Daniel Ortega: Rozdiel medzi revíziami

	José Daniel Ortega Saavedra
	; Prezident Nikaraguy
Narodenie	11. november 1945; La Libertad
Podpis
Odkazy
Commons	Daniel Ortega
	Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 11:35, 5. marec 2011

José Daniel Ortega Saavedra (* 11. november 1945, La Libertad) je nikaragujský prezident. Svojej funkcie sa ujal 10. januára 2007.

Život

Ortega vyrastal v rodine ktorá bola v opozícií voči diktatúre rodu Somozovcov. V roku 1962 vstúpil do odbojovej organizácie Sandinovský front národného oslobodenia (FSLN). O rok neskôr začal študovať na Universidad de América Central, štúdium však nedokončil a venoval sa odbojovej činnosti. Oženil sa s revolučnou spisovateľkou Rosario Murillovou.

V roku 1967 sa stal vodcom FSLN pre guerillové akcie v mestách. V snahe zaobstarať finančné prostriedky pre odboj toho istého roku vylúpil banku, bol však chytený a odsúdený do väzby, kde bol až do roku 1974. Po prepustení bol vyhostený na Kubu, kde s podporou kubánskeho a sovietskeho režimu pripravoval revolúciu.

Sandinovskému frontu sa podarilo v roku 1979 zvrhnúť diktatúru rodu Somozovcov. Ortega sa v roku 1981 stal koordinátorom vládnej junty a v roku 1984 bol zvolený v demokratických voľbách za prezidenta (časť opozície tieto voľby bojkotovala). Jeho režim bol podporovaný zo strany ZSSR. Počas občianskej vojny za jeho vlády prebiehal boj s pravicovými ozbrojenými jednotkami „contras“ podporovanými a vyzbrojovanými zo strany USA na čele s Ronaldom Reaganom. „Contras“ podnikali voči sandinovskému režimu ozbrojené akcie z územia Hondurasu a Kostariky. Vyvrcholením americkej podpory bolo zamínovanie hlavných nikaragujských prístavov. Danielovi Ortegovi sa podarilo dosiahnuť, že Medzinárodný súdny dvor v Haagu tento krok odsúdil a vyzval USA, aby skončili s podporou protisandinovských ozbrojených organizácií^[1]. Po konci studenej vojny v roku 1990 podpísali obidve strany prímerie; Ortega následne prehral prezidentské voľby s Violettou Chamorrovou.

Ortega kandidoval aj v ďalších prezidentských voľbách. V roku 1996 prehral s Arnoldom Alemánoma v roku 2001 s Enriquom Bolañom. Vyhral až voľby v roku 2006 v atmosfére pretrvávajúcej chudoby a nespokojnosti s liberálnymi reformami a korupciou. K jeho víťazstvu prispel aj jeho príklon ku katolíckej cirkvi. Pred voľbami sa zaručil za bezpečnosť zahraničných investícií.

Referencie

↑ Kolektív autorov: Kronika ľudstva. Fortuna Print, 1992, s. 1097

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Daniel Ortega

[1] Kolektív autorov: Kronika ľudstva. Fortuna Print, 1992, s. 1097

[1]

