Zapaľovacia sviečka: Rozdiel medzi revíziami
Vytvorená stránka „right|thumb|100px|Zapaľovacia sviečka s jednokostrovou elektródou right|thumb|200px|Hlavná a bočná elektróda '''Z...“ |
(Žiaden rozdiel)
|
Verzia z 19:45, 13. február 2011
Zapaľovacia sviečka je potrebná časť zážihového motoru. Je to elektrické zariadenie, ktoré je v hlave každého valca niektorých spaľovacích motorov a zapaľuje stlačené palivá ako aerosól, benzín, etanol a skvapalnený ropný plyn pomocou elektrickej iskry. Zapaľuje stlačenú zmes paliva so vzduchom vo valci a tým vytvára detonáciu, po ktorej nastáva expanzia plynov čo uvádza piest do pohybu. Zapaľovaciu sviečku tvorí stredná a vonkajšia elektróda upravená tak, aby mohla byť vložená do pracovného priestoru zážihového motora.[1] Strednú elektródu obklopuje izolátor, ktorého spodná časť je zalisovaná do ocelového plášťa sviečky, ktorý je opatrený závitom pre zašrubovanie sviečky do hlavy valca a vo svojej spodnej časti je vytvarovaný do vonkajšej elektródy.
História
Prvé patenty na zapaľovacie sviečky podali Nikola Tesla (1898),[2] Frederick Richard Simms (1898) a Robert Bosch (1898), ako vynálezca je uvádzaný Karl Benz. Masové použitie zapaľovacej sviečky umožnil až vynález zapaľovania pomocou magneta, ktorého bola sviečka súčasťou a ktorý vymyslel Boschov inžinier Gottlob Honold v roku 1902.
Pozri tiež
Referencie
- ↑ Malá československá encyklopedie. VI. svazek Š - Ž. 1. vyd. Praha: Encyklopedický institut ČSAV 1987. str. 927. bez ISBN
- ↑ Patent 609250