Charles Thomson Rees Wilson: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
EmausBot (diskusia | príspevky)
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
Riadok 39: Riadok 39:


[[ar:تشارلز ويلسون]]
[[ar:تشارلز ويلسون]]
[[be:Чарлз Томсан Рыз Вільсан]]
[[be-x-old:Чарльз Вільсан]]
[[be-x-old:Чарльз Вільсан]]
[[bg:Чарлс Уилсън]]
[[bg:Чарлс Уилсън]]

Verzia z 14:31, 4. marec 2011

Nositeľ Nobelovej ceny
Nositeľ Nobelovej ceny
Charles Thomson Rees Wilson
škótsky fyzik
škótsky fyzik
Narodenie14. február 1869
Midlothian, Škótsko
Úmrtie15. november 1959
Edinburgh, Škótsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Charles Thomson Rees Wilson

Charles Thomson Rees Wilson (14. február 186915. november 1959) bol škótsky fyzik. V roku 1927 získal Nobelovú cenu za vypracovanie metódy zviditeľnenia dráh elektricky nabitých častíc pomocou kondenzovaných pár.

Životopis

Solvayova konferencia 1927, druhý sprava dolný rad

Na univerzite v Manchesteri vyštudoval zoológiu, botaniku a geológiu, na univerzite v Cambridgi potom fyziku a chémiu. Pracoval v Cavendishovom laboratóriu aj v observatóriu pre výskum Slnka. Roku 1925 sa stal profesorom fyziky na univerzite v Cambridgi.

Od roku 1895 sa venoval štúdiu atmosférickej elektriny. Po objave rádioaktivity sa zaoberal rádioaktivitou dážďa a snehu, čo ho doviedlo k výskumu kondenzácie pár. Jeho následný objav hmlovej komory v roku 1912 znamenal prielom do pozorovacích techník elementárnych častíc, takže stopy dráh týchto častíc šlo zviditeľniť a vyfotografovať. Na jeho počesť sa toto zariadenie podnes nazýva Wilsonova hmlová komora.

Komora pomáha registrovať a pozorovať stopy dráh ionizovaných častíc a ich analýzou stanoviť hmotnosť, elektrický náboj a energiu častíc. V komore je udržovaná vrstva nasýtených pár kvapaliny, spravidla etanolu alebo propyletanolu. Jej princíp spočíva v tom, že ionizujúce častice vytvárajú pri svojom pohybe plynným prostredím komory ionty, ktoré sa stávajú kondenzačnými jadrami presytených pár a tým sa zviditeľní. Pozorovateľ vidí v mieste preletu častice bielu hmlovú stopu. Neskôr Donald Glaser vytvoril ďalšiu úpravu tejto komory, tzv. bublinkovú komoru, v ktorej sa stopy častíc zobrazujú pomocou bubliniek v kapaline.

Vzal si Jessie Fraserovu v roku 1908 a mali spolu 4 deti. Umrel blízko Edinburghu v rodinnom kruhu.

Literatúra

  • Asimov's Biographical Encyclopedia of Science and Technology, Isaac Asimov, 2nd ed., Doubleday & C., Inc., ISBN 0-385-17771-2.
  • Lubomír Sodomka, Magdalena Sodomková, Nobelovy ceny za fyziku, Praha : SET OUT, 1997. ISBN 80-902058-5-2

Externé odkazy

Šablóna:Laureáti Nobelovej ceny za fyziku