@@ Riadok 13: / Riadok 13: @@
 == Život ==
-Ortega vyrastal v rodine ktorá bola v opozícií voči diktatúre rodu [[Somozovia|Somozov]]. V roku [[1962]] vstúpil do odbojovej organizácie [[Sandinovský front národného oslobodenia]] (''FSLN''). O rok neskôr začal študovať na ''[[Universidad de América Central]]'', štúdium však nedokončil a venoval sa odbojovej činnosti. Oženil sa s revolučnou spisovateľkou [[Rosario Murillo|Rosario Murillovou]].
+Ortega vyrastal v rodine ktorá bola v opozícií voči diktatúre rodu Somozovcov. V roku [[1962]] vstúpil do odbojovej organizácie [[Sandinovský front národného oslobodenia]] (''FSLN''). O rok neskôr začal študovať na ''[[Universidad de América Central]]'', štúdium však nedokončil a venoval sa odbojovej činnosti. Oženil sa s revolučnou spisovateľkou [[Rosario Murillo|Rosario Murillovou]].
 V roku [[1967]] sa stal vodcom FSLN pre guerillové akcie v mestách. V snahe zaobstarať finančné prostriedky pre odboj toho istého roku vylúpil banku, bol však chytený a odsúdený do väzby, kde bol až do roku [[1974]]. Po prepustení bol vyhostený na [[Kuba|Kubu]], kde s podporou kubánskeho a sovietskeho režimu pripravoval revolúciu.
-Sandinovskému frontu sa podarilo v roku [[1979]] zvrhnúť diktatúru rodu Somozov. Ortega sa v roku [[1981]] stal koordinátorom vládnej junty a v roku [[1984]] bol zvolený v demokratických voľbách za prezidenta (časť opozície tieto voľby bojkotovala). Jeho režim bol podporovaný zo strany [[Sovietského zväzu|ZSSR]]. Počas občianskej vojny za jeho vlády prebiehal boj s pravicovými ozbrojenými jednotkami „contras“ podporovanými a vyzbrojovanými zo strany [[Spojené štáty|USA]] na čele s [[Ronald Reagan|Ronaldom Reaganom]]. „Contras“ podnikali voči sandinovskému režimu ozbrojené akcie z územia Hondurasu a Kostariky. Vyvrcholením americkej podpory bolo zamínovanie hlavných nikaragujských prístavov. Danielovi Ortegovi sa podarilo dosiahnuť, že Medzinárodný súdny dvor v Haagu tento krok odsúdil a vyzval USA, aby skončili s podporou protisandinovských ozbrojených organizácií<ref>Kolektív autorov: ''Kronika ľudstva.'' Fortuna Print, 1992, s. 1097</ref>. Po konci [[Studená vojna|studenej vojny]] v roku [[1990]] podpísali obidve strany prímerie; Ortega následne prehral prezidentské voľby s [[Violeta Chamorro|Violettou Chamorrovou]].
+Sandinovskému frontu sa podarilo v roku [[1979]] zvrhnúť diktatúru rodu Somozovcov. Ortega sa v roku [[1981]] stal koordinátorom vládnej junty a v roku [[1984]] bol zvolený v demokratických voľbách za prezidenta (časť opozície tieto voľby bojkotovala). Jeho režim bol podporovaný zo strany [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Počas občianskej vojny za jeho vlády prebiehal boj s pravicovými ozbrojenými jednotkami „contras“ podporovanými a vyzbrojovanými zo strany [[Spojené štáty|USA]] na čele s [[Ronald Reagan|Ronaldom Reaganom]]. „Contras“ podnikali voči sandinovskému režimu ozbrojené akcie z územia Hondurasu a Kostariky. Vyvrcholením americkej podpory bolo zamínovanie hlavných nikaragujských prístavov. Danielovi Ortegovi sa podarilo dosiahnuť, že Medzinárodný súdny dvor v Haagu tento krok odsúdil a vyzval USA, aby skončili s podporou protisandinovských ozbrojených organizácií<ref>Kolektív autorov: ''Kronika ľudstva.'' Fortuna Print, 1992, s. 1097</ref>. Po konci [[Studená vojna|studenej vojny]] v roku [[1990]] podpísali obidve strany prímerie; Ortega následne prehral prezidentské voľby s [[Violeta Chamorro|Violettou Chamorrovou]].
 Ortega kandidoval aj v ďalších prezidentských voľbách. V roku 1996 prehral s [[Arnold Alemán|Arnoldom Alemánom]]a v roku [[2001]] s [[Enrique Bolaños Geyer|Enriquom Bolañom]]. Vyhral až voľby v roku [[2006]] v atmosfére pretrvávajúcej chudoby a nespokojnosti s liberálnymi reformami a korupciou. K jeho víťazstvu prispel aj jeho príklon ku katolíckej cirkvi. Pred voľbami sa zaručil za bezpečnosť zahraničných investícií.