Nangá parbat

Nanga Parbat
Výška:	8 125 metrov
Zemepisná dĺžka:	74°35′ 21″
Zemepisná šírka:	35°14′ 15″
Poloha:	Pakistan
Pohorie:	Himaláje
Horská skupina:	Nanga Parbat
Prvovýstup:	1953, Hermann Buhl, Rakúsko
slovenský prvovýstup:	1971, Ivan Fiala - Michal Orolín
Najľahší výstup:	Kinshoferova cesta zo severozápadu

Nanga Parbat (Nangáparvat, Diamir) je deviaty najvyšší vrch Zeme, vysoký 8 125 m n. m. Leží v Pakistane, v Kašmírskych Himalájach, v horskej skupine Nanga Parbat, 125 km severne od Šrínagaru. Je to najzápadnejšia Osemtisícovka.

Nanga Parbat tvorí šesťvrcholový masív:

• hlavný vrchol - 8 125 m n. m.
• južný vrchol - 8 042 m n. m.
• predvrchol - 7 910 m n. m.
• severný vrchol - 7 861 m n. m.
• „strieborné zuby“ - 7 597 m n. m.
• juhovýchodný vrchol - 7 530 m n. m.

Jeho juhovýchodná (rupálska) stena je najväčšou stenou na svete. Je vysoká 4 700 (4 500) m. Ďalšie vysoké steny sú severná (rakiotská) - 3 300 m a západná (diamirská) - 3 000 m. Z doliny rieky Indus na hlavný vrchol je vzdialenosť 25 km pri prevýšení 7 000 m, čo je najväčšie prevýšenie na Zemi.

Nanga Parbat patrí v Himalájach k najnebezpečnejším vrchom. Okrem technicky náročného terénu je známy aj veľmi nepriaznivým počasím. Okolité vrchy prevyšuje o viac, ako 1 000 metrov, takže nie je nijako chránený pred vetrom, ani monzúnovými zrážkami. Sú tu časté lavíny a silné búrky.

Prvý pokus o výstup na Nanga parbat urobili v roku 1895 britskí horolezci. Traja z nich zahynuli.

V roku 1934 sa pokúsila o výstup nemecká výprava, počas niekoľkodňovej búrky zahynulo 10 ľudí. V roku 1937 zahynulo po páde lavíny 16 členov nemeckej výpravy.

Prvovýstup na vrchol sa podaril v roku 1953. Na vrchole stál rakúsky horolezec Hermann Buhl, ktorý v záverečnom úseku liezol sám a bez pomoci kyslíkového prístroja.

Slovenskí horolezci I. Fiala a M. Orolin vystúpili na Nanga Parbat v roku 1971, keď urobili aj prvovýstup na predvrchol. V roku 1978 urobili slovenskí horolezci prvovýstup na severný vrchol.