská tradícia stotožnila s „najvzdialenejšou mešitou“, ku ktorej podľa [[Korán]]u [[prorok]]a [[Muhammad]]a preniesol z [[Mekka|Mekky]] za jedinú noc okrídlený kôň [[Burák]]. Zo skaly, ktorá sa na tom mieste nachádzala, vystúpil v sprievode archanjela [[Gabriel (anjel)|Gabriela]] do neba, kde prijal rozličné prikázania, medzi iným aj povinnosť modliť sa päťkrát denne. Tejto ceste sa hovorí ''Isrá a Mirádž'' (arab. {{ar|الإسراء والمعراج}} ''al-'Isrá’ wa-l-Mi’rádž''). Podľa tradície sa uskutočnila v roku [[621]], rok pred [[hidžra|hidžrou]]. Umiestnenie „najvzdialenejšej mešity“ sa v Koráne nespomína, postupne však začalo byť prisudzované Jeruzalemu, podľa niektorých bádateľov kvôli posvätnosti mesta pre židov ([[Múr nárekov]]) aj kresťanov.
+Nachádza sa na mieste, ktoré islamská tradícia stotožnila s „najvzdialenejšou mešitou“, ku ktorej podľa [[Korán]]u [[prorok]]a [[Muhammad]]a preniesol z [[Mekka|Mekky]] za jedinú noc okrídlený kôň [[Burák (kôň)|Burák]]. Zo skaly, ktorá sa na tom mieste nachádzala, vystúpil v sprievode archanjela [[Gabriel (anjel)|Gabriela]] do neba, kde prijal rozličné prikázania, medzi iným aj povinnosť modliť sa päťkrát denne. Tejto ceste sa hovorí ''Isrá a Mirádž'' (arab. {{ar|الإسراء والمعراج}} ''al-'Isrá’ wa-l-Mi’rádž''). Podľa tradície sa uskutočnila v roku [[621]], rok pred [[hidžra|hidžrou]]. Umiestnenie „najvzdialenejšej mešity“ sa v Koráne nespomína, postupne však začalo byť prisudzované Jeruzalemu, podľa niektorých bádateľov kvôli posvätnosti mesta pre židov ([[Múr nárekov]]) aj kresťanov.
 [[Chalífa]] [[Omar]], ktorý dobyl Jeruzalem v roku [[637]], chcel vybudovať miesto pre modlitbu, ktoré by bolo nezávislé od už existujúcich židovských a kresťanských miest. Na juh od posvätnej skaly vybudoval mešitu, ktorá dostala meno ''al-Aksá''. V rokoch [[687]]-[[691]] vybudoval chalífa Abd al-Malik nad posvätnou skalou mešitu pomenovanú [[Skalný dóm]] (arab. {{ar|قبة الصخرة}} ''Kubbat as-Sachra''). Mešitu al-Aksá v rokoch [[709]]-[[715]] zrenovoval a rozšíril chalífa al-Walid.